streda

Európska armáda? Drahá zbytočnosť, ktorej sa Rusko nezľakne

Plány odstrašiť Rusko vybudovaním drahej európskej armády nemajú šancu na úspech. Kremeľ sa vymyslených inštitúcií nebojí.

Autor je riaditeľ CENAA,
bývalý štátny tajomník na ministerstve obrany

Myšlienka vytvorenia „európskej armády“ sa z času na čas objaví v politických alebo expertných debatách. No hoci sa tie debaty vedú už viac ako polstoročie, stále sme sa ďalej od slov nedostali. Prečo? Lebo realita nepustí.

Prvým veľkým pokusom o vytvorenie európskych zbrojených síl bol v 50. rokoch 20. storočia takzvaný Plevenov plán, pomenovaný podľa iniciátora a vtedajšieho francúzskeho premiéra. (Jeho krajina nakoniec celý plán vetovala).
Naozajstnú renesanciu však plány na samostatnú európsku obranu zažili v 90. rokoch 20. storočia, ako aj počas prvých rokov nového milénia. Vízií bolo veľa a boli drahé, ambiciózne a úplne nereálne.

V roku 1999 boli dokonca prijaté slávne Helsinki Headline Goals, na základe ktorých mala Európska únia do roku 2003 disponovať s až 60-tisícovou armádou nasaditeľnou v zahraničných operáciách. Navyše s rotáciou, čo de facto znamenalo mať pripravených minimálne trojnásobok, teda približne 200-tisíc vojakov.

Samostatnej európskej obrane dala značný ideologický náboj de facto protiamerická koalícia Francúzska a Nemecka (aj v spojení s Ruskom), pod vedením prezidenta Chiraca a kancelára Schrödera. Po politických zmenách vo Francúzsku a v Nemecku (nástup Angely Merkelovej a Nicholasa Sarkozyho, ktorí boli viac zástancami proatlantickej línie), a najmä s príchodom ekonomickej krízy však ambiciózne plány odzneli do stratena. Až kým prednedávnom prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker túto myšlienku opäť neoživil.

Treba však povedať, že za súčasných podmienok je vytvorenie samostatnej „európskej armády“ menej reálne ako kedykoľvek predtým. A aby to bolo jasné: tento názor nie je vedený žiadnym euroskepticizmom. Ide o tvrdý realizmus bez ideológií, založený na odbornej analýze. Ak totiž ide o bezpečnosť, mali by sme sa držať faktov a reality.

Pozrime sa na problematiku v dvoch rovinách. Najprv na predpoklady, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie „armády“. Následne zanalyzujme, či sú tieto faktory k dispozícii, respektíve či sú reálne.

Politická vôľa

Na strategicko-politickej úrovni je predpokladom vytvorenia „európskej armády“ politická vôľa členských štátov. Vôľa mať spoločné politické velenie, prispôsobovať „národné“ politiky spoločnej bezpečnostnej a vojenskej politike. A tu vzniká prvý problém. Kto by tie „európske politiky“ mal tvoriť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91056 z vás dostáva správy e-mailom