Nakŕmi veda ľudstvo? Neobľúbené GMO by mohli byť pre svet väčším prísľubom než obľubený fair-trade

Autor je neurogenetik, pôsobí vo Viedenskom výskumnom inštitúte molekulárnej patológie a Inštitúte evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza

Nárast ľudskej populácie v posledných rokoch straší naše vyhliadky na budúcnosť. 

Podľa ekológie, ak má populácia ideálne podmienky a dostatok zdrojov, zvyšuje sa počet jej jedincov exponenciálne, kým sa neminie aspoň jeden kriticky dôležitý zdroj, čo býva pre ňu osudné. Populácie organizmov rastú, až kým neskolabujú. Takto sa podľa všetkého správa aj náš druh.

Človek uspel vďaka prispôsobivosti, vynaliezavosti a učenlivosti. Avšak, svojimi schopnosťami sa zároveň uzavrel do zlatej klietky civilizácie. Ak chceme prežiť, musíme využiť našu najväčšiu silu, silu poznania.

Spásonosná omylnosť vedy

Aj taký vyvinutý tvor, ako je človek, sa môže a mal by sa vedieť poučiť od ostatných organizmov. No oproti iným stvoreniam máme ešte jednu obrovskú výhodu – môžeme svoje poznatky zdieľať a podeliť sa aj o svoje omyly s ostatnými nepredstaviteľnou rýchlosťou.

Vtip je v tom, že môžeme využiť detaily toho, čo sme už zbabrali, aby sme podobné a možno aj horšie chyby viac neurobili.

Obzvlášť vo vede sa dopúšťame omylov verejne tak, aby sa z nich každý mohol poučiť. Mohli by sme sa tak vyhnúť nielen preľudneniu a vyhladoveniu. 

Kto nakŕmi vedu?

Byť vedcom by sa malo oplatiť a v mnohých krajinách sa to veru aj vypláca. Toľko vecí je ešte neprebádaných, a tie novoobjavené posúvajú našu spoločnosť vpred míľovými krokmi. Súkromné firmy a vplyvní investori v zahraničí to chápu a patrične vedu financujú, lebo sa im to vracia.

Spomedzi nich je napríklad Švajčiarsko známe nielen produkciou vreckových nožíkov, ale aj mimoriadne sofistikovaných a kvalitných liečiv, hodiniek či bankových systémov. A to všetko draho predáva s minimálnymi nákladmi a znečistením svojej krajiny. Svojimi ziskami tak patrí k najbohatším krajinám sveta.

Zatiaľ čo my sa na Slovensku zapredávame za lacno v ťažkom priemysle a ničíme si krajinu. Aj keď šikovných ľudí od nás pochádza veľa, nemôžu tu využiť svoj potenciál naplno a obohatiť našu krajinu.

Prečo sa podľa vás väčšina ambicióznych a schopných ľudí na Slovensku orientuje na prácu v „atraktívnejších odvetviach“, ktoré sú vzdialené od pokroku a inovácií? Prečo si nezvolíme najmúdrejších a kompetentných, aby pomáhali zvyšovať blahobyt nás všetkých?

Fair-trade a GMO

To, že samotná veda nestačí na spásu sveta, ilustruje nasledovný úspech vedy, ktorý však stroskotáva na ľudskej chamtivosti a politike.

Ide o často diskutovanú problematiku geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Tieto plodiny sú veľmi nenáročné na podmienky. O pole sa takmer netreba starať. Vďaka genetickým modifikáciám sa môže eliminovať potreba postrekov, plodiny tolerujú nedostatok vody, čo môže pomôcť nielen Afrike.

Nemožno nespomenúť riziko pre ekosystém, ktoré však predstavujú poľnohospodárske monokultúry ako narušitelia biodiverzity. Lenže to je problém pestovania monokultúr ako takých, nie GMO.

Predajcovia biopotravín a fair-trade produktov menia nakupovanie na umenie, filozofiu a sociálny aktivizmus. Okrem informácií o svojich výrobkoch k nim pridávajú aj filozofický koncept a apelujú na city. Ich kúpa možno poslúži niektorým bohatým na odľahčenie svedomia, ak to považujú za správne.

No ak by niekto plánoval zachrániť planétu prostredníctvom biopotravín a fair-trade, mohol by pouvažovať, o koľko viac poľnohospodárskej plochy by bolo treba a koľko ľudí by si mohlo tieto nie veľmi lacné potraviny dovoliť.

Neobľúbené geneticky modifikované potraviny by mohli byť pre rozvojový svet väčším prísľubom než obľubený fair-trade. Proti odmietaniu geneticky modifikovaných potravín sa preto podpísalo vyše sto nositeľov Nobelovej ceny.

Problém rozdelenia

Mali by sme sa zamyslieť, či je normálne, ak na jednej strane moderný človek trpí chorobami z nadbytku a na strane druhej ľudia v rozvojových krajinách umierajú od hladu.

Pomôže tu len samotná veda? Stačí, ak zvýšime produkciu potravín? Vyriešia geneticky modifikované potraviny svetovú chudobu? Nebadať už v súčasnosti problém v otázke rozdelenia?

Farmári často nechajú nadbytok úrody zhniť, splesnivieť alebo spáliť na biopalivo namiesto toho, aby ho poslali tým, ktorí nemali toľko šťastia ako oni. Iste, nič nie je zadarmo a ekonomické myslenie je pre ľudskú povahu veľmi príznačné.

Ako sa zachovať v takejto situácii? Ako sa dá skutočne pomôcť bez budovania závislosti a dominancie?

Pomoc k svojpomoci

Iniciatívny záchranca nespasí svet plánovaním zvýšenej produkcie potravín v rozvinutých krajinách, ktoré by potom distribuoval do chudobných rozvojových krajín a robil by ich od toho závislými. Ony samy sú riešením. Môžu zachrániť svet svojou podstatou. Najsilnejším a zároveň najťažším spôsobom pomoci je pomôcť im k svojpomoci.

Prečo nepošleme deti tretieho sveta do našich škôl? Prečo im nedáme vedecké vzdelanie v ekonómii, medicíne či  politike? Vychovajme im vodcov štátu, vedcov a inteligenciu. A potom oni sami najlepšie budú vedieť priviesť svoje krajiny k západnej prosperite. Veda predsa nemá vlasť, tak prečo sme si zvykli označovať ju prívlastkom „západná“?

Gandiho „západný“ výcvik

Mahátmá Gándhí dokázal zjednotiť Indiu a vymaniť ju spod storočí britskej nadvlády. Urobil to nenásilným spôsobom, napriek obrovskej presile Britov, aby nám tak šiel príkladom.

Jeho hnutie nenásilia snáď netreba ani pripomínať. Za svoje činy bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu, ale aj viackrát väznený.

Gándhí vyštudoval právo na špičkovej škole University College London a skúsenosti nadobudol aj v Južnej Afrike. Vyškolený zo Západu znalosti neskôr využil v rodnej Indii, pretože na nej mu veľmi záležalo.

Ázia sa prebúdza

Rovnako ako Indiu ani Čínu zrejme nelákala vidina venovať sa len podradnejším typom povolaní. Preto vo veľkom investuje do vedy. Tak ako súčasná India aj Čína láka svetových vedcov a odborníkov, aby zvyšovali jej prosperitu.

Pochopiteľne, obrovské množstvo Indov a Číňanov vyškolených najmä na amerických a anglických univerzitách sa vyrovná svetovej konkurencii. Vracajú sa domov za podmienkami, ktoré sú však atraktívne aj pre cudzincov. Niektorým úspešným Američanom sa podarilo pokračovať vo vedeckej kariére aj v Číne. Čína práve prekonala USA v počte publikácií.

Spojené štáty naďalej zostávajú svetovým technologickým lídrom, ale svet sa mení. Čína sa tak čoskoro môže dostať na intelektuálne a priemyselné výslnie sveta a zmeniť podmienky globálneho trhu, na ktorý sme boli donedávna zvyknutí.

Vzdelanie, kompetentnosť a dôraz na výsledky

Ľudia v Ázii investujú do budovania infraštruktúry a logistiky, ktoré by mali byť podkladom pre ďalšie odvetvia. V Číne postavili a spojazdnili rýchlovlakovú dráhu medzi Šanghajom a Pekingom za tri roky.

Začali ju budovať v januári v roku 2008 a dokončili ju v novembri v roku 2010. V komerčnej prevádzke je od júna 2011. Trať je dlhá 1318 km a vlak ňou preletí za 4,5 hodiny.

Všetko sú to merateľné výsledky, na ktorých stavia aj veda. Investície sa v nej dajú merať v podobe objavov a vedeckých publikácií. Tak ako najlepší riaditelia a politici vykazujú jasné výstupy, najlepší vedci premieňajú investície na najlepšie publikácie.

Čo robíme my v porovnaní s Indmi a Číňanmi? Všímame si, čo sa deje v našej krajine a v okolí? Nemusíme znovu vynachádzať koleso, aby sme mohli prosperovať. Inšpirujme sa princípmi a meradlami, ktoré fungujú vo svete. Vzdelanie, kompetentnosť a dôraz na výsledky v riadení nás môžu oslobodiť oveľa lepšie ako populizmus a známosti.

Dlhodobo prosperujúce, ale i prebúdzajúce sa krajiny nám ukazujú, ako na to. Ak vieme, čo chceme, veda nám pomôže a ukáže, ako to dosiahneme. Ľudský potenciál na to máme.