Denník N

Newsfilter: Kým Danko kričí o vlakoch zadarmo, o tendri na radary je ticho

1. SNS chce po transportéroch nakupovať aj radary 2. Voda na Žitnom ostrove už nie je poklad, sú v nej pesticídy 3. Bitcoin padol, ale stále je drahý + krátke správy, nový Shooty aj odkaz MMŠ

K ČSOB Smart účtu bez poplatku za vedenie môžete okrem SmartSlužieb+ teraz získať aj bonus až do výšky 150€. Založte si účet,splňte jednoduché podmienky a bonus môže byť váš.

Udalosti dňa vybral a komentoval Juraj Javorský

1. SNS chce po transportéroch nakupovať aj radary

Kým Andrej Danko kričí, ako je možné, že poslanci cestujú vlakmi zadarmo, jeho ministerstvo obrany potichu zrušilo tender na nákup nových vojenských radarov pre ochranu vzdušného priestoru. Minister Peter Gajdoš k tomu povedal len toľko, že sa tender až príliš naťahoval a že v krátkom čase predstavia nový spôsob obstarania radarov.

Podľa vzoru transportér? V prvom rade treba spozornieť, už keď Gajdoš sľubuje nejakú vlastnú verziu nákupu techniky. Keď SNS naposledy rušila tender a priniesla vlastné riešenie „obstarania“, zrodila sa kauza transportéry. SNS doteraz nevysvetlila, prečo pri informáciách o „rokovaniach“ klamala a v čom má byť ich verzia „slovenskej výroby“ najvýhodnejšia.

Tak veľmi sme ich potrebovali. Keď v rokoch 2014 a 2015 vtedajší minister obrany Martin Glváč vysvetľoval vypísanie tendra na radary, prakticky nikto neoponoval tvrdeniu, že ich Slovensko potrebuje. Tie súčasné sú ruskej výroby, „dosluhujú“ a pre ruské sankcie ich nemôžeme nechať opravovať Rusom. Teraz sa exminister Glváč pre RTVS čudoval, keď zistil, že chce ministerstvo SNS tender zrušiť:

„Neviem si predstaviť, čo muselo stať, keď tí istí ľudia vtedy pri vyhlasovaní medzinárodného tendra tvrdili, že radary sa vzhľadom na ruské embargo nedajú opraviť a musíme ich do roka vymeniť, a teraz tvrdia, že máme čas.“

Odkedy sa obrany ujala SNS, jediné, čo sa s tendrom stalo, bolo pár správ, ako si zahraniční výrobcovia nevedia vysvetliť váhanie slovenskej strany. Všetko, čo SNS s tendrom spravila, je jeho rušenie.

A Danko tu ruší papalášizmus. Očakávaná cena radarov mohla byť okolo 60 miliónov eur, takže je jasné, že SNS ani teraz nerieši žiadne drobné. To, že o rozhodnutí SNS nevie ani exminister od koaličného partnera, navádza k špekulácii, že pre SNS tu ide o ďalšie napĺňanie zmyslu jej prítomnosti vo vláde: vyťažiť čo najviac.

A Danko nám to chce vrátiť na cestovných lístkoch poslancov.

2. Voda na Žitnom ostrove už nie je poklad, sú v nej pesticídy

Ani sme sa nenazdali a reči o poklade, ktorý máme na Žitnom ostrove v podobe zásob vody, sa dostali do ríše mýtov. Obyvateľom šiestich tamojších obcí zakázali už v decembri piť vodu z vodovodu, pretože sú v nej pesticídy. Konkrétne išlo o látku, ktorá by sa už od roku 2005 nemala používať, čo prakticky znemožňuje vypátrať zdroj.

Lenže, ako sa ukázalo, keď prípad vytiahla na svetlo SaS, problémový pesticíd, bol v podzemí Žitného ostrova už aj v roku 2009 a vtedy, rovnako ako neskôr, miestnym nikto nič nezakazoval, dokonca ich na to ani neupozornil.

Kto spravil chybu? Meranie z roku 2009, ktoré ukázalo niekoľkonásobné prekročenie limitu, urobil Slovenský hydrometeorologický ústav, spomenul ho vo výročnej správe a poslal ju ďalším inštitúciám. No nenašiel sa nikto, kto by spustil poplach. Máme tu miestne úrady životného prostredia, Úrad verejného zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo životného prostredia. Plus množstvo zákonov, ktoré sme prijímali, keď sme chceli vstúpiť do EÚ.

Toto je presne ten prípad, keď inštitúcie a legislatíva nestačia. Samozrejme, že sa teraz všetci vyhovárajú jeden na druhého. A kým šesť dedín pilo s vodou z kohútika aj pesticíd, jediné, čo urobil štát okolo vody, bolo strašenie cudzincami. Taký Andrej Danko sa tvári ako pred infarktom, keď hovorí o vlastníkoch pôdy, čo nie sú Slováci, ale že mu jedna generácia Slovákov otrávila vodu a druhá generácia ju roky tlačila ľuďom domov ako pitnú, nevidí.

Zlyhal Ficov štát. Lenže Andrej Danko si v tomto kontexte nezaslúži zmienku ani zďaleka tak ako Robert Fico. To on je na čele štátu takmer nepretržite už desať rokov a Žitný ostrov je len jednou z mnohých vybuchnutých mín. Stačí sa pozrieť, čo štát robí s lesmi, ako sa roky vyhýba problému s kontaminovanou Vrakuňou, ako dovoľuje „roľníkom“ hnojiť vecami, ktoré by v EÚ považovali za jed, či ako necháva ľudí dýchať uhoľný smrad, lebo sa bojí prepustiť pár baníkov.
Keď sa bude onedlho bilancovať Ficovo životné dielo, tak bod číslo jeden v jeho výliste bude asi korupcia, ale keby sa robil rebríček toho, na čo sa najviac vykašľal, prvé dve miesta by boli životné prostredie a deti.

3. Bitcoin padol, ale stále je drahý (skrytá reklama na debatu Denníka N)

Najznámejšia kryptomena bitcoin vzbudila koncom týždňa rozruch ohromným pádom, keď behom pár dní stratila tretinu svojej hodnoty oproti doláru. Naposledy sa o bitcoine toľko hovorilo pred Vianocami, keď naopak stúpol k 19-tisícom dolárom a skoro každý poznal niekoho, kto mal kamaráta, čo sa stal milionárom, pretože si kedysi kúpil pár bitcoinov.

Matka všetkých bublín? Populárny ekonóm z New York University Nouriel Roubini označil minulotýždňový pád k 8-tisíc dolárom za prejav, že „najväčšia bublina v ľudskej histórii“ a „matka všetkých bublín“ konečne krachuje. Medzitým pribúda štátov, ktoré bitcoin či kryptomeny ako také zakazujú, a ruky preč od nich dávajú aj stále ďalšie a ďalšie americké banky. Po takýchto správach by sa zrútilo aj rýdze zlato.

Lenže čo ak? Ibaže bitcoin už prežil veľa zničujúcich správ a názorov a stále platí, že aktuálne stojí vyše osemtisíc dolárov. Majú v niečom pravdu tí, čo ho zakladali, lebo v ňom videli alternatívu pre štátom riadené – a manipulované peniaze? Má pravdu 19-ročný chlapec, ktorý z 1 200 dolárov od starej mamy vyrobil 1,5 milióna na bitcoinoch a teraz tvrdí, že keď sa niekto nestane milionárom do desiatich rokov, bude to len jeho chyba?

Počúvajme expertov. Bitcoin je príliš nová téma, technicky komplikovaná a ekonomicky kontroverzná. Ale to neznamená, že sa jej nedá porozumieť. Aby sme to uľahčili vám aj sebe, zorganizovali sme debatu o bitcoine s ekonómom Jurajom Karpišom, s finančníkom Romanom Scherhauferom a s IT-čkárom Miroslavom Pikusom. Budeme teda môcť hovoriť o najdôležitejších vlastnostiach kryptomeny – či sa do nej oplatí investovať, či má ekonomický zmysel a či sa jej dá dôverovať. Debata bude už v utorok večer a keď sa na ňu nedostanete, budete ju môcť sledovať naživo na našom Facebooku.

Jednou vetou:

4. Na východe Slovenska bolo niekoľko obcí odrezaných od sveta, dôvodom sú popadané stromy po silnom snežení, hasiči niekoľko hodín sprejazdňovali cesty medzi obcami Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec a Podhoroď.

5. Meteorológovia varujú pred mrazom, miestami bude aj -20 stupňov, výstraha prvého stupňa predbežne platí pre celý Prešovský kraj, ale aj pre niektoré okresy Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja.

6. Ministerstvo obrany upozorňuje na presuny vojenskej techniky spojeneckých armád, ktoré sú naplánované od 5. do 11. februára.

7. Odpúšťanie dlhov ľuďom s exekúciami by mohlo byť schválené o niekoľko mesiacov, vyhlásil v realácii RTVS predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

8. Na južnej strane Chopka sa v sobotu vo veľkom strácali lyžiari, horská služba musela zasahovať vo viacerých prípadoch. Medzi stratenými boli Slováci, Poliaci aj Maďari.

9. Bratislavský Kamzík a Kolibu predsa len spojí nová autobusová linka, dopravný podnik ju do skúšobnej prevádzky spustiť plánuje, no pôvodne uvádzaný termín 27. januára odmietol.

10. Koaličné rozhovory v Nemecku sa pretiahnu najmenej do pondelka, pretože strany CDU/CSU a SPD musia ešte nájsť zhodu najmä v oblastiach zdravotníckej politiky a reformy pracovného trhu, väčšinu ostatných sporných bodov sa už podarilo vyriešiť.

 

Zaujímavé články:

Na rozdiel od Poľska, Maďarska a Česka sme mali to „historické šťastie“, že sme si najhoršou fázou príklonu k neliberálnemu režimu prešli začiatkom 90. rokov, hovorí Marián Leško.

Michal Magušin sa rozpráva s Vášáryovou, Kubinom a Leškom o V4. (tyzden.sk)

Ak vezmeme postavenie žien a efekt hnutia Metoo ako meradlo kvality demokracie, tak potom je pás strednej a juhovýchodnej Európy vystavený veľkému riziku autoritatívnych režimov. Spoločnosti, ktoré zatvárajú oči pred utláčaním žien, totiž pripúšťajú utláčanie ako legitímnu formu vlády – nad všetkými, vrátane mužov.

Martin M. Šimečka o hnutí Metoo a slobode. (dennikn.sk)

Napriek tomu, koľkých pochybení sa minister dopustil, napriek tomu, že za ne nesie osobnú zodpovednosť, i napriek tomu, že svoj postoj skorigoval až po rozhodnutí generálnej prokuratúry, minister Richter zostáva vo funkcii, ako keby sa ničoho diskvalifikujúceho nedopustil. A Čistý deň bude onedlho zakrytý prachom zabudnutia.

Marián Leško o Čistom dni. (etrend.sk)

Citát dňa:

To, že sme na chvoste EÚ, je výsledok dlhodobého nezáujmu predchá­dzajúcich vlád o slovenské poľno­hospodárstvo. Doteraz najviac pre slovenských poľno­hospodárov urobila SNS.

Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva bola v TA3

FB status:

Nechcem si predstaviť, ako by u nás vyzerala verejná debata, ak by niekto chcel v našej hymne doplniť k „bratom“ aj „sestry“ a k „Slovákom“ „Slovenky“ x)

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Slovensko

Teraz najčítanejšie