Odkaz MMŠ: O technologickej vyspelosti Rímskej ríše a čínskej dynastie Chan, ktoré vládli svetu zhruba v rovnakom čase

Ktorá z dvoch ríš bola vyspelejšia: Rímska ríša (27 pr. n. l. – 1453 n. l.) alebo čínska dynastia Chan (206 pr. n. l. – 220 n. l.)?

Zaujímavá otázka a ešte zaujímavejšia odpoveď, ktorej stručný záver je, že v čase, keď sa ich existencia prekrývala, boli vyspelé zhruba rovnako, ale v rôznych oblastiach sa dosť líšili.

Tento text podrobne rozoberá podobnosti a rozdiely podľa 11 oblastí, od metalurgie cez matematiku až po vojenské technológie. Z porovnania však najmä vyplýva, že obe civilizácie boli oveľa vyspelejšie, než si bežne myslíme.

Tak napríklad rímska produkcia bronzu a medi bola taká mohutná, že Európa vyrovnala jej výkon až v 19. storočí. Vo výrobe kovov boli Rimania oveľa lepší ako Číňania, na druhej strane v produkcii mincí (ročne 98 miliónov) za Číňanmi zaostávali (220 miliónov).

V poľnohospodárstve bola na tom Čína lepšie vďaka vynálezom, ktoré umožňovali efektívnejšiu výsadbu a orbu.

Fascinujúce sú výkony v oblasti mechaniky. Rimania poznali parný stroj už od Grékov (aj ho využívali), ale mali úžasne výkonné a zložité vodné mlyny a píly. Vymysleli prevodové páky, ktorými predbehli Číňanov o stáročia. Najväčší rímsky kladkostroj bol 10 metrov vysoký a s pomocou 4 mužov zodvihol 3 tony. Ale Číňania zase vynašli tkáčsky stav a vyrobili tiež prístroj na meranie zemetrasení, ktorý vedel určiť otrasy pôdy do vzdialenosti 500 km. Obe ríše mali podľa historikov „najväčšiu koncentráciu mechanickej sily v staroveku“.

V oblasti medicíny sa prekvapivo Rimania vyrovnali Číňanom (akupunktúru autor porovnania nepovažoval za taký zázrak), v oboch ríšach dobre poznali chirurgiu a stavali nemocnice, ale Číňania napríklad prví rozpoznali význam tepu ako pomôcku na diagnózu ochorenia.

V astronómii boli o niečo lepší Rimania, keď na rozdiel od Číňanov vedeli, že Zem je guľatá, ale obe civilizácie pozorovali rovnaké kométy, Číňania poznali 2500 hviezd, kým Rimania len 1000.

V námorníctve viedli Rimania, hoci ich lode boli skôr menšie než čínske, ale jedny aj druhé boli poháňané vetrom aj veslármi. Tí rímski však neboli otrokmi-galejníkmi, ako to poznáme z filmov, ale veslovali klasickí námorníci-vojaci. Najväčšia čínska loď uniesla až 700 ľudí a 600 ton nákladu.

V letectve boli síce obe ríše dosť málo vyspelé, ale napriek tomu Rimania vyrobili lietajúceho holuba poháňaného parou, ktorý dokázal letieť 200 metrov. Číňania zasa vymysleli balón na horúci vzduch, princíp helikoptéry a, samozrejme, lietajúceho draka.

Vo výrobe rôznych materiálov boli na tom zhruba narovnako, hoci každá ríša mala svoje vlastné vynálezy. Rimania vynašli cement, ktorý hojne využívali, Číňania zasa porcelán a, samozrejme, hodváb a papier.

V matematike boli lepší Číňania, hoci ani jedna civilizácia neobjavila princíp nuly, Číňania však objavili záporné čísla. Rimania mali nevýhodu svojich komplikovaných číslic.

V infraštruktúre, naopak, vysoko viedli Rimania. V celej ríši fungovalo 400-tisíc km ciest, z toho 85-tisíc bolo plne dláždených (v Číne mali celkovo len 35-tisíc km ciest, väčšinou prašných). Autor píše, že rímsky systém odpočívadiel s čerstvými koňmi umožňoval bohatým Rimanom zdolať za 24 hodín až 800 km. Rímske cesty zostali neprekonané až do konca 19. storočia.

Najväčší rímsky most bol dlhý 1135 m a v najvyššom bode bol 18 metrov nad zemou a najdlhší tunel meral vyše 5 km.

Samotný Rím mal fantastické akvadukty, ktoré zásobovali vodou celé mesto s počtom obyvateľov jeden milión (a vystačili by napojiť tri milióny), Rimania používali splachovacie záchody.

Ale Číňania zasa postavili Čínsky múr, vtedy mal 10-tisíc km a bol 85-krát dlhší ako slávny Hadriánov múr Rimanov. A hlavné čínske mesto síce malo len 400-tisíc obyvateľov, ale bolo trikrát väčšie ako Rím a cisársky palác bol 11-krát väčší ako celý Vatikán a 72-krát väčší než palác vo Versailles.

No a napokon vojenské technológie. Rimania boli vyspelejší, ich taktike a organizácii sa nič nevyrovnalo a to všetci vieme. Menej známe je však to, že Číňania vynašli strmene, ktoré bojovníkom na koňoch vylepšovali stabilitu a mohli účinnejšie strieľať z lukov a kuší. Číňania vyrobili kušu so zásobníkom šípov a ich mechanickým zakladaním, takže jeden bojovník strieľal podstatne rýchlejšie ako jeho ďaleký rímsky protivník.