Denník N

Niekedy mám pocit, akoby bol folk umierajúcou vetvou, hovorí pesničkár

Foto N - Miro Čevela
Foto N – Miro Čevela

Víťazí forma nad obsahom, dnes však presne neviem povedať, čo je slovenský folk, hovorí pesničkár Edo Klena.

Kedy ste prvý raz vážne chytili do rúk gitaru?

„V štrnástich a zhruba odvtedy si píšem aj pesničky, celé sa to začalo naraz.“

Mali ste nejaký vzor, ktorý vás k tomu inšpiroval?

„Katapult. Miloval som ich, aj preto som prvé pesničky písal po česky. Bol som hard rocker. Neskôr priniesol môj starší brat domov Deep Purple a Zeppelin a tá hudba ma ohúrila. Už vtedy som spoznal, aký je to zázrak.“

Máte aj nejaké hudobné vzdelanie?

„Žiadne, som totálny samouk. Hudobne ma vychovala ulica.“

Priznali ste sa k svojim rockovým koreňom, dnes vás počúvajú aj priaznivci rôznych alternatívnych žánrov, dokonca poznám aj niektorých metalistov, ktorí tvrdia, aký je ten Klena fajn. Ale najviac si vás osvojili folkoví priaznivci. Kým sa cítite byť?

„Som folkový pesničkár. Takto sa cítim, tam som sa nejakým prirodzeným vývojom dostal. Trochu to vyplynulo aj z nálad v tých časoch. Vrcholil socializmus, ľudia boli vtedy ustráchaní, ale o to citlivejší na slovo, na výpoveď. V samizdatovom období, ale ani po ňom to nemali u nás pesničkári ľahké. Nikdy som sa necítil ako ortodoxný pesničkár, pôsobil som v rockovej kapele Núdzový východ. Takže som vyrastal na oboch stranách. Preto viem, že hudba môže byť taká, aj taká. Myslím, že moje texty sú použiteľné všade. Nevidím v tom rozdiel. Dobrá rocková hudba musí byť tiež o niečom, nielen o taľafatkách a hlúpostiach. Folk vtedy jednoducho trochu prevážil, lebo sa do mojich textov začala dostávať aj politika, prišli obmedzenia a zákazy.“

 
Edo Klena (1963)

Patrí medzi popredné osobnosti slovenskej pesničkárskej scény. Prešovčan pôsobí na folkovej scéne od polovice 80. rokov. Jeho prejav nesie v sebe prvky rocku, reggae či čohokoľvek, čo sa mu hodí na vyjadrenie myšlienky v piesni. Spolu s kapelou Klenoty vydal tri albumy. Republika Šariš (2012), Láska a Love (2014), Škaredý deň v Chujave (2016). V tých dňoch vychádza výberový dvojalbum Klena & Klenoty 2006 – 2011.

Neviem o tom, že aj vy ste mali v tých časoch problémy.

„Keď som začal zbierať podpisy pod Niekoľko viet, niekto ma udal. Chodil som po výsluchoch, nemohol som hrať. Hľadali u mňa hárky s podpismi. Nič nenašli, ale aj tak ma odsúdili. Dostal som rok s podmienkou na dva roky. A finančnú pokutu. Najzábavnejšie na tom bolo, že sa o tom dozvedeli nejakí poslucháči zo Slobodnej Európy, tak mi poslali peniaze. A dodnes neviem, od koho mi všetky prišli. Podpisové hárky sa snáď vtedy dostali do správnych rúk. Nerozprávam tento príbeh na počkanie, nikdy som nechcel z neho ťažiť. Máme to za sebou, a teda sa tento príbeh pre mňa skončil, chcem robiť muziku.“

Video: Edo Klena & Klenoty: Zomrel eštebák

V súčasnosti sa živíte hudbou?

„Rád by som.“

Dá sa u nás hudbou uživiť?

„Na Slovensku je prísne rozdelené, kto sa môže hudbou živiť, a kto nie. Neberiem mladým ilúzie, že to môžu dosiahnuť. V pozadí hudobného biznisu však vládnu také podmienky a spôsoby, ktoré neviem akceptovať. Nechcem mystifikovať, ale mám pocit,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie