Slovensko sa stalo riadnym členom Európskeho laboratória molekulárnej biológie

Autor je neurogenetik, pôsobí vo Viedenskom výskumnom inštitúte molekulárnej patológie a Inštitúte evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza

Minulý týždeň privítalo Európske laboratórium molekulárnej biológie (EMBL) Slovensko ako svojho 24. riadneho člena.

Európske laboratórium molekulárnej biológie sa od svojho vzniku v roku 1974 venuje základnému vedeckému výskumu a vývoju nových technológií v oblasti molekulárnej biológie.

Excelentnosť jeho výskumu podčiarkuje udelenie Nobelových cien vedcom z laboratóra, v roku 1995 pre Christiane Nüsslein-Volhardovú a Erica Wieschausa za medicínu a v roku 2017 pre Jacquesa Dubocheta za chémiu.

Vstup Slovenska do laboratória vyzdvihuje záväzok tejto uznávanej organizácie podporovať európsku vedu a spoluprácu medzi výskumníkmi. Aby sa mohli najlepší učiť od najlepších.

Prístup k vedeckým službám a pracoviskám

Vďaka členstvu Slovensko získava prístup ku všetkým vedeckým službám a pracoviskám Európskeho laboratória molekulárnej biológie. Takisto môžeme voliť v rade laboratória, čo je riadiaci orgán rozhodujúci o najdôležitejších krokoch organizácie. Až dvaja slovenskí delegáti sa môžu stať členmi rady Európskeho laboratória molekulárnej biológie a budú tak môcť ovplyvňovať plánovanie jej budúcich programov.

Európske laboratórium molekulárnej biológie ponúka priame ponuky práce a štipendií na výskumných projektoch, kľúčové pracoviská s rôznymi vedeckými službami a možnosti vzdelávania na všetkých úrovniach. 

Tie zahŕňajú možnosti pre pregraduálnych študentov, doktorandov a post-doktorandov. Vynikajúcou je práve možnosť financovania krátkodobých a dlhodobých stáží Slovákov medzi vedcami z ostatných členských krajín EMBL.

Nominovanie delegátov

Máme šancu na zmenu k lepšiemu, tá však bude závisieť najmä od kompetentnosti nominovaných delegátov. Najlepšie vyhliadky budú mať vedci so zahraničnými skúsenosťami a s publikáciami v prestížnych, medzinárodne uznávaných vedeckých časopisoch.

Tí rozhodnú o tom, či si Slovensko napraví povesť alebo prehĺbi medzinárodnú hanbu v riadení, hodnotení a financovaní slovenskej vedy. V minulosti sa slovenskí vedci v zahraničí vyjadrili kriticky k rozdeľovaniu peňazí na vedu na Slovensku.

Zázemie, aby sa vedec mohol plne sústrediť len na vedu

Efektívna vedecká práca predstavuje zdieľanie a odovzdávanie si skúseností, najmä cez kvalifikovaných ľudí a ich pracoviská. Eliminuje sa tým potreba vlastniť drahé zariadenia na každom pracovisku, čo umožňuje lepšie investície do ľudí a ich efektivity v spolupráci.

Európske laboratórium molekulárnej biológie sprístupňuje priestory, zariadenia a odborníkov, aby mohli vzájomne spolupracovať medzi jednotlivými základňami laboratória, ale aj mimo nich. Tie fungujú v nemeckom Heidelbergu (hlavné laboratórium), Hamburgu, anglickom Hinxtone, francúzskom Grenobli, talianskom Ríme a v španielskej Barcelone.

„Na EMBL môžete zažiť ‚vedeckú slobodu‘. Vedec má vytvorené podmienky a zázemie, aby sa mohol plne sústrediť len na vedu a uskutočniť akýkoľvek, hoci aj riskantný experiment. Nápady sa dajú realizovať takmer bez obmedzení. Európske laboratórium molekulárnej biológie je ozaj výnimočné miesto, niečo ako vedecký raj v medzinárodnom a multidisciplinárnom prostredí,“ vraví Lucia Ciglar, slovenská molekulárna genetička, ktorá pracovala 11 rokov v laboratóriu v Heidelbergu.

Skúmala genetické mechanizmy vývinu zvierat v laboratóriu Eileen Furlongovej. S kolegami publikovala úctyhodných 10 článkov v najprestížnejších vedeckých časopisoch sveta, vrátane Nature (dvakrát), eLife a Development.

Najväčším prínosom členstva Slovenska v Európskom laboratóriu molekulárnej biológie je podľa nej to, že „slovenskí vedci získavajú možnosť zistiť, ako to vyzerá, keď veci fungujú ozaj tak, ako majú“.