Denník N

Orbán to ešte nemá celkom vyhraté, a tým ani Kaczyński

Foto – AP
Foto – AP

Faktom je, že maďarská opozícia vyhrala väčšinu doplňujúcich volieb v posledných troch rokoch.

Autor je politológ, ekonóm, Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Berie sa to ako hotová vec. Strana Viktora Orbána, Fidesz, vyhrá aprílové voľby v Maďarsku a potom, ako už Orbán dopredu sľúbil, Maďarsko môže vetovať v Európskej rade prípadné hlasovanie – podľa článku 7 Zmluvy o EÚ – o potrestaní Poľska. A zatiaľ je to aj najpravdepodobnejšia verzia.

Dokonca je celkom možné, že veci sa ani nedostanú do tohto štádia. Podľa článku 7 totiž najprv Rada rozhoduje, či „existuje jasné riziko vážneho porušenia (demokratických) hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom“. Na to treba štvorpätinovú väčšinu a ešte aj súhlas Európskeho parlamentu. Menšia skupina členských štátov môže zablokovať proces už v tomto štádiu. Ak by sa to nepodarilo, tak môže dôjsť k hlasovaniu o samotnom vážnom porušení hodnôt, a Maďarsko by ho mohlo vetovať.

Obísť by sa to dalo len tak, že by hlasovali v prípade dvoch krajín, Maďarska a Poľska, spoločne, a tým by obe krajiny boli vylúčené z hlasovania a nemohli by sa navzájom podržať. To je však veľmi hypotetická možnosť, živená niekoľkými expertmi v teoretickej rovine.

Spoločné pre všetky tieto úvahy je, že automaticky vychádzajú z toho, že Orbánov Fidesz vyhrá maďarské voľby. A majú na to dobrý dôvod.

Všetko hovorí v prospech Orbána

Volebný systém a pravidlá volieb, obrovská mediálna prevaha vládnej strany, obrovský nepomer finančných zdrojov na kampaň, ako aj fakt, že všetky štátne inštitúcie slúžia vláde, hovoria v prospech Orbánovej strany. K tomu ešte treba pridať rozhádanú opozíciu neschopnú spolupráce a propagandistickú mašinériu, ktorá už roky masíruje verejnú mienku (proti EÚ, migrantom, Sorosovi a opozícii).

Vzhľadom na tieto pomery by málokto stavil na víťazstvo opozície. Najdôležitejším prvkom je volebný systém a pravidlá šité na mieru Fideszu. Zo 199 mandátov v parlamente sa 106 rozdelí v jednomandátových volebných obvodoch v jednokolových voľbách: mandát dostane kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov (zvyšných 93 sa delí v zásade pomerným systémom podobne ako na Slovensku).

Takýto systém vyhovuje jednej veľkej strane a škodí menším stranám, ktoré nespolupracujú. Orbánove vlády však nastavili pravidlá tak, aby každá koordinácia medzi menšími stranami bola finančne nevýhodná alebo priam nemožná. Výsledok v roku 2014 bol taký, že za celoštátnu kandidátku Fideszu hlasovalo „len“ 45 percent voličov, ale Orbánova strana získala až 67 percent mandátov v parlamente, čiže tesnú dvojtretinovú, ústavnú väčšinu. Tento volebný systém je však dvojsečnou zbraňou, na čo poukazujú príklady z doplňujúcich volieb.

Systém sa otočí proti svojmu stvoriteľovi

Epizóda 1: február 2015. Po poslancovi Fideszu Tiborovi Navracsicsovi, ktorý sa stal eurokomisárom, sa uvoľnilo poslanecké miesto, a preto sa konali doplňujúce voľby vo volebnom obvode v meste Veszprém v zadunajskej časti krajiny. Nezávislý kandidát Zoltán Kész, podporovaný väčšinou ľavicových a liberálnych strán, získa 42,6 percenta a vyhrá, vládny kandidát je druhý (33,8 percenta), nasledovaný kandidátom Jobbiku (14,1 percenta) a liberálno-zelenej LMP (4,6 percenta). Kész – ako jediný ekonomický liberál – získa kreslo v maďarskom parlamente, Fidesz príde o svoju ústavnú väčšinu.

Epizóda 2: apríl 2015. V rovnakej župe, Veszprém, v obvode Tapolca sa konajú doplňujúce voľby, lebo poslanec za stranu Fidesz zomrel. Voľby vyhrá kandidát krajne pravicového Jobbiku (35,5 percenta), Fidesz zase skončí na druhom mieste (34,3 percenta) pred kandidátom ľavice (26,2 percenta) a LMP. Fidesz tým príde o ďalšieho poslanca v parlamente.

Epizódy 3, 4: Socialisti obhájili jedno poslanecké (časť Budapešti Újpest) a jedno primátorské (Salgótarján) miesto v roku 2014, respektíve 2016. V oboch prípadoch ľavicoví kandidáti vyhrali s výrazne vyššou podporou než ich zosnulí predchodcovia.

Faktom je, že Fidesz prehral všetky tri doplňujúce voľby do maďarského parlamentu v období 2014-2018, a ešte aj veľa ďalších na komunálnej úrovni. Podmienky v zásade boli rovnaké ako teraz, nič však nepomohlo. Ani mediálna prevaha, ani propagandistická mašinéria, ani obrovské zdroje, dokonca ani osobné návštevy Viktora Orbána. Pritom opozícia nebola úplne jednotná. Spoločné vo všetkých prípadoch je, že opoziční voliči pocítili šancu, že existuje kandidát, ktorý môže poraziť fideszáka. Je jedno, či to bol ľavičiar, nezávislý, alebo niekto z Jobbiku, vedel pritiahnuť hlasy aj od ostatných opozičných strán, aj keď tie nespolupracovali. Mnohí jednoducho hlasovali proti Orbánovi a nie až tak za nejakého kandidáta. Momentálne je tento scenár poslednou nádejou maďarskej opozície a zároveň najväčším strašiakom pre Orbána.

Čoho sa Fidesz bojí najviac

Najnovšie bilbordy Fideszu zobrazujú amerického miliardára maďarského pôvodu Georgea Sorosa s hlavnými predstaviteľmi maďarskej opozície, ktorí práve prestrihli pohraničný plot – pod nimi nápis: Spolu by demontovali hraničný uzáver.

Samozrejme, je to len ďalší prípad vizualizácie neexistujúceho „Sorosovho plánu“: Soros chce zničiť tradičné európske národy a prisťahovať milióny migrantov, Brusel plán uskutočňuje, maďarská opozícia a mimovládky im v tom pomáhajú, a ak by vyhrali voľby, tak by demontovali aj plot. Že nič z toho nie je pravda? Nevadí, dôležité je strašiť ľudí, lebo to môže držať tábor Fideszu pokope a odradiť ľudí od hlasovania za opozíciu. Zároveň však fotomontáž z negatívnej kampane aj nechtiac symbolizuje najväčšiu nočnú moru Orbána: že opozícia alebo aspoň jej časť, alebo aspoň jej voliči sa spoja proti Fideszu.

Iskierky nádeje

Podľa prieskumov verejnej mienky v Maďarsku približne rovnaká časť voličov chce zmenu vlády ako pokračovanie tej súčasnej. Jeden z opozičných kandidátov na premiéra, Gergely Karácsony, už dobehol v popularite premiéra Orbána. Áno, v preferenciách Fidesz vedie veľmi vysoko nad ostatnými stranami, ale je veľmi veľa nerozhodnutých voličov. A potom dvojsečná zbraň, volebný systém, pri ktorom 35-40 percent hlasov môže pre Fidesz znamenať pohodlnú parlamentnú väčšinu, ale rovnako aj prehru.

Čiže opozícia stále má istú šancu, hoci pravidelne a silne pracuje na svojej vlastnej diskreditácii. Keď väčšina opozičných strán postaví spoločného kandidáta alebo aj keď to formálne neurobia (zo zákonných a z finančných dôvodov), len nebudú robiť viditeľnú kampaň proti „hlavnému“ opozičnému kandidátovi, tak môžu získať značnú časť, možno až polovicu jednomandátových obvodov. Dokonca v mnohých prípadoch ani pri vzájomnom súperení nie sú opoziční kandidáti bez šance (ako ukázali doplňujúce voľby).

Voľby rozhodnú doteraz nerozhodnutí voliči. Veľkou otázkou je, či sa aj celoštátne prejaví tá nálada, ktorá panovala počas doplňujúcich volieb. Ak si kritická väčšina povie, že nebudem hlasovať až tak za niekoho, ale skôr proti Fideszu, a podporím toho, kto má najväčšiu šancu poraziť ho, tak výsledok môže aj prekvapiť.

A teraz ešte raz treba zdôrazniť: konštatovanie, že situácia opozície v Maďarsku nie je taká beznádejná, ako sa môže zdať na prvý pohľad, ešte neznamená, že predpokladáme jej víťazstvo. A rovnako to nemá nič spoločné s jej pripravenosťou efektívne vládnuť v postorbánovskom Maďarsku. Už aj ten termín postorbánovské Maďarsko znie tak surrealisticky…

Teraz najčítanejšie