Denník N

Rezník nemal dobrý polrok: zamrznuté koncesie, chaos vo vedení, vzbúrená redakcia, zmluva s otcom

Jaroslav Rezník. Foto N - Vladimír Šimíček
Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

V RTVS ďalej pretrváva napätie a riaditeľ Jaroslav Rezník sa nemôže oprieť o ministra kultúry. Marek Maďarič mu najnovšie odkazuje, nech vysvetlí čudnú zmluvu, ktorú v TASR uzatvoril so svojím otcom.

Pri stretnutí s Jaroslavom Rezníkom určite nenadobudnete pocit, že je to človek, ktorý nemá veci pod kontrolou a príliš podlieha emóciám.

Keď v januári na Rade RTVS vysvetľoval zastavenie relácie Reportéri, nepôsobil dojmom, že je v defenzíve. Naopak. S úsmevom sa zvítal so všetkými novinármi, ktorí o ňom niekoľko dní písali kritické texty. Podal im ruku a zaželal všetko dobré do nového roka.

Je to skúsený manažér, ktorý pracuje vo verejnoprávnych médiách 25 rokov. No ešte nikdy nebol pod takým drobnohľadom, ako na poste riaditeľa RTVS.

Začiatkom februára uplynul polrok od jeho nástupu do funkcie. Za ten čas musel pred verejnosťou viackrát obhajovať svoje kroky, dostal sa do viacerých sporov s ľuďmi v telerozhlase, a niektorým sa vyhol len tesne – napríklad keď ustúpil od svojej nominácie na šéfa Rádia_FM a radšej sa dohodol s moderátormi na kompromise.

Prehľad Rezníkových problémov sa začína aktuálnym konfliktom s redaktormi spravodajstva a končí sa staršími záležitosťami, ktoré ho dobehli až v čase, keď je šéfom RTVS. Či už ide o prehratý spor s agentúrou PSMA, alebo najnovšie zmluvu uzavretú s vlastným otcom, ktorú podpísal ešte ako šéf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Pre Rezníka je však zrejme najväčšou ťažkosťou, že financovanie RTVS je stále neisté, a odkazy, ktoré si posielajú s ministrom kultúry Marekom Maďaričom, jeho situácii nepomáhajú. Najmä nie teraz, keď musí vybrať nového šéfa spravodajstva.

Marek Maďarič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Maďarič: Nech vysvetlí zmluvu s otcom

Minister kultúry na pravidelnom stredajšom rokovaní vlády povedal, že Rezník je ešte vo funkcii prikrátko, aby ho nejako hlbšie hodnotil.

Neodpustil si však poznámku k najnovším zisteniam Miroslavy Kernovej z portálu omediach.com. Novinárka opísala, ako Rezník ešte ako šéf TASR (pôsobil tam v rokoch 2007 až 2017) podpísal ešte v roku 2013 zmluvu so svojím otcom, Jaroslavom Rezníkom starším. Išlo o dodávanie „spravodajského materiálu“ za 150 eur mesačne.

Rezníkov otec v tlačovej agentúre nielen zverejňoval oslavné texty o Matici slovenskej či Spolku slovenských spisovateľov, v ktorých pôsobil, ale ešte aj citoval svoje staršie články, či ich rovno vychvaľoval. TASR zmluvu s Rezníkom starším štyri roky nezverejnila, čo Maďarič kritizoval. Mimochodom, podľa zákona zmluvy vstupujú do platnosti až zverejnením v Centrálnom registri zmlúv.

„V prvom rade by sa k tomu mal vyjadriť pán riaditeľ Rezník, predseda Rady Tlačovej agentúry SR a súčasný riaditeľ agentúry,“ povedal minister kultúry pred rokovaním vlády.

„Mali by úplne normálne vysvetliť otázky, ktoré z toho vyvstávajú a ktoré nechcem teraz hodnotiť. Bolo by dobré počuť názor, za akých okolností je možné podpísať zmluvu so svojím otcom, za akých okolností je možné zmluvu, ktorú uzavrie verejná inštitúcia, nezverejniť, a za akých okolností, ak je to pravda, publikovať správy, v ktorých autor píše o sebe alebo o sebe blízkej inštitúcii.“

Rezník na otázky novinárky Miroslavy Kernovej pre jej text neodpovedal. Nereagoval ani na otázky Denníka N, ktoré dostal v stredu ráno. „Nie,“ napísala Rezníkova hovorkyňa Erika Rusnáková k priamej otázke, či sa riaditeľ RTVS nechce vyjadriť.

RTVS. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zamrznuté koncesie a ironický minister

Vzťah riaditeľa RTVS a ministra kultúry nie je ideálny. Maďarič sa pred voľbou nového riaditeľa vlani v lete netajil tým, že by si želal, aby vo funkcii pokračoval Václav Mika. Rezníka spolu s väčšinou Smeru pretlačila Slovenská národná strana predsedu parlamentu Andreja Danka.

Danko je s Maďaričom v spore prakticky od vzniku vlády, rozhádali ich najmä koncesionárske poplatky. Danko odmietol podporiť ich zvýšenie, aj keď tento zámer sám predtým podporil v programovom vyhlásení vlády. Keď predseda parlamentu vlani v lete Rezníkovi odovzdával menovací dekrét riaditeľa RTVS, opäť zvyšovanie koncesií odmietol a vyzval ho, aby v telerozhlase našiel finančné rezervy.

Lenže už o pár týždňov po menovaní prišiel Rezník s požiadavkou na 32 miliónov eur, ktoré by chcel použiť na rekonštrukciu chátrajúcich budov Slovenskej televízie. „Bežte sa pozrieť do Mlynskej doliny. Ešte dva roky a zadná stena spadne,“ vysvetľoval to v decembrovom rozhovore pre Denník N.

Maďarič Rezníkovi obratom pripomenul Dankove slová o vnútorných rezervách. „Pred voľbou generálneho riaditeľa RTVS zo strany politikov a asi aj tých, ktorí volili pána Rezníka, zaznievali vyjadrenia, že v RTVS sú veľké finančné rezervy. Takže by som skôr, než pán Rezník formuluje veľké finančné požiadavky, očakával, že verejnosti oznámi, či sú v RTVS veľké rezervy, alebo nie sú. O to skôr, keď ho na to vyzval predseda Národnej rady, keď mu odovzdával dekrét.“

RTVS je podfinancovaná, vie to Rezník aj Maďarič. Tento rok si telerozhlas naplánoval o 4,4 milióna eur nižší rozpočet ako vlani, ráta aj s tým, že na koncesionárskych poplatkoch vyberie menej. Dôvodom je napríklad starnutie populácie. Dôchodcovia platia polovicu zo štandardného poplatku, ktorý je 4,64 eura, to znamená 2,32 eur. Keďže je ich v populácii čoraz viac, príjmy RTVS klesajú.

Koncesie sa naposledy zvyšovali v roku 2002. Rezník síce hovorí, že je za ich zvýšenie, pre odpor SNS s tým však rátať nemožno. Danko zatiaľ prichádza s novými, viac-menej nepriechodnými plánmi na štátnu televíziu financovanú z rozpočtu a odstránenie limitov na reklamu, čo reálne pre RTVS znamená len to, že bude ďalej stagnovať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rezníkovou jedinou šancou na aspoň nejaké peniaze by bolo, keby sa mu podarilo vyjednať väčšie peniaze zo zmluvy so štátom, ktorý takto podporuje pôvodnú tvorbu či nové investície. RTVS v tomto roku týmto spôsobom získa 26 miliónov eur (z koncesií necelých 80 miliónov).

Podoba zmluvy medzi RTVS a štátom na ďalšie roky je otázna. Nateraz sa podpísal len dodatok na tento rok. Na navýšenie peňazí pre RTVS by musela existovať politická objednávka, lebo samotné ministerstvo musí najprv peniaze získať z rozpočtu. Ak by aj Rezník peniaze nakoniec vyloboval, muselo by sa dohodnúť ich použitie. Zmluva je totiž špeciálne vyrokovaná s orgánmi EÚ, keďže pre priamu štátnu pomoc platia v Únii prísne pravidlá.

Tak či tak, súčasný vzťah medzi Maďaričom a Rezníkom môže riaditeľovi RTVS šance na lepší rozpočet komplikovať.

Príliš krehký manažment a odpor redaktorov

Maďarič kritizoval Rezníka aj v januári za náhle zastavenie investigatívnej relácie Reportéri. V stredu novinárom povedal, že vedeniu RTVS neverí ani oficiálnu verziu o dôvodoch odchodu šéfov spravodajstva, Juraja Rybanského a Borisa Chmela.

„Zaujímali by ma pravé dôvody, pre ktoré odchádzajú,“ komentoval minister kultúry fakt, že RTVS ich rezignáciu oznámila v jednej správe v ten istý deň. Pri Rybanskom mali byť príčinou zdravotné problémy, kým pri Chmelovi rodina. Keď sa novinári ministra spýtali, či o takomto vysvetlení pochybuje, odvetil: „Kto o tom nepochybuje?“

Riaditeľ sekcie spravodajstva Rybanský a vedúci televíznych správ Chmel odídu koncom februára. Kým ich Rezník nahradí, nie je jasné. Keďže má málo času, mohol by uvažovať o Petre Stano Maťašovskej, ktorá vedie rozhlasové spravodajstvo a ako jediná z trojice šéfov v RTVS zostáva. To by však v televíznej redakcii správ s veľkou pravdepodobnosťou vyvolalo ďalší konflikt; už po oznámení o odchode dvojice šéfov z RTVS zaznievalo, že situáciu špeciálne v rozhlase nepovažujú za vyriešenú.

Od nového šéfa spravodajstva bude teraz veľmi závisieť, či sa napätie medzi vedením RTVS a redakciou spravodajstva upokojí, alebo ešte viac eskaluje. V redakcii pretrváva nervozita z možných politických tlakov a zásahov do reportáží, ktorá sa pretavila aj do otvorenej hádky medzi reportérmi a vedením telerozhlasu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

„Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník rokuje s viacerými profesionálmi z mediálnej oblasti, ktorí by nastúpili na dané pozície,“ vraví hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

„V tejto chvíli by nebolo voči nim korektné, aby sme ich mená medializovali. Po finálnej dohode zverejníme podrobnosti. V RTVS je pracovná atmosféra, a tak ako v každej inej mediálnej inštitúcii, sú tu na dennej báze aj pracovné výmeny názorov.“

Epizóda s Rybanským a Chmelom však len ukazuje, že Rezníkovi sa RTVS zatiaľ úplne nedarí stabilizovať ani na úrovni manažmentu. Dvojicu šéfov správ si priviedol nový riaditeľ a po pol roku mu odišli. Vo vedení RTVS zostávajú ešte niektorí ľudia z čias Václava Miku (napríklad programový riaditeľ Tibor Búza či šéf národnostného vysielania Attila Lovász), iní odišli s tým, že otvorene kritizovali spôsob Rezníkovej komunikácie.

Bývalý šéf rozhlasu Vincent Štofaník pre Denník N povedal, že z RTVS odišiel aj preto, lebo sa o Rezníkových nomináciách na ľudí, ktorým mal šéfovať, dozvedal z tlačových správ. Rezník na to povedal, že Štofaník nehovorí pravdu, no ďalej sa k svojmu exkolegovi vracať nechce, načo citoval vetu z knihy Habitus hazardního hráče Michala Horáčka: „Koukej se živým do očí, ne mrtvým do prdele.“

Exekúcie a spor s PSMA

Dnes má teda Rezník za sebou pol roka, počas ktorého sa mu nepodarilo poriadne vyriešiť svoj vlastný manažment, aby RTVS vôbec mohol niekam posúvať. Nevie, ako budú vyzerať v nasledujúcich rokoch jeho rozpočty, a do toho bojuje s podozreniami na politické tlaky a napätím vo vlastnej redakcii spravodajstva.

Aby toho nemal málo, musel sa vysporiadať aj s tým, že ho dobehli rozhodnutia z minulosti. A to sa týka nielen zmluvy, ktorú ako šéf TASR uzatváral so svojím otcom. V októbri 2017 exekútor strhol z účtov RTVS 2,4 milióna eur za prehraný súdny spor s agentúrou PSMA.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Táto agentúra (kde v 90. rokoch figuroval aj Rezníkov predchodca Václav Mika, no odišiel z nej ešte v roku 1998) so Slovenským rozhlasom uzatvorila zmluvu na predaj reklamy. Rezník ju v roku 2005 ako vtedajší riaditeľ rozhlasu predčasne vypovedal, firma sa však bránila na súde a rozhlas spor prehral.

Rezník však odmieta tvrdenie, že by RTVS prišla o peniaze jeho zlým rozhodnutím z roku 2005. Argumentuje, že sa rozhlas dostatočne nebránil v čase, keď ho viedla Miloslava Zemková (teda v rokoch 2006 až 2010). „Hoci žaloba spoločnosti PSMA bola Slovenskému rozhlasu doručená v marci 2007, k tejto žalobe sa písomne nevyjadril a ani sa nezúčastnil nariadeného pojednávania,“ vysvetľovala Rezníkova hovorkyňa Erika Rusnáková s tým, že práve preto rozhlas súd prehral.

To mal skonštatovať aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, kam sa obrátila firma PSMA po tom, čo Najvyšší súd na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora rozsudky v prospech PSMA zrušil. ESĽP vyhovel sťažnosti firmy, čo nakoniec viedlo k definitívnemu víťazstvu agentúry a neskoršej exekúcii.

Dohra sporu s PSMA bola pre Rezníka len ďalšou komplikáciou v už tak dosť turbulentnom období. Riaditeľ, ktorý nepôsobí tak, že by nemal kontrolu nad tým, čo sa v jeho inštitúcii deje, bude chcieť v nasledujúcich týždňoch zrejme aj reálne kontrolu prebrať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

RTVS za Machaja

Slovensko

Teraz najčítanejšie