Denník N

Niekedy mám pocit, akoby bol folk umierajúcou vetvou, hovorí pesničkár

Foto N - Miro Čevela
Foto N – Miro Čevela

Víťazí forma nad obsahom, dnes však presne neviem povedať, čo je slovenský folk, hovorí pesničkár Edo Klena.

Kedy ste prvý raz vážne chytili do rúk gitaru?

V štrnástich a zhruba odvtedy si píšem aj pesničky, celé sa to začalo naraz.“

Mali ste nejaký vzor, ktorý vás k tomu inšpiroval?

Katapult. Miloval som ich, aj preto som prvé pesničky písal po česky. Bol som hard rocker. Neskôr priniesol môj starší brat domov Deep Purple a Zeppelin a tá hudba ma ohúrila. Už vtedy som spoznal, aký je to zázrak.“

Máte aj nejaké hudobné vzdelanie?

Žiadne, som totálny samouk. Hudobne ma vychovala ulica.“

Priznali ste sa k svojim rockovým koreňom, dnes vás počúvajú aj priaznivci rôznych alternatívnych žánrov, dokonca poznám aj niektorých metalistov, ktorí tvrdia, aký je ten Klena fajn. Ale najviac si vás osvojili folkoví priaznivci. Kým sa cítite byť?

Som folkový pesničkár. Takto sa cítim, tam som sa nejakým prirodzeným vývojom dostal. Trochu to vyplynulo aj z nálad v tých časoch. Vrcholil socializmus, ľudia boli vtedy ustráchaní, ale o to citlivejší na slovo, na výpoveď. V samizdatovom období, ale ani po ňom to nemali u nás pesničkári ľahké. Nikdy som sa necítil ako ortodoxný pesničkár, pôsobil som v rockovej kapele Núdzový východ. Takže som vyrastal na oboch stranách. Preto viem, že hudba môže byť taká, aj taká. Myslím, že moje texty sú použiteľné všade. Nevidím v tom rozdiel. Dobrá rocková hudba musí byť tiež o niečom, nielen o taľafatkách a hlúpostiach. Folk vtedy jednoducho trochu prevážil, lebo sa do mojich textov začala dostávať aj politika, prišli obmedzenia a zákazy.“

 Edo Klena (1963)

Patrí medzi popredné osobnosti slovenskej pesničkárskej scény. Prešovčan pôsobí na folkovej scéne od polovice 80. rokov. Jeho prejav nesie v sebe prvky rocku, reggae či čohokoľvek, čo sa mu hodí na vyjadrenie myšlienky v piesni. Spolu s kapelou Klenoty vydal tri albumy. Republika Šariš (2012), Láska a Love (2014), Škaredý deň v Chujave (2016). V tých dňoch vychádza výberový dvojalbum Klena & Klenoty 2006 – 2011.

Neviem o tom, že aj vy ste mali v tých časoch problémy.

Keď som začal zbierať podpisy pod Niekoľko viet, niekto ma udal. Chodil som po výsluchoch, nemohol som hrať. Hľadali u mňa hárky s podpismi. Nič nenašli, ale aj tak ma odsúdili. Dostal som rok s podmienkou na dva roky. A finančnú pokutu. Najzábavnejšie na tom bolo, že sa o tom dozvedeli nejakí poslucháči zo Slobodnej Európy, tak mi poslali peniaze. A dodnes neviem, od koho mi všetky prišli. Podpisové hárky sa snáď vtedy dostali do správnych rúk. Nerozprávam tento príbeh na počkanie, nikdy som nechcel z neho ťažiť. Máme to za sebou, a teda sa tento príbeh pre mňa skončil, chcem robiť muziku.“

Video: Edo Klena & Klenoty: Zomrel eštebák

V súčasnosti sa živíte hudbou?

Rád by som.“

Dá sa u nás hudbou uživiť?

Na Slovensku je prísne rozdelené, kto sa môže hudbou živiť, a kto nie. Neberiem mladým ilúzie, že to môžu dosiahnuť. V pozadí hudobného biznisu však vládnu také podmienky a spôsoby, ktoré neviem akceptovať. Nechcem mystifikovať, ale mám pocit, že u nás je stav v hudbe podobný ako v iných odvetviach. Sú tu skupiny ľudí ovládajúce trh. Veď ak sa zamyslíme, nie je predsa normálne, aby kľúčové médiá hrali tridsať či štyridsať rokov starú hudbu. Zvyšok sú len omrvinky. Mám pocit, že niekto tu drží veľký mešec a nechce sa mu uvoľniť priestor novým ľuďom.“

Slová o nezáujme médií o slovenskú folkovú hudbu počúvame pomerne často. Čo by sa stalo, keby sa médiá slovenskému folku venovali viac? Ako by mu to pomohlo?

„Hovoríte, ako keby existoval nejaký slovenský folk. Momentálne sa folk u nás zaklial slovkom alternatívny, dotyční umelci sa chcú týmto zrejme vymedziť voči podobe folku 80. rokov a naznačujú, že tu ide o čosi viac. Žiaľ, väčšinou je pridanou hodnotou iba póza, ale mnohokrát to stačí. Umelci z oblasti alternatívneho folku majú mediálnej pozornosti dosť, hovorím teda hlavne o umelcoch z Bratislavy. Skutočne dobrého mladého autora hudby a textov a zároveň interpreta bez protekcie (mamička/ocko herci), čo by mal aj energiu, ktorou vie ľudí strhnúť, zatiaľ nevidím. Potom je tu world music, ktorá je všade vo svete súčasťou folkovej scény. Len u nás nie. Mám niekedy
pocit, akoby folk u nás zomierajúcou vetvou.“

V čom vidíte príčinu?

„Víťazí forma nad obsahom. Je nesmierne cool mať na tričku nápis Big Dog, ale nesmierne trápne mať na tričku nápis Veľký pes. Ale zas nemôžeme si myslieť, že teraz všetci zatúžia po pesničkároch. Mladí sa obzerajú po iných vzoroch. Neviem dnes presne povedať, čo je slovenský folk.“

Ten bol však vždy úzko spojený s českou scénou.

Samozrejme. Ale úpadok je cítiť aj v Čechách. Rozdiel je len v tom, že oni majú oveľa väčšiu tradíciu a oveľa širšiu základňu. Takže to potrvá dlhšie. Slovenský folk vyrástol z českého. Zdá sa však, že zomrel skôr, než dospel.“

Skúsme folkovú pieseň definovať ako autorskú výpoveď. Ako snahu povedať poslucháčovi niečo dôležité, nad čím by sa mal zamýšľať.

Tam sa už stráca hranica medzi folkom a ostatnými žánrami. Preto napriek tomu, že sa cítim ako folkový pesničkár, hrám si, čo chcem. Pojmom folk sa pri svojej tvorbe vôbec nezaoberám. Vážim si ho, lebo som z neho vyšiel, ťažím z neho, ale to je všetko. Hrávam svoje koncerty v troch variantoch. Sám, spolu s gitaristom Lukášom Valkučákom a potom aj s rockovejším zvukom s kapelou Klenoty. Pritom však osemdesiat percent repertoáru kapely môžem hrať pokojne aj sám. “

Na vašom poslednom albume Škaredý deň v Chujave sa tematicky v niektorých piesňach vraciate k socializmu. Uplynulo odvtedy skoro 30 rokov. Pre koho to ešte píšete?

Napríklad pesnička Ujo Michal spomína. Ono to je skôr len reflexia na fakt, že okolo nás je množstvo ľudí, ktorí si zo socializmu vycucli len niečo a stále len spomínajú, aké to bolo úžasné. V podstate by to bolo aj smiešne, ale títo ľudia sú schopní takými rečami nakaziť aj svoje deti. Žije ešte stále veľa tých, ktorí si to pamätajú. Napriek tomu sa začínajú vynárať názory, aké to vtedy bolo fajn. Niekedy je naša mládež až taká bezstarostná, že pokojne pôjde spolu s komunistami či s fašistami. Ľudia rýchlo zabúdajú, v tom je tá pieseň súčasná.“

Video: Klenoty: Zajtra o štvrť na dva

Takže protest song nie je prežitok?

To nie sú protest songy, sú to piesne o somárskych ušiach našej doby. O tom, aké hodnoty sa preferujú. Nechcem verbálne za každú cenu protestovať, len cítim niečo iné a chcem aj trochu výsmešným spôsobom povedať, aby sme sa spamätali. Rád by som žil v štáte, kde sú inteligentní a múdri ľudia. Ale oni sa tu vytrácajú, nechcem žiť s hlupákmi.“

Môže s tým pesnička niečo urobiť?

„Nemôže. Ide o to, aby pesnička poslucháčovi trafila v hlave správnu bunku, aby sa zamyslel nad tým, o čom spievam. Môže so mnou nesúhlasiť, môže polemizovať, ale aj to už považujem za víťazstvo.“

Text teda musí mať v sebe nejaké posolstvo?

„Nemusí, ale je vždy lepšie, keď má. Pieseň je obrovská príležitosť osloviť ľudí. Do veľmi krátkeho útvaru sa dajú často vtesnať dobré myšlienky. Iná vec je, že sa zo slovenskej hudby vytrácajú rozumné texty. Ak u nás niekto tvrdí, že nastavil nejakú latku, tak ju nastavil veľmi zle. Ani mainstream nemusí byť taký strašne hlúpy, ako je. “

Kde je hranica medzi autorskou výpoveďou a skutočným životom? Môže autor niečo iné spievať a niečo iné žiť? Prispôsobovať sa divákovi a dať mu to, čo chce od neho počuť?

Ťažko sa mi to exaktne podarí vyčísliť, ale veľká časť mojich piesní vychádza z presvedčenia a z prežitkov. Samozrejme, že určitá časť je fikcia. Nezažil som taký obrovský boom, ako niektorí českí pesničkári pred pár rokmi. Neviem sa vcítiť do ich kože. Čím si úspešnejší, tým väčší sa vytvára tlak. Vnútorný aj vonkajší. Som náchylný uveriť, že ich mohol do istej miery poznačiť. Sú to normálni ľudia, ktorí môžu zlyhať, neviem, ako by som to ustál ja. Za seba, ak spievam Socku v prvej osobe, neznamená to, že vyberám pri Mc Donalde koše. Chcem spievať originálne texty o živote, nerozmýšľam dopredu o tom, či sa to bude páčiť.“

Video: Edo Klena & Klenoty: Socka

Skúsme byť konkrétnejší. Dali ste niekedy úplatok?

Zaskočili ste ma. Ešte niekedy za socializmu sme mali možnosť získať byt a chýbal nám nejaký papier. Mal som odniesť úradníčke fľašu. Dnes ani neviem, či som to urobil, ale pamätám si, že som s tým mal vnútorne obrovský problém. Neskôr, keď som pôsobil v reklame, som sa s tým stretával častejšie. Konkurencia nás valcovala prevažne korupčnými metódami, ale úplatok som nedal.“

Ďalšou výraznou črtou vašej tvorby je prešovský lokálpatriotizmus. Čo vás na ňom tak fascinuje?

Prešov je nesmierne kultúrne mesto. Mám ho rád, koná sa tu množstvo zaujímavých akcií, akurát že sa o nich málokto mimo regiónu dozvie. Sme tu tak trochu odrezaní od sveta médií. V Bratislave to majú kapely jednoduchšie. Stačí mať niekde známeho, prebehnúť cez ulicu na kávičku… Nedávno som videl v hlavných správach verejnoprávnej televízie asi sedemminútový šot o tom, že Hex vydal CD-čko. Neviem si spomenúť na skrytú reklamu podobného typu o prešovskej kapele.  

Video: Edo Klena & Klenoty: Mária

Presťahovali by ste sa kvôli hudbe inde?

Nie, neviem, čo by sa muselo stať. Našiel som tu skvelých muzikantov, je mi tu dobre. Naskočil som na svoju vlnu a nemyslím si, že sa v blízkej budúcnosti niečo zmení. Jediné, čo chcem, je robiť kvalitnú muziku.“

Cítite rozdiel medzi vašimi koncertmi na východe a inde na Slovensku?

Ani nie. Každému koncertu musí predchádzať istá masáž diváka, aby naň prišiel. Nie som ani doma taký žiadaný, aby som tu mal zabezpečenú plnú sálu. Robím si všetko sám. Nemám manažéra, sponzora, niekoho, kto by nám robil promo akcie. Nemôžeme si dovoliť reklamné kampane. V tomto to je jedno, kde hrám. Mám okruh fanúšikov po celom Slovensku. Viem, že keď ideme hrať do Bratislavy, tak zvyčajne ľudia prídu. Ale niektoré časti Slovenska sú akoby zakliate.“

Keby ste mali napísať pieseň o tom, čo vás najviac štve, o čom by bola?

Už som ju napísal. Nebude o politike. Tá ma už až tak neberie, sme pevne zakotvení v štruktúrach, ktoré len tak jednoducho nemôžu ani hlúpi politici zničiť. Pripravujem ju na ďalšie CD. Volá sa Vata, vata, vata. Je o slovách, aby sa s nimi zaobchádzalo lepšie, aby boli pekné a ľudia si ich čo najviac hovorili.“

Kedy ju nájdeme na novom albume?

Od roku 2012 som vydával albumy každé dva roky. Takže ľudia očakávajú, že by mal vyjsť aj v roku 2018. No nechcem sa uponáhľať. Máme s kapelou niečo nahraté, ale mám pocit, že ešte musia niektoré myšlienky dozrieť, potom to vydám.“

Teraz ste však vydali nový dvojalbum.

Je to výberovka Klena & Klenoty 2006 – 2011, sú na ňom nahrávky starších pesničiek, ktoré nevyšli na žiadnom albume. Niektoré sú také staré, že ich mnohí nepoznajú. Iné hrám na koncertoch dodnes.“

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na editori@dennikn.sk.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie