Denník N

Objavili prvé planéty za hranicami našej galaxie

Kvazar RX J1131-1231 je na obrázku rozštiepený, vidíme ho preto až štyrikrát. Foto - NASA/CXC/Univ of Michigan/R.C.Reis et al; Optical: NASA/STScI
Kvazar RX J1131-1231 je na obrázku rozštiepený, vidíme ho preto až štyrikrát. Foto – NASA/CXC/Univ of Michigan/R.C.Reis et al; Optical: NASA/STScI

Na pozorovania použili astronómovia efekt gravitačného mikrošošovkovania.

Astrofyzika prekonala nový rekord. Vedci po prvý raz pozorovali prítomnosť exoplanét aj za hranicami Mliečnej cesty.

Exoplanéty, teda planéty obiehajúce inú hviezdu než Slnko, objavujeme od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Dnes ich poznáme 3605 v 597 multiplanetárnych systémoch. Iba včera sa do zoznamu pridalo 17 nových planét. Objavy exoplanét v našej galaxii sú teda pomerne bežné.

O existencii exoplanét v iných galaxiách sme však doteraz nemali žiadne dôkazy. Priniesli ich až Xinyu DaiEduardo Guerras z Oklahomskej univerzity v Spojených štátoch. Minulý piatok uverejnili štúdiu v časopise The Astrophysical Journal, ktorá opisuje pozorovanie exoplanét v galaxii vzdialenej 3,8 miliardy svetelných rokov od nás.

Gravitačné šošovkovanie

Planéty sa od nás nachádzajú tak ďaleko, že ich nie je možné pozorovať priamo. Dvojica astronómov preto počas pozorovaní použila techniku s názvom gravitačné šošovkovanie.

Ide o astronomický efekt, počas ktorého dochádza k ohybu svetla zo vzdialeného zdroja, ak svetlo na ceste k pozorovateľovi prechádza okolo veľmi hmotného objektu, napríklad veľkej galaxie. Výsledkom je zmena polohy skúmaného objektu, jeho zdanlivá deformácia, prípadne ho môžeme pozorovať znásobene.

Dai a Guerras sa počas výskumu zamerali na známy kvazar RX J1131-1231 (supermasívna čierna diera vyžarujúca röntgenové žiarenie). Ide o jeden z kvazarov, na ktorom sa dá výborne pozorovať efekt gravitačného šošovkovania.

Obraz kvazaru pozorujeme na Zemi deformovaný a rozštiepený na štyri obrazy. Môže za to masívna galaxia, ktorá stojí v ceste svetlu putujúcemu od kvazaru k nám.

Šošovka počas prechodu zmení zdanlivú polohu (a tvar) telesa za ňou. Ukážka gravitačného šošovkovania vo vedeckom múzeu Cité des Sciences et de l’Industrie v Paríži. Zdroj – priklady.eu

 

Medzigalaktická prvotina

Galaxia je od nás vzdialená takmer štyri miliardy svetelných rokov. Keď vedci bližšie skúmali spektrum pozorovaného svetla, našli v ňom zaujímavé znaky, ktoré bolo možné vysvetliť iba efektom gravitačného mikrošošovkovania planétami, čo by sa mali nachádzať v tejto galaxii.

Treba podotknúť, že existencia planét mimo našej galaxie sa vo všeobecnosti predpokladala, no dôkazy zatiaľ chýbali.

Výsledky nového výskumu tieto dôkazy poskytli. Vzdialená galaxia obsahuje spolu približne dvetisíc planét veľkosti Mesiaca až Jupitera, ktoré sa voľne pohybujú cez galaxiu a nie sú viazané na žiadnu hviezdu (takzvané túlavé planéty).

„Zo svojho objavu sme veľmi nadšení, je to po prvý raz, čo niekto objavil planéty mimo našej galaxie,“ vysvetlil Dai v správe univerzity.

„Tieto malé planéty sú najlepšími kandidátmi na vysvetlenie znakov, ktoré sme pozorovali pomocou techniky gravitačného šošovkovania. Analyzovali sme vysoké frekvencie týchto znakov a pomocou modelovania sme určili ich hmotnosť.“

„Naša štúdia je príkladom toho, aké výkonné môžu byť techniky pre analýzu extragalaktického mikrošošovkovania. Táto galaxia sa od nás nachádza 3,8 miliardy svetelných rokov, preto neexistuje ani minimálna šanca, že by sme ju priamo pozorovali. Dokonca ani najsilnejším sci-fi teleskopom, aký by sme si vedeli predstaviť,“ vyjadril sa Guerras.

„Aj napriek tomu sme boli schopní študovať planéty v tejto galaxii, odhaliť ich prítomnosť a odhadnúť ich hmotnosti. Je to veľmi zaujímavý výskum,“ dodal vedec.

Dostupné z doi: 10.3847/2041-8213/aaa5fb

Teraz najčítanejšie