Samo Trnka: Najslávnejší bol Ander z Košíc. Tabaček šušle, Hudák kokce

Komik a zabávač Samo Trnka píše pre Projekt N o tých, ktorých označuje za apoštolov slovenského stand-upu.

Treba povedať, že zďaleka najslávnejším stand-upistom v dejinách Slovenska bol a je Ján Pisančin, známy pod umeleckým menom Ander z Košíc. Za jeho zlatej éry, v 90. rokoch, sa u nás o stand-upe ešte nevedelo, a tak sa mu hovorilo normálne, zabávač.

Aj to bol humor, ktorému stačila jedna huba a jeden mikrofón. Vtipy neboli úplne všetky z jeho hlavy, ale na to sa v čase bez internetu tak prísne nehľadelo. Bol to stand-up založený na postavičke Andera, chytráka z ľudu, zemitého glosátora rodinného a malomestského života.

Dnešný stand-up je založený skôr na tradícii anglických a amerických klubov a vezie sa na vlne renesancie meštianskeho života. Frflite si na hipsterov, koľko chcete, ale odkedy mladým ľuďom prestali šmakovať obyčajné Lavazzy a začali okupovať podniky, kde rukola nebolo sprosté slovo, začali sa vzmáhať kluby. Fajnoví ľudia sa nechcú po večeroch iba opiť a prekrikovať dementné diskopeklo rádia Expres. No a v kluboch je stand-up doma.

Najbližšie k Anderovi – či slávou a úspechom, či typom stand-upu – je Juro Šoko Tabaček. Ak sa na tento prímer urazí, dobre mu tak, smradovi jednému talentovanému. Aj Šoko má totiž postavičku. Pracovne ju voláme „šušľavý idiot“ a je to barlička, ktorá mu dáva odstup od seba samého. Vďaka nej dokáže chrliť obrovské množstvo textu, ktorý je improvizovaný, ale zároveň vypointovaný. To je najväčší zázrak Šoka Tabačka – na konci vety ten „idiot“ dá vtip, ktorý mal nachystaný už na začiatku, ale vôbec to na ňom nebolo vidno. Slušný človek stíchne, aby porozmýšľal, ale Tabaček má hubu s autopilotom.

Juraj „Šoko“ Tabaček v Pančlajne o skautoch (TV SME)

 

Za seba rozpráva Tomáš Hudák, a tak musí chudák doma drieť, aby si to celé vymyslel – a hlavne nacvičil. Hudák totiž kokce, a keď nám nadšený rozpráva svoj nový vtip, je to na polhodinu staccata. Slabšie povahy sa pointy nedočkajú, zaspia. Na javisku je to však suverénny majster, ktorý dokáže chytiť náladu publika a gradovať ju do parádneho finále. Autorsky sa prejavuje ako nemilosrdná dojka. Tam, kde k téme už nikomu nič nenapadá, on potiahne z vemena ešte za päť minút prvotriednych vtipov a má z nich krásny desaťminútový stand-up.

Treba však spomenúť aj zlý príklad – Matej Adámy. To je chodiaca encyklopédia amerického televízneho humoru. Autorsky je brilantne svoj – úchylne cynický glosátor svojho života, verejného diania a populárnej kultúry. Ak sa nájde publikum, ktoré sa na jeho strunu chytí od začiatku, je to parádny zážitok. Zvyčajne mu však nevyjdú prvé tri vtipy, za čo sa do krvi urazí a začne si o ľuďoch v hľadisku myslieť, že nie sú hodní jeho ostrovtipu. Z pomsty prestane poriadne artikulovať.

To sme však hovorili o ľuďoch s inteligentným humorom. Potom je tu Ivo Ladižinský. To je typ kontaktného stand-upistu, ktorý na úvod svojho výstupu vyberá ľudí z publika a potom ich „dodrbe“. Nedá sa však na to uraziť, vidno, ako má svoje publikum rád. Stand-up má zvyčajne podobu „rant-u“, po slovensky „pindania“, aj keď v Ladižinského prípade by bolo lepšie povedať „pi**vania“. Kto nie je útlocitný, v záľahe jeho škaredých slov nájde veľmi trefné postrehy o celebritách, televíznych sprostostiach, či tak všeobecne, o debiloch.

Jeho pandantom býva Jerry Veľmajster Szabo, ktorý zase vyniká v rozprávačstve príbehov. Jeden z obľúbených sa volá: „Ako som sa pošťal v otepľovačkách“. Rozpráva tak pútavo, že naozaj chcete vedieť, ako sa v nich pošťal.

Azda najsvojskejší stand-upista na našej scéne je Dano Čistý. Jeho obľúbenou témou sú historické postavy, ktoré zasadzuje do dadaistických koláží reálnych udalostí a dnešného pracovného a rodinného života. Napríklad, keď Xerxés ide viesť dobyvačnú vojnu, mama mu nabalí obed do Tupperwareu a zaprisaháva ho, aby jej nádoby doniesol nazad.

Keďže tento text má svoje limity, nedá sa tu spomenúť všetkých stand-upistov. To ma mrzí, lebo vďaka nim všetkým vzniká v Bratislave, Trnave, Galante, a hádam raz aj v Bardejove nový fenomén v tunajšom humore. Preto spomeniem už len Michaela Szatmaryho, lebo by sa veľmi urazil, kebyže ho nespomeniem.

Autor je podpriemerný stand-upista, ktorého zožiera závisť k úspešným kolegom