Denník N

Bývalý šéf nemocníc Penty Lopatka, ktorý vedie Výskumný ústav zváračský: Drucker ma sklamal

Ľuboš Lopatka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéfoval Sociálnej poisťovni, viedol nemocnice Penty, teraz riadi Výskumný ústav zváračský a sľubuje, že sa do politiky nechystá.

Keď Ľuboš Lopatka (56) ako jeden z najznámejších slovenských manažérov prijal ponuku SaS a stal sa za čias Radičovej vlády šéfom Sociálnej poisťovne, ľudí v biznise prekvapil ochotou robiť poriadok vo verejnej inštitúcii za zlomok platu, na ktorý bol zvyknutý. Keď potom, už za ministra práce Richtera, odchádzal zo štátnej poisťovne, prekvapil nielen mierou kritiky fungovania verejnej sféry, ale špeciálne zdravotníctva a lekárov.

O necelý rok bol najvplyvnejším manažérom slovenských nemocníc, keď zobral ponuku Penty šéfovať jej sieti Svet zdravia. Bol pri výstavbe novej nemocnice v Michalovciach, ktorá spolu s bratislavskou vojenskou nemocnicou patrila k jediným novopostaveným špitálom na Slovensku po revolúcii. Z Penty odišiel vlani na jar nečakane, po spore s medzinárodným šéfom zdravotníckej divízie Penty Attilom Véghom, a po čase prijal ponuku Jána Sabola robiť pre Výskumný ústav zváračský, keď odmietol aj finančne a statusovo lukratívnejšie ponuky. Tvrdí však, že na jeho rozhodnutí už nikdy nerobiť pre štát sa nič nemení. Vysvetľuje, že by si mohol dovoliť to robiť aj zadarmo, ale nemá význam robiť niečo, čo nejaký politický nominant skôr či neskôr znova pokazí.         

Kedy sa Pente vrátia peniaze, ktoré dala do nemocníc?

Do zdravotníctva by mali vstupovať len ľudia, ktorí okrem toho, že majú peniaze, sú aj trpezliví. Je to beh na dlhú trať, nutná dávka ľudskosti by mala byť samozrejmosťou. Predpokladám, že po 15 či 30 rokoch začnú prinášať nemocnice pre investorov efekt. Tak je to všade vo svete. Proti zisku v nemocniciach je pomerne veľa ľudí, ale – paradoxne – tým istým ľuďom neprekáža zisk v lekárňach, u dodávateľov liekov, prístrojov, nehnevá ich zisk odštátnených ambulantných lekárov, či dodávateľov potravín do nemocničnej kuchyne. Je omnoho amorálnejšie, že štátne nemocnice produkujú stratu, na ktorú sa každý rok skladáme. Bežný občan si, žiaľ, povie, že strata vznikla, lebo riaditeľ nemocnice je taký humánny a dá pacientovi aj to, načo nemá, ale to nie je pravda. Je to veľmi naivný názor.

Je pravda, že ste to boli vy, kto presvedčil partnerov Penty Eduarda Matáka a Jaroslava Haščáka, že možno uvažovať o Michalovciach ako o niečom, z čoho sa investícia nevráti do desať rokov, ale bude to trvať dlhšie? Je to tak?

Pri Michalovciach boli štyri možnosti. Prvá bola spojená s reputačným rizikom, keby sme tam neboli postavili nič. V zmluve s košickou župou sme mali záväzok, ale myslím, že sa z neho dalo dostať. Ak by sa bola táto možnosť prijala, bol som ochotný zo Sveta zdravia odísť. Druhá možnosť znamenala dostavbu škaredého rozostavaného pavilónu, ktorému ľudia hovorili michalovské Rázsochy. Tretia možnosť bola postaviť pavilón podľa hotového projektu od českej projekčnej firmy. Objednal ho ešte môj predchodca. Podľa tohto projektu sa mal postaviť nový pavilón, avšak nie nemocnica novej generácie. Nakoniec sa objavila štvrtá možnosť, vyzerajúca na prvý pohľad utopisticky – zbúrať rozostavaný pavilón, projekt českej firmy vyhodiť a postaviť od základov novú nemocnicu, nemocnicu novej generácie.

Podľa čoho ste sa rozhodovali? 

O parametroch nemocnice novej generácie sme toho v prvopočiatku veľa nevedeli. Najali sme si holandských poradcov, a vďaka nim sme pochopili, že nová nemocnica je najmä o procesoch. Následne sme s návrhom tohto riešenia prišli pred partnerov Penty. Dostali sme peniaze na prvý ideový návrh s prepočtami, následne aj finálny súhlas. Myslím, že zdravotníctvu, a nielen Penty, to dalo veľa, lebo keby neboli Michalovce, asi by sa nenašla odvaha ani na Bory. Mimochodom, ide sa búrať nemocnica Rászochy Bratislava, čo pripomína postup v Michalovciach, a je to správne rozhodnutie. Štátom ohlásená nemocnica v Martine bola predstavená ako nemocnica novej generácie, čo tiež pripomína, aspoň terminologicky, nemocnicu novej generácie Michalovce. Mimochodom, ten termín vymyslel Eduard Maták.

Nemocnica v Michalovciach. Foto – Svet zdravia

Povedzte v skratke, čo podľa vás v jednotlivých častiach zdravotníctva politici ani médiá nevidia. Začnime sestrami.

Sestry sú najpočetnejšia skupina zdravotníkov. Kto si získa sestry, vyhrá celú vojnu. Sestry sú absolútne kľúčové, ale, žiaľ, majú  zvláštnu schopnosť zvoliť si spravidla na čelo svojich organizácií najmenej vhodných reprezentantov. Sú relatívne slabo zaplatené, nezriedka podceňované, venujú sa činnostiam, ktoré by mali byť prenechané sanitárom a asistentom lekára. Zmena kompetencií sestier je viac ako žiaduca. V michalovskej nemocnici novej generácie sme im dali na starosť organizačný chod nemocnice ako taký. Lekári by mali robiť v nemocniciach najmä medicínu, lebo sú príliš drahí a kvalifikovaní na to, aby sa venovali operatívnym činnostiam. Veľký problém sestier sú však ich nízke mzdy.

Prečo sestry nezarábajú viac?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie