Denník N

Zákon proti schránkam je deravý. Ficova vláda nesplnila, čo si sama uložila

Vláda Roberta Fica v stredu schválila návrh zákona, ktorý má odstaviť schránkové firmy od biznisu so štátom. Zámer zastaviť plošne všetky typy obchodovania schránok so štátom sa kabinetu nepodarilo naplniť. Obmedzil sa len na verejné obstarávania.

Ak chcela stihnúť termín májovej parlamentnej schôdze, vláda už musela schváliť návrh normy, ktorá má plniť úlohu protischránkového zákona. Kabinet to napokon stihol, ale čo sa mu „stihnúť“ nepodarilo, je obsah zákona, ktorý by reálne naplnil jeho deklarovaný účel.

Štyri dni pred prijatím legislatívneho návrhu premiér Robert Fico, hlavný iniciátor protischránkového zákona, prejavil veľkú mieru nezorientovanosti v jeho obsahu.

V Sobotných dialógoch (11. apríla 2015) napríklad tvrdil: „Pokiaľ ide o schránkové firmy, tieto sa dnes nemôžu zúčastňovať verejného obstarávania. Táto právna úprava platí. Teraz sme prijali ďalšiu právnu úpravu na základe uznesenia Národnej rady.“

Od soboty do stredy

Neinformovaný poslucháč mohol po jeho vyjadrení nadobudnúť dojem, že návrh, ktorý teraz schválila vláda, nejakým spôsobom dopĺňa, rozvíja a skvalitňuje to, čo parlamentná väčšina schválila už v decembri 2014. A čo schválila druhý raz, po vete prezidenta, aj v januári 2015. Lenže skutočnosť je drasticky odlišná. Nový zákon totiž platnú normu nedopĺňa a ani neprecizuje, ale úplne nahradzuje. Zo starého zákona tak nezostane vôbec nič – iba legislatívny pomníček úplnej zbytočnosti.

Momentálne platná novela, ktorú v decembri 2014 pretlačili ministri a poslanci Smeru-SD v skrátenom legislatívnom konaní (!), mala jediný protischránkový paragraf. Bol to paragraf 26a zákona o verejnom obstarávaní, ktorý stanovil, že sa verejného obstarávania smú zúčastniť „iba právnické osoby so známou vlastníckou štruktúrou“. Preto premiér Fico minulú sobotu tvrdil, že „schránkové firmy nemôžu byť súčasťou verejného obstarávania“.

Lenže návrh, ktorý schválila vláda 15. apríla 2015, hovorí: „§26a sa vrátane nadpisu vypúšťa“. Paragraf sa vypustil preto, lebo kolidoval so smernicou Európskej únie. Na otázku, načo je dobré chváliť sa v sobotu niečím, čo bude v stredu odstránené, môžu dať odpoveď iba politici, ktorí to robia.

vahostav-transparency

V rozpore s uzneseniami

Ani tvrdenie premiéra, že vláda teraz schválila právnu úpravu „na základe uznesenia Národnej rady“, nezodpovedá celkom realite, lebo návrh, ktorý kabinet posiela do parlamentu, je v rozpore s týmto uznesením.

V decembri 2014, keď vládna väčšina v parlamente schvaľovala prvý protischránkový zákon, pokúšala sa zmierniť odpor opozície proti jeho chabému zneniu tým, že podporila návrh ústretového uznesenia. Zaviazali ním vládu, aby do konca marca 2015 pripravila lepší návrh zákona. Taký, ktorý zabezpečí nielen efektívne a transparentné „nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní“, ale aj rovnaké nakladanie „so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy“. Malo sa to dosiahnuť registrom, v ktorom by boli uvedení „koneční užívatelia výhod“, teda skutoční vlastníci schránkových firiem.

To isté potom uložil kabinet predsedníčke Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) uznesením číslo 660 zo 17. decembra 2014. Požiadal ju, aby v spolupráci s členmi vlády a poslancami parlamentu pripravila „návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register užívateľov konečných výhod, s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy“.

Inými slovami, nový zákon mal byť komplexný a mal plošne postihovať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi i verejným majetkom. Návrh, ktorý teraz schválila vláda, platnému parlamentnému i vládnemu uzneseniu odporuje, lebo sa týka iba a len verejného obstarávania. Je málo pravdepodobné, že by si na niečo také ÚVO trúfol bez toho, aby mal tichý súhlas vlády. Riskoval by totiž, že mu premiér a ministri ostro pripomenú, aké dostal zadanie a že jeho úlohou je splniť uznesenie kabinetu.

Pochybný argument

O tom, že úrad zrejme vypracoval návrh podľa predstáv vlády, hoci v rozpore s jej uznesením, svedčí aj ledabolosť, s akou odôvodnil, prečo návrh nepostihuje všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi i majetkom. Základný argument znel: Pretože Európska únia pripravuje návrh tzv. štvrtej Smernice, ktorá bude upravovať aj podobu registra konečných užívateľov výhod, treba si počkať na jej znenie.

Keby sa vraj zriadil register konečných užívateľov výhod nielen pre firmy súťažiace vo verejnom obstarávaní, ale pre všetky subjekty, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, teda aj so štátnymi aktívami, dotáciami i s majetkom štátu, ešte pred konečným schválením európskej smernice, tak by sa to „v priebehu niekoľkých mesiacov ukázalo ako neefektívne, nesystémové a nehospodárne“, lebo zákon by sa musel zmeniť. Tento argument je pochybný, a to z viacerých dôvodov.

Ak sa zriadi register konečných užívateľov iba pre firmy zúčastňujúce sa na verejnom obstarávaní, kde ma ÚVO a vláda záruku, že sa taký zákon nebude musieť meniť, ak si to transpozícia európskej smernice jednoducho vynúti? No ak sa môže zmeniť znenie zákona v súvislosti s registrom konečných užívateľov výhod pri verejnom obstarávaní, prečo by sa potom nemohol zákon meniť aj pri registri, ktorý sa bude týkať všetkých schránkových firiem, čo nakladajú s verejným majetkom, obchodujú so štátom a poberajú dotácie? Toto nie je otázka, ktorá je právne neriešiteľná, ale záležitosť, kde zjavne absentuje politická vôľa doviesť veci do dôsledkov.

Mimochodom, je veľmi čudné, že sa v apríli vláda obáva, aby po niekoľkých mesiacoch nemusela meniť zákon. Lebo sa toho bojí rovnaká vláda, ktorá sa nebála v decembri uzniesť, že do konca marca pripraví nový zákon – hoci ten starý bol účinný len od začiatku marca.

Ak to chce vedieť

Keď bola reč o tom, že schránková firma pôsobí aj v zdravotnom poistení, premiér sa v sobotnej rozhlasovej debate oponenta i moderátora opýtal: „Vy si myslíte, že ja by som nechcel vedieť, kto za týmito schránkovými firmami stojí?“

Ak to naozaj chce vedieť, je nepochopiteľné, že nevyužíva už dnes existujúce možnosti, aby sa to dozvedel.

Zdravotnícky expert Tomáš Szalay v novembri 2014 napísal článok, v ktorom upozornil, že už podľa teraz platného zákona (číslo 581 z roku 2004) musí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) presne vedieť, kto tu v zdravotnom poistení podniká.

Podľa zákona musí každý, kto chce prevádzkovať zdravotné poistenie, dostať na to súhlas ÚDZS. A úrad mu ho môže vydať len vtedy, ak je – ako to formuluje zákon – prehľadné, kto je akcionárom a aké sú medzi akcionármi väzby. Keďže v roku 2009, keď úrad riadil nominant Smeru, súhlasil s tým, aby schránková firma pôsobila v zdravotníctve, musí mať ÚDZS prehľad o tom, kto je za ňou. Premiér sa má preto koho spýtať, ak to naozaj chce vedieť.

Poďme to naformulovať

Máločo v sobotnej rozhlasovej debate zdôrazňoval Robert Fico tak často, ako svoju dobrú vôľu prijať účinný a efektívny protischránkový zákon.

Svojho spolubesedníka Bélu Bugára, predsedu Mosta-Híd, neustále vyzýval: „Poďme, ja som za to, poďme urobiť všetko pre to… Poďme to naformulovať… Nájdime spoločné riešenia a riešme to. Ja som na toto úplne pripravený. Mne na tom takisto záleží.“

Ak je to tak, potom je záhada, prečo vlastne vláda schválila návrh protischránkového zákona v takej podobe, v akej ho posiela do parlamentu. Pretože opozícia už ohlásila, že bude žiadať, aby sa prijala norma, ktorá obsahovo zodpovedá uzneseniu Národnej rady SR, premiérom deklarovaná dobrá vôľa dostane ďalšiu novú šancu v parlamente.

Ak sa vládna strana spolieha, že jej protischránková novela pred letom opäť hladko prejde, a znovu v nedostatočnej a skaličenej podobe, tak ako v januári, nemusí to byť dobrý odhad. Je totiž založený na predstave, že väčšina verejnosti zotrvá v stave hlbokého občianskeho bezvedomia. Čo je predpoklad, ktorý sa môže, ale nemusí potvrdiť.

Teraz najčítanejšie