Politik Smeru šikanuje slovensko-dánsku firmu, ktorá v jeho meste postavila špičkovú tepláreň
V slovensko-dánskej firme Termonova sa striedajú zahraničné delegácie, ktoré obdivujú jej postupy vykurovania. Primátor však firme vymýšľa stále nové prekážky.
Príbeh Štefana Smrekovského môže byť ilustráciou toho, ako sa žije podnikateľom v malom slovenskom meste, keď si na nich zasadne primátor z vládnucej strany.
Smrekovský je spolumajiteľom a riaditeľom slovensko-dánskej firmy Termonova, ktorá v Novej Dubnici pri Trenčíne prevádzkuje ekologickú tepláreň. Tieto dni by za normálnych okolností trávil obchodnými stretnutiami.
Smrekovský sa teplárni snaží hľadať klientov aj mimo jej tradičného záberu. Oslovuje napríklad firmy, ktorým by mohli dodávať energiu aj na chladenie ich priestorov.
„Vyrábame toľko energie, že s ňou môžeme napríklad napájať aj mraziarenské boxy v supermarketoch alebo chladiť laboratóriá firiem, ktoré u nás vyrábajú elektroniku,“ hovorí Smrekovský.
Obchodné rokovania však musí odkladať. Namiesto toho sa stretáva s právnikmi, aby riešil komunálnu politiku.
Termonova už dlhší čas prekáža primátorovi Novej Dubnice a okresnému predsedovi Smeru Petrovi Marušincovi, ktorý sa ju sériou postupných krokov snaží dostať do problémov.
Firmu už predvlani dal odrezať od asfaltovej cesty a najnovšie presadil v zastupiteľstve nové energetické dokumenty, ktoré by mohol zneužiť voči Smrekovskému. Podľa nich by nové budovy v meste už nemusela vykurovať Termonova, čo by ju napríklad pripravilo o možnosť znižovať ľuďom ceny.
Smrekovský podozrieva primátora, že ho k tomuto ťaženiu vedie skrytý biznis. „Môžem len špekulovať, prečo nám robí zle: či chce, aby sme náš podiel predali nejakému jeho kamarátovi? Alebo má len iného favorita, ktorému chce prenechať časť domácností?“ hovorí.
Bez ruského plynu
Nová Dubnica sa vďaka Termonove stala pred rokmi vzorom pre ostatné slovenské mestá, ako by mohli vykurovať svoje budovy v 21. storočí.
V roku 2005 vymenila zastarané plynové kotle za moderné kotle na biomasu, ktoré vyrobila dánska firma Justsen Energiteknik. Išlo o pilotný projekt v rámci Slovenska a dánska firma následne aj prevzala v teplárni dvadsaťpercentný podiel. Väčšina akcií zostala v rukách slovenských investorov okolo Smrekovského a štyri percentá si ponechalo mesto.
Ešte pred nástupom primátora Marušinca šlo všetko hladko. Nová Dubnica sa stala prvým slovenským mestom kompletne vykurovaným z odpadu, ktorý vzniká pri ťažbe dreva. Ministerstvo hospodárstva dokonca túto rekonštrukciu ocenilo ako „najlepší projekt energetiky“ za rok 2006. Odborníci tiež hovoria, že drevnú štiepku využíva ekologicky a nevzťahujú sa na ňu podozrenia voči iným spaľovniam a teplárňam, že spaľujú aj zdravé stromy.
Táto tepláreň vypúšťa nulové emisie skleníkových plynov CO2 a zároveň je úplne nezávislá od ruského plynu. Keď v januári 2009 Rusko stoplo dodávky plynu na Slovensko, obyvatelia Novej Dubnice mohli byť takmer ako jediní na Slovensku v pohode.
„Ľudia vtedy chodili k nám do firmy pozerať a kontrolovali, aké máme zásoby štiepky. My sme ľudí upokojovali, že ich máme dosť a zimu bez problémov prežijeme,“ spomína Smrekovský.
V zahraničí vychvaľovaný
Termonovu si postupne všimli aj mimo Slovenska. Smrekovský pravidelne hostí delegácie zo Srbska i z ďalších štátov. „Mali sme tu dokonca už aj ľudí z Kolumbie alebo z Afriky. Chodia zisťovať, či by sa im podobný model vyplatil zaviesť aj u seba doma vo výrobných podnikoch,“ hovorí.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ho pozval aj na Ukrajinu. Svoj projekt tam ukazovali ako príklad toho, ako sa menšie mestá môžu zbaviť závislosti od plynu.
„Na Ukrajine sa do systémov vykurovania dlhé roky neinvestovalo. Robili sme tam semináre pre lokálnych politikov, kde sme projekt Termonovy ukazovali ako jednu z možných inšpirácií,“ potvrdzuje Duleba.
Novú Dubnicu označuje Duleba za „energetický ostrov“. Termonova s partnerskými firmami totiž obhospodaruje aj vlastné lesy, v ktorých si pestujú palivo pre svoje kotle. Z neho dokáže produkovať nielen teplo, ale aj elektrinu, čo tiež nie je na Slovensku bežné.
„Majú veľmi dobré výsledky. Podľa mňa je toto budúcnosť energetiky pre Slovensko, ktoré bolo doteraz odkázané na nákup plynu a ropy v zahraničí,“ dodáva Duleba.
Podobne to vidí aj energetický odborník Karel Hirman, bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej pre energetickú bezpečnosť. Novú Dubnicu považuje za príklad mesta, ktorému sa podarilo rozumným spôsobom využiť palivo z miestnych zdrojov na vykurovanie.
„Biomasu tam využívajú ekologicky, ekonomicky a bez toho, aby zbytočne ničili lesy. Zároveň si udržiavajú aj veľmi dobrú cenu pre obyvateľov,“ hovorí Hirman.
Primátor má iný názor
Tieto referencie však pre firmu nič neznamenajú. V Novej Dubnici vládne od roku 2010 Peter Marušinec, ktorý má na energetiku svoj vlastný názor. Už počas druhej vlády Roberta Fica presadil zmenu zákona, ktorá zrušila povinnosť, že domy a menšie budovy sa musia napájať na tepláreň vyrábajúcu z obnoviteľných zdrojov.
„Týmto zákonom sme sa snažili iniciovať vôľu občanov, aby sa mali možnosť rozhodnúť, ako chcú vykurovať svoje rodinné domy,“ vysvetľoval Marušinec v roku 2014.
Sám túto novinku hneď aj využil. Keď developeri v Novej Dubnici postavili novú obytnú zónu s bytovkami a rodinnými domami, Marušinec im tam dal zaviesť plyn. Išlo o menšie budovy, preto nemuseli byť povinne napojené na centrálnu tepláreň.
Rovnaký postup zvolil, aj keď do Novej Dubnice prišla kórejská firma Daejung, ktorá tam postavila halu na výrobu plastových súčiastok. Hoci sa usídlila v tesnom susedstve Termonovy, primátor jej umožnil napájanie na plyn.
„My sme, samozrejme, mali záujem túto firmu vykurovať, ale vedenie mesta sa s nami vôbec nebavilo. Jednoducho k nej natiahli plynové rozvody a ešte na to vyčerpali stovky tisíc eur z rezervy vlády,“ hovorí Smrekovský.
Primátor to vysvetľoval tým, že Kórejčania údajne sami chceli byť vykurovaní plynom. Keď sa ich na to pýtali novinári, odmietli sa k tomu vyjadriť – ide vraj o vec mesta.
Energetický expert Hirman nad tým krúti hlavou. Ide podľa neho proti zdravému rozumu, pokiaľ sa z verejných peňazí financuje natiahnutie plynu do haly, ktorá leží hneď vedľa teplárne na zelenú energiu.
„Veď to je proti záujmom štátu. Investujeme peniaze daňových poplatníkov do toho, aby sme vykurovali niekoho plynom, ktorý sa k nám vozí tisícky kilometrov. Namiesto toho, aby sme ho vykurovali na biomasu, ktorá sa pestuje doma,“ hovorí.
V Termonove pritom už teraz produkujú viac tepla, než dokážu spotrebovať. Časť z neho preto musia mariť. „Situácia je taká, že mesto radšej zavedie do nových objektov plyn, než aby využilo nespotrebované teplo od nás,“ hovorí Smrekovský.
Musíme diverzifikovať
Za najnovší krok proti svojmu podnikaniu považuje Smrekovský novú koncepciu, ktorú mesto schválilo v januári. Tá okrem iného počíta s takzvanou diverzifikáciou, ktorá by umožnila, aby sa nové budovy pripojili na iný zdroj, než je Termonova – napríklad na solárnu energiu alebo tepelné čerpadlá.
„V záujme energetickej bezpečnosti bude mesto podporovať diverzifikáciu zdrojov tepla, ktoré budú výlučne na báze obnoviteľných technológií,“ píše v návrhu.
Primátor túto koncepciu presadil s jednoduchým argumentom: ľudia vraj by mali mať možnosť voľby, na koho sa pripoja. Zastupiteľstvo návrh jednomyseľne podporilo.
„Ten argument mi pripadá zmysluplný,“ hovoril pred rokovaním napríklad nezávislý zastupiteľ Štefan Dvorský, bývalý moderátor Televízie Markíza.
Odborník: Zbytočný spor
Koncepciu si na Smrekovského požiadanie preštudoval analytik Pavol Kosa, ktorý pôsobil v Slovenskej energetickej a inovačnej agentúre. Následne k nej napísal štyri strany pripomienok. Vyčíta jej napríklad, že nedostatočne opisuje súčasný stav, z ktorého vychádzajú navrhované novinky.
„Čakal by som, že tá koncepcia bude hovoriť niečo v tom duchu, že keď už v meste raz máme zdroj tepla, ako je Termonova, poďme vymýšľať, ako ju využiť ešte lepšie. Tá jej filozofia je však úplne iná,“ hovorí Kosa.
Na dokumente sa podľa neho zrejme podpísali animozity, ktoré sú medzi primátorom a teplárňou. Príčiny však môžu byť na oboch stranách. „Možno aj pán Smrekovský by niekedy nemusel byť taký namyslený, treba ponúknuť občas nejaké ústupky a netváriť sa, že on má najlepší zdroj, ktorý všetko prevalcuje,“ hovorí Kosa.
Celý spor je podľa neho zbytočný a nikomu nepomôže. „Pán Smrekovský nemôže tú tepláreň presťahovať do iného mesta a ani primátor nemôže len tak nahradiť firmu, ktorá vykuruje väčšinu domov,“ dodáva Kosa.
Vyjadruje sa len regionálnym médiám
Denník N požiadal o vyjadrenie aj primátora Marušinca. Poslali sme mu otázky, odmietol však odpovedať. „Nebudem sa vyjadrovať k vašim otázkam, keďže sú tendenčné s objednávkou na diskreditáciu mojej osoby a mesta,“ odpísal.
O svojom spore s Termonovou je Marušinec ochotný komunikovať len s regionálnymi médiami, ktoré sú mu naklonené. Na jeseň sa odmietol vyjadriť aj do dnes už zrušenej relácie Reportéri RTVS, ktorá o Termonove odvysielala reportáž.
Redaktorka Katarína Začková v nej napríklad vysvetlila, že biomasa je na vykurovanie nielen ekologickejšia, ale aj lacnejšia než plyn, za ktorý Slovensko posiela peniaze prevažne do Ruska.
„Nová Dubnica má o viac ako tretinu nižšiu cenu ako domy s vlastnou kotolňou v blízkej Ilave a to by už obyvateľom vrátane primátora, uznajte, nemalo byť jedno,“ hovorila Začková v reportáži.
Opísala tiež situáciu okolo kórejskej firmy Daejung, ktorú primátor dal napojiť na plyn. Podľa RTVS to bolo v rozpore so zákonom o tepelnej energetike. Ten totiž hovorí, že väčšie objekty s ročnou spotrebou nad tridsať megawatthodín majú byť povinne pripojené na centrálnu tepláreň, pokiaľ je účinná.
Tým spochybnila Marušincove argumenty, že Kórejčania údajne sami žiadali vykurovanie plynom. „Tej firme vyplýva zo zákona povinnosť, aby bola pripojená na centrálny zdroj. A je jedno, či je slovenská alebo zahraničná,“ povedal právnik Martin Dočár.
Na papieri všetko jasné
V reportáži RTVS pripomenula reportérka aj spor okolo prístupovej cesty k teplárni, o ktorom dávnejšie písal aj Denník N.
Radnica v roku 2016 zrušila asfaltovú cestu k Termonove, keď v jej blízkosti začala stavať kruhový objazd. V stavebnom povolení sa pritom výslovne písalo, že firme musí vybudovať novú cestu, čo však primátor Marušinec ignoroval.
Kamióny so štiepkou odvtedy do teplárne jazdia po neupravenej prašnej ceste. „Máme veľké obavy, že pokiaľ napadne veľa snehu, kamióny zapadnú a nebudeme schopní zásobovať tepláreň štiepkou,“ hovoril v reportáži Smrekovský.
Redaktorka sa niekoľko týždňov snažila získať aj stanovisko od primátora. Skúšala ho osloviť telefonicky alebo zastihnúť v kancelárii. Primátor sa jej vyhýbal. Keď poslala otázky e-mailom, Marušinec ich ignoroval.
RTVS odvysielala svoju reportáž vlani v prvej polovici októbra. Hneď v ďalších dňoch primátor poskytol rozhovor o Termonove dvom regionálnym médiám – televízii Považie z Považskej Bystrice a webu Impulz.press.
V nich naznačil, že Termonova proti nemu vedie kampaň, pretože sa blížia voľby, alebo jej vytýkal, že si stanovuje vyššie ceny, než je nutné. O prístupovej ceste povedal, že si ju má Termonova postaviť sama zo svojho zisku. „Dokonca sme jej ponúkli za euro pozemky pod touto cestou, na čo nereagovala,“ hovoril Marušinec.
Smrekovskému regionálni novinári priestor nedali. Divák tak bol odkázaný len na informácie, ktoré im poskytol primátor.
Do sporu chcú zatiahnuť Dánov
Smrekovský chce do celej veci zatiahnuť aj dánskych partnerov, ktorí vlastnia časť akcií v Termonove. „Plánujeme zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. Mesto, ktoré v našej firme stále drží štvorpercentný podiel, totiž svojím postupom poškodzuje odberateľov, ale aj ostatných akcionárov,“ hovorí Smrekovský.
Zároveň skúša využiť rôzne prostriedky aj doma. Už pred časom sa obrátil na Okresný úrad v Trenčíne. Požiadal ho, aby primal primátora postaviť k Termonove príjazdovú cestu tak, ako to stojí v stavebnom povolení.
Novú tepelnú koncepciu mesta chce zase napadnúť na okresnej prokuratúre. A o svojich problémoch komunikuje aj s ministerstvom hospodárstva, ktoré aj v reportáži RTVS oficiálne povedalo, že vykurovanie biomasou považuje za najlepšiu cestu pre Slovensko.
Dôležitý funkcionár Smeru
Či sa tým primátorovo ťaženie voči Termonove zastaví, je otázne. Marušinec je totiž aj funkcionárom Smeru, ktorý má svojich nominantov na ministerstve hospodárstva aj na okresnom úrade.
O tom, že v strane má stabilnú pozíciu, svedčí aj fakt, že v nej môže pôsobiť napriek svojej minulosti.
Už pred viac než desiatimi rokmi polícia vyšetrovala Marušinca za to, že ako obchodník spreneveril akcie, s ktorými mal obchodovať. Svojmu klientovi spôsobil škodu 635 eur – keďže však išlo o nízku sumu, prokurátori súhlasili s podmienečným zastavením stíhania a uložili mu podmienečný trest 12 mesiacov.
V roku 2011 ho zase polícia stíhala ako manažéra vo firme, ktorá tunelovala eurofondy – za 160-tisíc mala fiktívne školiť zamestnancov. Marušinec vtedy dočasne vystúpil aj zo Smeru, v roku 2013 ho však Špecializovaný trestný súd oslobodil. Nedokázali mu, že o fiktívnom školení ako manažér vedel.
Z pohľadu Smeru sa teda Marušinec stal bezúhonným a vo voľbách 2016 mohol za stranu kandidovať aj do parlamentu ako číslo 88 – na zvolenie za poslanca to nestačilo.
Jeho primátorský mandát vyprší na jeseň tohto roku. V Novej Dubnici sa mu zatiaľ nerysuje silný protikandidát a je pravdepodobné, že v nasledujúcich komunálnych voľbách bude opäť zvolený za primátora.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
