Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Smer sa zľakol a po dni ponúkol živnostníkom oveľa viac

Sľub 40 percent, ktorý bol pre Smer v utorok dostatočný, už v stredu zvýšili na minimálne 50-percentné okamžité splatenie dlhov Váhostavu.

Len jeden deň prežil návrh Smeru na riešenie problémov stavbárov, ktorí prišli o peniaze vo Váhostave.

V utorok Robert Fico po zasadnutí vlády vysvetľoval, že istota splatenia 40 percent dlhov je dostatočná a ani sa neuvažovalo o tom, že by sa zvyšok dlhov vymieňal za akcie podniku.

Neprešlo ani 24 hodín a Fico ponuku vlády významne zmenil. Urobil tak po ani nie šiestich hodinách parlamentnej debaty, v ktorej opozícia prvý návrh Smeru ostro kritizovala.

Nový návrh po necelom dni

Po novom majú mať živnostníci, ale aj ďalší dodávatelia Váhostavu istotu, že do konca roka dostanú zaplatenú aspoň polovicu peňazí, ktoré im dlhuje Váhostav. Štát cez svoju banku sľubuje, že odkúpi od veriteľov všetky ich pohľadávky a zaplatí im polovicu ich hodnoty.

Prišli by tak o polovicu peňazí, no dostali by viac, ako im sľuboval návrh Smeru z utorka. Ten rátal s tým, že Váhostav zaplatí do konca roka 15 percent a ďalších 25 percent by uhradila banka. Malí dodávatelia by tak získali po starom celkovo 40 percent pohľadávky, po novom najmenej 50 percent.

Najmenej preto, lebo nový návrh Smeru predpokladá aj možnosť, že živnostníci budú svoje pohľadávky vymáhať zo ziskov Váhostavu sami a postupne, no s vidinou, že dostanú až sto percent, nielen 50.

Budú mať teda na výber. Ak zoberú od štátu peniaze, majú 50 percent istých, no o zvyšok prídu. Ak chcú viac, riskujú, že podnik nebude mať v budúcnosti zisky, a tak svoje peniaze nedostanú.

Riziko, že Váhostav a podobní budú umelo tlačiť zisky nadol, aby nemuseli splácať svoje dlhy z profitu, spomínali opoziční poslanci a médiá ako najväčšie riziko prvého návrhu Smeru.

Okrem toho opoziční poslanci viackrát diskutovali o tom, kto z ľudí blízkych Smeru je majiteľom Doprastavu. Ten tiež prešiel reštrukturalizáciou.

Vymeniť dlh za akcie

Druhý veľký rozdiel nového návrhu Smeru oproti utorkovému je v tom, že štát si už chce svoje pohľadávky zabezpečiť. Ak odkúpi pohľadávky od malých, chce ich potom vymeniť za akcie podniku. Ako presne to má prebiehať, predseda Smeru nepovedal.

Nedal ani odpoveď na otázku, či štát očakáva, že získa dosť akcií nato, aby mohol mať vplyv na riadenie podniku. Nie je ani jasné, či by mohli pohľadávky za akcie dočasne vymieňať aj samotní veritelia alebo len štát, ktorý ich od veriteľov odkúpi.

Návrh na kapitalizáciu pohľadávok dávala opozícia opakovane, Smer ju do stredy odmietal.

Po tom, ako premiér predstavil nový návrh, oznámil, že vyvodí aj politickú zodpovednosť. Chce nechať odvolať predsedu KDH Jána Figeľa z funkcie podpredsedu parlamentu. Ten bol totiž ministrom dopravy, keď vládne tendre znížili ceny výstavby diaľnic. Fico to interpretuje ako dôvod, prečo sa Váhostav dostal do problémov.

Za Figeľa bolo v tendroch v priemere oveľa viac firiem, čím sa znížilo riziko, že stavbári uzavrú kartely. Dovtedy bolo normálne, že o diaľničné úseky súťažili dve-tri firmy – za Radičovej vlády bežne aj trojnásobok.

Ceny tak klesli o približne polovicu. Váhostav a Doprastav neboli jediní, kto ich znižoval; zvyčajne boli všetky ponuky oveľa lacnejšie ako za Ficových vlád.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Nezamestnanosť rastie pomaly, aj by sme sa mali radovať, ibaže druhá vlna začala zatvárať podniky
  • Diaľnice: Dostavba úseku D1 Ivachnová – Hubová sa oneskorí, podľa ministra Doležala bude skôr v roku 2023 ako 2022
  • Obchod: Slovenský export sa spamätal z koronakrízového prepadu, v júni klesol medziročne už len o 1,2 %
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta
  • Farmafirmy: Pfizer sa dohodol s Gilead Sciences na výrobe remdeziviru, ktorý sa podáva niektorým pacientom s koronavírusom
Zdieľať

Čierny scenár sa nenaplnil, ale potrebujeme vykryť prepad z minulých mesiacov, tvrdia majitelia reštaurácií

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Reštaurácie na Slovensku už hlásia zlepšenie z pohľadu tržieb, ale malé na to, aby vykompenzovali straty z úvodu koronakrízy. Asociácia hotelov a reštaurácií odhadla, že za jún sa gastrobiznis posunul na 80 % tržieb júna 2019, štatistický úrad vidí lepšie čísla.

Zdieľať

Taliani z Višňového zaplatili dlžoby, až keď mali na krku konkurzné konanie

Slávnostný začiatok razenia tunela Višňové v roku 2015. Foto – TASR
Slávnostný začiatok razenia tunela Višňové v roku 2015. Foto – TASR

Talianska firma Webuild, ktorá stavala a nedokončila tunel Višňové, je v konkurznom konaní. Podnet podala firma Tubau, ktorá týmto spôsobom prinútila Talianov zaplatiť faktúry za 450-tisíc eur. K bankrotu vzhľadom na silu firmy zrejme nedôjde.

Minúta po minúte

Zdieľať

Smer aj strana Dobrá voľba kritizujú zmluvu medzi štátnou spoločnosťou Tipos a firmou Borisa Kollára (Sme rodina), ktorá je vlastníkom Fun rádia. „Zaujímavou nie je len suma 240-tisíc eur, ale aj to, že doteraz Fun rádio nikdy nedostalo peniaze od spoločnosti Tipos,“ píše Smer.

„Stalo sa tak zhodou okolností až po tom, čo sa Kollár stal súčasťou vládnej koalície,“ dodáva opozičná strana a vyzýva vedenie Tiposu, aby objasnilo, prečo sa rozhodli uzavrieť zmluvu s Fun rádiom vo výške 240.000 eur, čo podľa Smeru „absolútne neodzrkadľuje postavenie Fun rádia na mediálnom trhu ani štruktúru jeho poslucháčov“.

Ak vedenie Tiposu neobjasní dôvod uzavretia zmluvy, bude Smer žiadať, aby ho minister financií Eduard Heger (OĽaNO) odvolal.

Hovorkyňa Dobrej voľby uviedla, že zmluva bola podpísaná 6. augusta.

Hovorca Tiposu uviedol, že sa k veci vyjadria v pondelok. (tasr)

Zdieľať

Americké akcie uzavreli dnešné obchodovanie zmiešane. Rast zamestnanosti v USA prudko spomalil, technologické firmy oslabovali. Zástupcovia demokratov, republikánov a Bieleho domu sa nezhodli ohľadom ďalšieho balíka ekonomickej pomoci.

  • Dow Jonesov index si pripísal 0,17 percenta, uzavrel na 27 433,48 bodu
  • S&P 500 vzrástol o 0,06 percenta na 3351,28 bodu
  • Index Nasdaq si odpísal 0,87 percenta na 11 010,98 bodu

Americká ekonomika v júli vytvorila 1,763 milióna nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti tak klesla na 10,2 percenta z 11,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Rast zamestnanosti prudko spomalil v porovnaní s júnom, kedy vzniklo rekordných 4,791 milióna pracovných miest. Prekonal však očakávania analytikov. Tí podľa prieskumu agentúry Reuters počítali so vznikom zhruba 1,6 milióna pracovných miest.

Zástupcovia demokratov, republikánov a Bieleho domu sa dnes nezhodli ohľadom ďalšieho balíka ekonomickej pomoci. Kým demokrati presadzujú finančnú pomoc tri bilióny dolárov a viac, republikáni trvajú na jednom bilióne. Predsedníčka snemovne Nancy Pelosiová z Demokratickej strany uviedla, že kompromisný návrh demokratov dva bilióny dolárov odmietol za Biely dom Steve Mnuchin.

Čo sa týka prípadných exekutívnych príkazov Trumpa, ich pôsobnosť je nejasná. Šéf demokratickej senátnej menšiny Chuck Schumer na tlačovej konferencii uviedol, že prezident nemôže nariadiť ďalšie výdavky, pretože to spadá do právomocí Kongresu.

Prezident Trump ďalej vydal príkaz, ktorým Američanom zakázal bližšie nešpecifikované obchodné transakcie s čínskymi spoločnosťami, ktoré vlastnia platformy TikTok a WeChat.

Trumpovo nariadenie začne platiť o 45 dní. Aplikácia na zdieľanie videí TikTok patrí spoločnosti ByteDance, WeChat firme Tencent Holdings. Tento bezprecedentný krok predstavuje výraznú eskaláciu vzťahov medzi USA a Čínou. Peking už naznačil, že podnikne odvetné kroky.

Na devízových trhoch posilnil dolár. Dolárový index si okolo 22:00 SELČ pripisoval 0,7 percenta na 93,42 bodu. Euro v rovnakom čase voči doláru strácalo 0,8 percenta na 1,1787 USD. Dolár posilňoval voči japonskému jenu o 0,4 percenta na 105,93 JPY. (čtk, reuters)

Zdieľať

Letisko v Budapešti vybavilo v júli o 80 % menej cestujúcich než vlani v tomto období. Oproti predchádzajúcemu mesiacu však stúpol počet pasažierov trojnásobne.

V júli tohto roka využilo služby vzdušného prístavu 301 000 cestujúcich. Čoraz viac leteckých spojov, ktoré boli pre pandémiu nového koronavírusu zastavené, teraz obnovujú, preto zaznamenali oproti júnu trojnásobný nárast počtu pasažierov.

V auguste poletí z maďarského hlavného mesta už 500 priamych spojov do 98 miest. K obnoveniu ochoty lietať podľa letiska prispieva aj skutočnosť, že cestujúci považujú za bezpečné letieť z Budapešti.

Tento rok prešlo dosiaľ budapeštianskym letiskom 3,2 milióna pasažierov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka pokles o 65 %. (tasr, mti)

Zdieľať

Dostavba úseku diaľnice D1 Ivachnová – Hubová sa pravdepodobne oneskorí, informoval minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Pôvodne sa rátalo, že bude v roku 2022, teraz minister hovorí skôr o roku 2023.

Pôvodne sa podľa ministra počítalo s termínom dostavby úseku v júni 2022, resp. do konca roka 2022. „V tejto chvíli je to asi príliš ambiciózne. Aj vzhľadom na to, že zhotoviteľ ešte nedisponuje stavebnými povoleniami. Budeme preto hovoriť skôr o roku 2023,“ povedal po kontrolnom dni.

Väčšina mostných objektov je podľa Doležala hotová, problematické sú dva úseky. „Potrebujeme dokončiť tunel, západný portál, resp. územie, ktoré je v zosuve. To sú objektívne dôvody. Národná diaľničná spoločnosť robí pravidelné kontrolné dni, budeme hľadať riešenia, ako stavbu akcelerovať,“ dodal minister dopravy.

S výstavbou úseku D1 Hubová – Ivachnová sa začalo v roku 2013. Počas razenia tunela Čebrať sa však museli práce prerušiť pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli.

Liptovská stavba diaľnice D1 v dĺžke 15 kilometrov, ktorá vytvorí obchvat mesta Ružomberok, sa po dobudovaní napojí na existujúcu diaľnicu do Košíc. Motoristom ušetrí diaľnica 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy. Cestu buduje združenie firiem OHL ŽS a Váhostav – SK. (tasr)

Zdieľať

V bizniscentrách sa plošne netestuje. Ľudia stále pracujú z domu

Bizniscentrá nerobia plošné testovanie na koronavírus, lebo 90 % ľudí stále pracuje z domu, hovorí predseda Fóra centier podnikových služieb Gabriel Galgóci. Testovať by sa podľa neho mali dať len ľudia, ktorí boli na zahraničnej dovolenke.

Centrá zdieľaných služieb nerobia plošné testovanie zamestnancov, keďže zhruba 90 % ich zamestnancov naďalej pracuje z domu, takže kontakt s kolegami je minimálny. Podľa prezidenta Americkej obchodnej komory a predsedu Fóra centier podnikových služieb Gabriela Galgóciho práca na diaľku vyhovuje firmám aj zamestnancom. „Nevnímame stratu výkonnosti, zamestnanci sú spokojní, manažéri sú s nimi v kontakte v rámci štandardnej interakcie v tíme,“ hovorí.

Testovanie je podľa neho individuálne. „V rámci prevencie niektoré firmy odporúčajú svojim zamestnancom, aby po návrate zo zahraničnej dovolenky zostali 14 dní v domácej karanténe a následne sa dali otestovať. Platí to aj pre prípady, keď sa vracajú z takzvanej bezpečnej krajiny,“ priblížil Galgóci.

Zdieľať

Mestám a obciam štát doteraz priznal na obstaranie nájomných bytov dotáciu v celkovej výške 8,9 milióna eur. Uzavretých bolo zatiaľ 33 zmlúv, uviedlo ministerstvo dopravy a výstavby.

Rezort poskytuje dotácie podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania, obstaranie technickej vybavenosti k nájomným bytom a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

K dnešnému dňu bolo podľa údajov ministerstva pre mestá a obce na obstaranie nájomných bytov uzavretých 33 zmlúv s celkovou výškou priznanej dotácie 8,9 milióna eur a 24 zmlúv o poskytnutí dotácie na účel obstarania technickej vybavenosti k nájomným bytom. „K dvanástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie nájomných bytov a jedenástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti ešte prebieha proces schvaľovania návrhov zmlúv a k zvyšným žiadostiam ešte prebieha proces posudzovania a spracovávania návrhov zmlúv,“ dodal rezort dopravy.

V roku 2020 bolo na okresné úrady v sídle kraja predložených 174 žiadostí s celkovou požadovanou dotáciou vo výške 30,8 milióna eur. Z toho dve žiadosti s celkovou požadovanou výškou dotácie 247 400 eur boli stornované žiadateľom, následne boli tieto dve žiadosti opätovne predložené úradu. Predložených tak bolo 172 žiadostí s požadovanou dotáciou 30,5 milióna eur.

Z týchto žiadostí bolo 71 na obstaranie 1423 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 25,8 milióna eur, 57 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1216 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,5 milióna eur a 44 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1857 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 2,2 milióna eur.

Úrad posúdil 153 žiadostí ako vyhovujúcich. Boli ministerstvu predložené s celkovým objemom požadovanej dotácie vo výške 26,9 milióna eur. Z nich bolo 63 žiadostí na obstaranie 1237 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 22,9 milióna eur, 51 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1046 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,1 milióna eur a 39 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1469 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 1,9 milióna eur. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať