Denník N

V EÚ v roku 2025? Krajiny na Balkáne si musia najskôr vyriešiť svoje staré spory

Asi 140-tisíc Grékov v nedeľu protestovalo proti rozhovorom o novom mene Macedónska. Foto – tasr/ap
Asi 140-tisíc Grékov v nedeľu protestovalo proti rozhovorom o novom mene Macedónska. Foto – tasr/ap

Susedia na Balkáne sa hádajú o hranice.

Je to šesť krajín, ktoré dohromady majú 18 miliónov obyvateľov. Len jedna z nich (Srbsko) je ľudnatejšia ako Slovensko. Ak vstúpia do Európskej únie, vyplní sa posledná väčšia biela diera na mape európskej integrácie.

Ľudia v týchto balkánskych krajinách tomu už prestali veriť, no Európska únia stále chce, aby sa v budúcnosti stali aj oni členmi. Kým minulý rok riešil Brusel prvú fázu odchodu Británie, tento rok sa chce viac zameriavať na integráciu krajín západného Balkánu.

V utorok predstavila Únia stratégiu pre štáty v tomto regióne. Podľa nej by sa prvé zo šiestich krajín (Srbsko a Čierna hora, ktoré už uzavreli pár prístupových kapitol) mohli stať členmi Európskej únie v roku 2025. Naposledy sa Únia rozšírila o Chorvátsko v roku 2013.

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker však v utorok v Európskom parlamente povedal, že termín je iba predbežný.

Krajiny na vstup musia vyriešiť množstvo problémov. Okrem rozsiahlej korupcie, rozšíreného organizovaného zločinu či nedostatkov v právnom štáte sú to aj vzájomné spory, ktoré najmä krajiny bývalej Juhoslávie majú medzi sebou.

„K žiadnemu ďalšiemu rozširovaniu o krajiny západného Balkánu nedôjde, kým si medzi sebou nevyriešia hlavné konflikty,“ povedal Juncker podľa AFP.

Aké sú teda tie najväčšie spory medzi štátmi?

Chorvátsko – Srbsko

Chorvátsko a Srbsko sú dve najväčšie krajiny západného Balkánu. Medzi sebou majú po vojne v Chorvátsku mnoho nevyriešených vecí. A je možné, že v budúcnosti bude Chorvátsko, už člen EÚ, blokovať vstup Srbska, podobne ako Slovinsko oddialilo chorvátske členstvo.

Hlavým sporom sú nejednoznačne určené hranice medzi susedmi. Súvisí to s tým, že keď boli krajiny súčasťou Juhoslávie, nemali jednoznačne definované hranice medzi sebou.

Hranicu medzi Srbskom a Chorvátskom tvorí z veľkej časti rieka Dunaj. Otázka však je, či hranica vedie stredom rieky (ako tvrdí Srbsko), alebo má ísť podľa starého koryta rieky a bývalých katastrálnych máp, ako to chce Chorvátsko.

Podľa portálu Total Croatia News leží na nesprávnej strane rieky 10-tisíc hektárov „chorvátskej“ pôdy a tisíc hektárov „srbskej“ pôdy. Portál dodáva, že problém je vzhľadom na vojnu aj v tom, že obetovanie čo i len piade zeme v prospech bývalého nepriateľa je pre mnohých nacionalistických Chorvátov či Srbov neprijateľné.

Hranica na rieke Dunaj medzi Chorvátskom a Srbskom. Srbi tvrdia, že by mala ísť stredom rieky, tá však zmenila svoje koryto. Zdroj – Google Maps

Chorváti majú podobné problémy aj s Bosnou v oblasti Jadranského mora. Celkovo nemá Chorvátsko otvorený spor o hranicu iba s jedným svojim susedom – Maďarskom.

Citlivých otázok medzi Chorvátskom a Srbskom je viac. Okrem iného ide o právo menšín či o stratené osoby, o ktorých osude po vojne sa stále nevie. Podľa denníka Jutarnji list je ich momentálne vyše 1600, väčšinou Chorvátov.

To, ako história môže stále kaziť vzájomné vzťahy, ukázali obe krajiny v januári. Chorvátske ministerstvo zahraničia sa sťažovalo na výstavu o chorvátskom koncentračnom tábore Jasenovac z druhej svetovej vojny, ktorú zorganizovali Srbi v sídle OSN. Vravelo sa, že šíri „falošnú históriu“.

V Jasenovaci zabíjali chorvátski fašisti počas vojny okrem Židov či Rómov aj Srbov.

Macedónsko – Grécko

Macedónsko mohlo byť už skoro desať rokov v NATO, keby nemalo dlhotrvajúci spor s Gréckom ohľadom svojho mena. Gréci nechcú, aby si oficiálne hovorilo Macedónsko, pretože sa tak volá aj severná provincia Grécka.

Macedónci sa oficiálne volajú Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (anglická skratka FYROM), bežní Gréci im hovoria Skopje. Tento spor stopol aj snahu Macedónska stať sa členom EÚ.

Po vyše dvoch desaťročiach môže prísť tento rok k prelomu. Nová ľavicová vláda premiéra Zorana Zaeva začala znova hovoriť s Grékmi, ako o možnosti pomenovania sa hovorí o Novom Macedónsku či Hornom Macedónsku.

„Verím, že je tu šanca ukončiť rokovania do polovice roku 2018 a nájsť dohodu,“ povedal premiér Zaev.

Proti menu Macedónsko však v uliciach Atén v nedeľu protestovalo 140-tisíc ľudí (hoci organizátori hovoria, že počet bol ešte vyšší), čo ukazuje, že ukončiť spor stále nebude ľahké. Jedno je isté – ak sa tak nestane, Grécko bude Macedónsko blokovať. Väčšina Macedóncov podporuje kompromis o názve krajiny.

Ak sa dohodnú na mene, môžu tento rok (popri Albánsku) krajine otvoriť prístupové kapitoly.

Kosovo – Čierna Hora

Dlhotrvajúci spor ohľadom hranice majú medzi sebou aj Kosovo a Čierna Hora. Na rozdiel od Slovenska a iných štyroch krajín v EÚ uznala Čierna Hora rýchlo nezávislosť svojho suseda. Dohodnúť sa na presných hraniciach je problém.

Obe krajiny uzavreli dohodu v roku 2015. No kým Čierna Hora ju ratifikovala, Kosovo ani po vyše dvoch rokoch nie.

Kosovská opozícia tvrdí, že Kosovo by stratilo vyše 8-tisíc hektárov územia. Podľa nich hranice Kosova posunul v roku 1996 Slobodan Miloševič a neskôr aj vojaci misie NATO. Chcú, aby hranice medzi štátmi viedli podľa máp z roku 1974, keď začala platiť nová juhoslovanská ústava a Kosovo bolo autonómia. Analýza amerických diplomatov však tvrdí, že dohoda je viac-menej v rámci hraníc z roku 1974.

Opozícia na protest proti dohode s Čiernou Horou a Srbskom hodila v kosovskom parlamente v roku 2016 slzotvorný plyn. Foto – tasr/ap

Kosovo ustanovilo komisiu troch medzinárodných expertov, ktorí v marci 2016 zistili, že dohodou s Čiernou Horou Kosovo nezískava ani nestráca žiadnu pôdu.

Keď sa však dostal k moci na jeseň Ramush Haradinaj, bývalý bojovník Kosovskej oslobodeneckej armády a v opozícii kritik dohody, ustanovil inú komisiu, ktorá ju mala preskúmať. Minulý december komisia zistila, že dohoda má „vážne nedostatky“.

„Naša komisia dospela jednohlasne k záveru, že hranica nie je v súlade s administratívnou líniou bývalej socialistickej autonómnej provincie Kosovo,“ povedal šéf komisie podľa Prishtinatimes.

Európska únia pritom tvrdí, že Kosovčanom liberalizuje vízový režim (nebudú musieť mať víza na krátkodobý turistický pobyt v EÚ) až vtedy, keď schvália dohodu. Na rozdiel napríklad od Ukrajincov musia Kosovčania na voľné cestovanie po Európe čakať.

Ešte komplikovanejšie bude, ak sa Kosovo pokúsi dohodnúť na spoločných hraniciach so Srbskom, ktoré neuznalo jednostranne vyhlásenú nezávislosť, od ktorej uplynie vo februári už desať rokov.

Letiská veľa naznačujú

Ako si vlani všimol magazín the Economist, spory medzi krajinami západného Balkánu dobre vidieť napríklad na tom, ako si štáty pomenúvajú svoje letiská. V Záhrebe pristanete na letisku Franja Tudjmana. Chorvátsky prezident z čias vojny je pre mnohých otcom národa, no súd v Haagu uznal, že ak by bol žil, zrejme by ho súdili za vojnové zločiny.

Letisko v Belehrade sa volá po americkom vynálezcovi Nikolovi Teslovi, ktorý sa narodil na území súčasného Chorvátska a mal srbský pôvod (hoci mnohí Chorváti by nesúhlasili).

Macedónske letisko v Skopje sa volá (na zlosť Grékov) po Alexandrovi Veľkom. Aj keď macedónska vláda v januári oznámila, že v snahe dohodnúť sa na mene krajiny s južným susedom zmení jeho názov.

No a kosovská Priština pomenovala letisko podľa Adema Jašariho, zakladateľa Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorého srbské jednotky spolu so širokou rodinou zabili v roku 1998. Srbi ho považujú za zločinca, kosovskí Albánci za hrdinu.

Mimochodom, z Belehradu na letisko Adema Jašariho priama linka stále nelieta.

Už sa to viac nestane

Európska únia chce, aby si spory krajiny vyriešili ešte predtým, ako vstúpia do EÚ. Má pritom stále živý príklad, ako to môže vyzerať, keď sa to neudeje. Slovinsko a Chorvátsko – jediné krajiny západného Balkánu, ktoré už sú v Európskej únii – sa doteraz sporia o morskú hranicu v Piranskom zálive.

Minulý rok arbitrážny súd rozhodol, že tri štvrtiny zálivu patria Slovincom. Chorváti však toto rozhodnutie doteraz neuznali.

„Riziko, že povieme, že vyriešime tento problém niekedy po prijatí, sa už druhýkrát nestane, aspoň nie za môjho pôsobenia,“ povedal podľa AFP Jean-Claude Juncker v utorok v Európskom parlamente.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie