Denník N

Prečo Denník N vraví, že je nezávislý, keď bojuje proti mojej obľúbenej strane a fandí inej? Otázky znepokojeného čitateľa

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf onlinu Denníka N Tomáš Bella odpovedá na otázky o nezávislosti novín.

Mnohí redaktori Denníka N majú kamarátov a príbuzných v rôznych politických stranách. Jeden zo spolumajiteľov Denníka N dokonca dáva rôznym politickým stranám peniaze. Dá sa potom novinám – týmto alebo akýmkoľvek iným – veriť? Odpovede na otázky, ktoré mi prišli za posledných pár dní cez Facebook.

Ako môže byť nejaké médium vôbec nezávislé, keď každé niekto vlastní?

Vo vzťahu novinárov a vlastníka média sú dôležité tri veci.

Prvá rovina je reputačná a v podstate osobná: pre akého človeka sa nehanbíte pracovať? Ja osobne by som nechcel pracovať pre niekoho, kto je symbolom korupcie v krajine, ale pokojne budem pracovať pre majiteľov softvérovej firmy, ktorá nemá zákazky od štátu ani škandály a dokonca platí na Slovensku dane z príjmu, čím je vo svojom odvetví vo svete skôr výnimkou.

Samozrejme, každý človek má svoje vlastné kritériá, možno niekomu prekáža práve minulosť v oblasti softvéru, a každý má slobodnú možnosť sa podľa svojich vlastných kritérií rozhodovať.

Druhá rovina je: aký veľký je potenciálny konflikt záujmov majiteľa so záujmami nezávislej žurnalistiky? Ak ako minister Babiš kupujete médium už ako šéf najväčšej strany v krajine, konflikt je od prvého dňa obrovský: noviny nemôžu nepísať o štáte, a v momente, keď píšu, sú v konflikte so záujmami majiteľa.

Ak máte majiteľov zo softvérovej firmy, ktorá má absolútnu väčšinu biznisu mimo krajiny, možnosť konfliktu existuje, ale bude sa týkať veľmi malého zlomku textov.

Keď Denník N píše o pripravovanom novom sídle Esetu, v článku vždy uvádza, že N a Eset majú spoločných spolumajiteľov.

Prípadný spor Esetu a ministerstva asi nebudeme schopní posúdiť úplne nestranne, nie preto, že by sme sa nesnažili, ale preto, že máme z jednej strany oveľa viac informácií ako z druhej a každý redaktor, ktorý má písať o „svojej“ firme, sa bude pri tom cítiť nekomfortne. Keby išlo do tuhého, je pre čitateľa rozumné pozrieť si v takomto prípade aj to, ako o téme píšu iné médiá.

Tretia rovina: Ak už vznikne konflikt záujmov, nakoľko chce a nakoľko môže vlastník reálne zasahovať do toho, čo médium píše?

Ako teda môže spolumajiteľ zasahovať do obsahu v Denníku N?

Akcie Denníka N vlastní niekoľko desiatok fyzických osôb a väčšina z nich sú jeho zamestnanci. Existujú dva rôzne typy akcií, nazvime ich investorské a zamestnanecké, každá s iným typom práv.

51 percent firmy vlastnia ako fyzické osoby šiesti investori, ktorí sú známi ako spolumajitelia firmy Eset – v Denníku N je vlastnícky podiel každého z nich menší ako 10 percent. Ich typ akcií im umožňuje nahliadať do účtovníctva, kedykoľvek kontrolovať financie spoločnosti a podobne. Niektoré iné veci majú zasa z akcionárskej zmluvy výslovne zakázané: napríklad akokoľvek kontaktovať novinárov, ak sa im v novinách niečo nepáči, alebo sa priamo angažovať v niektorej politickej strane.

Bol som pri všetkých rokovaniach s investormi v roku 2014 a v téme redakčnej nezávislosti prebiehali takto. My sme veľmi dlho rozprávali, že si investori musia uvedomiť, že vlastniť médium neznamená môcť ovplyvňovať, o čom píše, že to bude v mnohom aj nepríjemné, pretože im budú písať kamaráti a príbuzní, ktorým sa niečo v novinách nebude páčiť, a oni s tým nebudú môcť urobiť vôbec nič, a že chceme aj písomné záruky, že toto všetko chápu a budú rešpektovať.

Investori na všetko odpovedali: Napíšte tam akékoľvek pravidlá, aké potrebujete, a my to podpíšeme. A presne tak sa to aj odohralo a zatiaľ sa bez výnimky dodržiava.

Ďalších 49 percent firmy vlastnia redaktori Denníka N. Ich akcie im spolu s nezávislou redakčnou radou umožňujú zasa prakticky úplnú kontrolu nad redakčným obsahom Denníka N.

Takúto autonómnosť, keď sú redaktori zároveň aj svojimi vlastnými nadriadenými a akcionármi, nemá žiadne iné veľké médium na Slovensku.

Neznamená to, že redaktori nemôžu robiť chyby, mať čudné názory alebo predsudky, ako ktorýkoľvek iný človek – ale znamená to, že sú to všetko ich vlastné názory, ktoré sa môžu vyvíjať a meniť a majú úplnú slobodu ich vyjadrovať a v diskusii obhajovať, bez ohľadu na to, či sa ich názory zhodujú s názormi iných spolumajiteľov novín.

Stále sa mi nepáči, ak akcionár novín Anton Zajac dal peniaze aj Progresívnemu Slovensku!

Vlastníkmi médií sú z definície väčšinou bohatí ľudia a väčšina bohatých ľudí podporuje množstvo rôznych organizácií aj rôznych politických zoskupení.

Rozdiel medzi našimi akcionármi a akcionármi ostatných médií je najmä v tom, že Anton Zajac svoje dary netají, neskrýva za biele kone ani schránkové firmy, asi preto, že sa nehanbí ani za pôvod svojich peňazí, ani za to, ako ich míňa. Progresívne Slovensko nie jediná strana, ktorú nejakým spôsobom podporil. (V roku 2016 sa napríklad na pozvanie SaS zúčastnil na straníckej konferencii tejto strany.)

Keby to takto transparentne robili na Slovensku všetci, ukázala by sa absurdnosť obvinení z prepojenia jedných novín a jednej strany: každé médium by zrejme malo prepojenie na takmer každú väčšiu politickú stranu, ak na „prepojenie“ stačí, že niekto z majiteľov dal peniaze niekomu, kto je angažovaný v politike, alebo niekto zo zamestnancov má nejakého príbuzného v niektorej strane.

Stále sa mi skrátka zdá, že píšete príliš pozitívne o jednej strane a príliš negatívne o inej strane.

Je to možné.

Sú niektoré biasy, ktoré platia pre všetky strany: vždy budeme mať tendenciu viac sa venovať tomu, kto riadi krajinu (aj ho viac kritizovať), vždy budeme mať tendenciu viac sa venovať veľkým ako malým a vždy si budeme pamätať viac chýb, ktoré urobili staré strany v porovnaní s novými stranami, ktoré ich ešte len urobia.

Z podstaty žurnalistiky vyplýva, že vždy budeme viac kritizovať ako chváliť, aj keď sa veľmi snažíme aj chváliť a budeme sa snažiť aj naďalej.

Redakčná nezávislosť znamená, že vedenie redakcie alebo akcionári nemajú žiadnu určenú líniu, koho treba viac kritizovať a koho viac chváliť. Žiadna takáto línia v N neexistuje, a keby sa aj nejaký zblúdilý študent na stáži chcel silou-mocou prispôsobiť očakávaniam majiteľov, ťažko by vedel uhádnuť, ktorému z majiteľov s veľmi rôznymi názormi a preferenciami sa vlastne má prispôsobovať a ako vôbec jeho preferencie zistí, keďže sa reálne s majiteľom nikdy osobne nestretne.

Nezávislosť však neznamená, že redaktori nemajú svoje osobné názory, sympatie a antipatie. Určite mnohí sympatizujú aj s politikmi, ktorí sa vám nepáčia, a naopak.

Tieto sympatie a antipatie majú napokon aj čitatelia, a ak ste človek s ľudskými vlastnosťami, pravdepodobne máte tendenciu, ako my všetci, vnímať kritiku ľudí, ktorých máte radi, citlivejšie a ich pochvaly prehliadať. Výsledkom je pocit „píšu stále len za niečo/proti niečomu“, ktorý vecne málokedy býva správny.

Čo s tým?

V prvom rade, bez ohľadu na naše názory, fakty musia byť vždy správne. Ak máte pocit, že máme v texte vecnú chybu, napíšte nám a my ju čo najskôr preveríme a opravíme.

Keď už sú správne fakty, tak diskutujme o našich názoroch. Ak s názorom redaktora nesúhlasíte, napíšte mu email ([email protected]) a skúste ho presvedčiť, že sa mýli, alebo mu dajte informácie, ktoré mu podľa vás chýbajú. Alebo napíšte svoj názor na náš blog alebo kamkoľvek ako komentár.

Ďakujeme a tešíme sa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie