Macron odmietol ambície nacionalistov na Korzike. Vylúčil zrovnoprávnenie korzičtiny aj väčšiu autonómiu ostrova

Až doteraz sa francúzsky prezident Emmanuel Macron ku Korzike vôbec nevyjadroval. V utorok tam zavítal prvýkrát, aby reagoval na žiadosť nacionalistov o väčšiu autonómiu tohto ostrova.

Na svoju cestu na ostrov v Stredomorí si však nevybral obyčajný deň. Prvú oficiálnu návštevu Korziky naplánoval na výročie smrti francúzskeho prefekta Clauda Érignaca, ktorého zabili nacionalisti pred 20 rokmi na ceste na koncert v meste Ajaccio.

„Korzika, krajina hrdosti a dôstojnosti, bola týmto zločinom pošpinená,“ povedal Macron počas svojho prejavu na mieste, kde došlo k Érignacovej vražde a odvtedy nesie jeho meno.

Vypočuť si ho prišlo viacero miestnych politikov, vrátane lídra nacionalistov a šéfa regionálnej vlády Gillesa Simeoniho, ktorý bol tiež jedným z advokátov Yvana Colonna, odsúdeného na doživotie za vraždu prefekta.

Nacionalisti na Korzike odvtedy zmenili taktiku a upustili od násilia. Za nezávislosť už bojujú hlavne slovom, vďaka čomu ich strana Pè a Corsica (Za Korziku) získala väčšinu v decembrových voľbách do miestneho parlamentu. Pohodlne ho ovládajú v koalícii so separatistami.

Prečítajte si

Paríž Korziku dlhodobo ignoroval. K moci sa tam dostávajú nacionalisti, ktorí volajú po väčšej autonómii

Väčšia sloboda, nie však samostatnosť

Simeoni spolu so šéfom korzického parlamentu Jeanom-Guyom Talamonim majú už natoľko silnú pozíciu, že ich na spoločný obed pozval francúzsky prezident. Ten podľa denníka Le Figaro obaja bojkotovali.

K ich stretnutiu malo pritom dôjsť len tri dni po veľkých demonštráciách, na ktorých Korzičania žiadali väčšiu slobodu.

Otázka statusu malého ostrova v Stredozemnom mori s 320-tisíc obyvateľmi už dlho trápi Paríž, predovšetkým pre nárast nacionalistov v európskych krajinách. Korzičania však nevolajú po samostatnosti ako Katalánci. Pre ostrov, ktorý je bližšie k Taliansku ako Francúzsku, požadujú špeciálny status zakotvený vo francúzskej ústave.

Od anexie ostrova v roku 1768 bojovali nacionalisti proti kultúrnej aj politickej dominancii Francúzska nad Korzikou, kde sa narodil Napoleon. V rámci decentralizácie v 80. rokoch minulého storočia získali od Paríža väčšiu autonómiu, vlastnú vládu aj regionálny parlament.

Ostrov na rozdiel od Katalánska patrí medzi najchudobnejšie francúzske regióny s prevažne starnúcou populáciou a je závislý od Paríža oveľa viac ako Katalánsko od Madridu.

Navyše, prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina Korzičanov, z ktorých mnohí pracujú vo verejnom sektore, chce, aby ostrov zostal súčasťou Francúzska.

Macron odmietol ambície Korzičanov

Korzickí nacionalisti žiadajú predovšetkým uznanie korzického národa a zrovnoprávnenia korzičtiny s francúzštinou.

Volajú tiež po obmedzení práva na nákup nehnuteľností na ostrove pre ľudí, ktorí tam žijú menej ako päť rokov. Na Korzike totiž čoraz viac skupujú domy a byty ľudia z iných častí Francúzska, čo vytláča chudobnejších miestnych obyvateľov na okraj.

Nacionalisti tiež žiadajú amnestiu pre politických väzňov, čo sa však javí ako veľmi nepravdepodobné.

Macron počas svojho utorkového prejavu na Place Claude Érignac uviedol, že v prípade vraždy francúzskeho prefekta sa jeho rodina dočká spravodlivosti bez toho, aby tento čin upadol do zabudnutia alebo sa skončil amnestiou.

Nacionalisti očakávali predovšetkým Macronov stredajší prejav v Bastii, kde mal predstaviť svoju víziu Korziky. Francúzsky prezident však odmietol ich ambície volajúce po väčšej autonómii ostrova.

Obhajoval tiež právo francúzskeho štátu zasahovať do všetkých dôležitých činností ostrova, rovnako ako pri ktoromkoľvek inom francúzskom regióne. Pripustil však, že Korzika by mala byť spomenutá v ústave.

„Korzika je v srdci Francúzskej republiky a v ňom má budovať svoju budúcnosť,“ uviedol s tým, že nepopiera jednotlivé špecifiká regiónu. Korzičtina je podľa neho uznávaná v rámci kultúrnej identity národa.

Odmietol tiež požiadavku nacionalistov, aby dane vyberané na ostrove zostali v pokladnici korzického regiónu. Upozornil, že by tak Korzika nemala nárok na dotácie, ktoré dostáva z centrálneho rozpočtu vďaka vyšším príspevkom bohatších regiónov.

Takisto vylúčil podmienku päťčlenného trvalého pobytu na ostrove pre kúpu nehnuteľnosti. Upozornil, že by tak bola porušená francúzska ústava aj právo Európskej únie.