Denník N

Čo sa vás môže pýtať lekár, keď za ním prídete s bolesťou hlavy

Ilustračné foto - Flickr.com/Patrick Denker
Ilustračné foto – Flickr.com/Patrick Denker

Podľa pravidla dvakrát dva by mal ísť človek k lekárovi vtedy, keď ho bolí hlava viac ako dvakrát týždenne počas dvoch týždňov.

Píše Jill U. Adamsová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Bolesť hlavy je takým častým neduhom, že ju mnohí ľudia začali považovať za bežnú súčasť svojho života.

„Počas prehliadky sa každého pacienta pýtam aj na bolenie hlavy,“ vraví kansaský všeobecný lekár Michael Munger. Stále ho prekvapuje, koľkí z nich odpovedia, že ich trápia časté bolesti, no sami ich predtým nikdy nespomenuli.

„Jednoducho sa s nimi naučili žiť,“ vraví Munger a vysvetľuje, že najčastejšie bolesti hlavy sú takzvané tenzné, sínusové a migrenózne.

Tri druhy bolesti

Tenzné bolesti sa prejavujú tupou bolesťou hlavy spojenou s únavou a zasahujú približne 30 až 70 percent populácie. Bývajú mierne a dajú sa utíšiť pomocou liekov, na ktoré netreba lekársky predpis.

Migrenózne bolesti trápia podľa doktora Naumana Tariqa 12 až 27 percent ľudí. Mávajú rôznu intenzitu aj frekvenciu. Kým u niektorých sa objavujú iba dvakrát do roka, iní nimi trpia denne. Lekári na migrénu predpisujú lieky s účinnou látkou sumatriptán, no zvyčajne vám postačia aj lieky bez receptu.

Sínusové bolesti hlavy vznikajú v dôsledku nahromadenia hlienov v nosných dutinách a spájajú sa s alergiami, s nachladnutím či s chrípkou. Tlaku a bolesti hlavy vás v tomto prípade najlepšie zbavia antihistaminiká a nosové liečivá, akými sú dekongestíva.

Priveľa liekov

Munger, ktorý je zároveň prezidentom Americkej akadémie rodinných lekárov, hovorí, že bolesť býva často neškodná, no inokedy môže byť symptómom vážnejšej poruchy, napríklad mozgového nádoru alebo aneuryzmy, teda vydutia mozgovej cievy. „Nechceme, aby ľudia reagovali prehnane, no zároveň tiež nechceme, aby bolesť ignorovali.“

Aká je teda odpoveď? Treba s bolesťami hlavy utekať za doktorom?

Samozrejme, záleží predovšetkým na sile a frekvencii bolesti. Musíte posúdiť, ako veľmi vám zasahuje do života a či ju zvládnete vyliečiť pomocou voľne dostupných analgetík, akými sú trebárs aspirín či ibuprofen.

Užívanie týchto liekov však predstavuje riziko. „Voľne dostupné lieky pôsobia bezpečne, no ak ich užívate pravidelne, riskujete. Ich dlhodobé alebo časté užívanie môže mať dokonca horšie následky než samotná bolesť hlavy.“

Spomínaný aspirín a ibuprofen môžu spôsobiť krvácanie v tráviacom trakte a pri dlhodobom užívaní nie sú výnimočné ani vredy a problémy s obličkami. Vysoké dávky tylenolu, ktorého hlavnou účinnou látkou je paracetamol, zase dokážu poškodiť pečeň.

Neodkladajte návštevu lekára

Doktor Munger odporúča riadiť sa pravidlom „dvakrát dva“ a ísť k doktorovi, keď vás hlava bolí viac než dvakrát týždenne, a to aspoň dva týždne v kuse. Ak máte bolesti podobne často, ešte to neznamená, že ste v kritickej situácii, ale rozhodne to stojí za povšimnutie.

Pripravte sa na to, že lekár sa vás bude pýtať najmä na samotnú bolesť – kedy sa objavuje, ako sa prejavuje a čo ju spúšťa. To, kedy sa bolesti objavia, totiž môže naznačiť, čo je ich štartérom. Pacienti pritom často tušia, čo ich bolesť spôsobuje.

„Cieľom je vyhnúť sa spúšťačom bolesti,“ vraví Nauman Tariq a menuje niektoré z nich: viaceré druhy jedla, dehydratácia, alkohol, nedostatok spánku, zmeny počasia, menštruačný cyklus, práca a stres.

Všímajte si varovné signály

Miesto, kde sa bolesť prejavuje, zase môže prezradiť, o aký typ ide. Tenzná bolesť vychádza zo svalového napätia. Začína sa v zadnej časti hlavy a šíri sa smerom nahor až nad temeno.

Naopak, sínusová bolesť zasiahne človeka najskôr na tvári, obyčajne v okolí očí. Vaskulárne bolesti hlavy, ku ktorým patrí aj migréna, bývajú lokalizované na jednej strane hlavy a sprevádza ich nevoľnosť, či problémy s videním. Munger vraví, že má pacientov, ktorí prichádzajú s celkom špecifickou lokalizáciou bolesti a vedia povedať, že vychádza z „ľavej strany hlavy, tesne nad uchom“.

Lekári budú hľadať aj ďalšie varovné signály. Isto sa vás spýtajú na necitlivosť alebo mravčenie prstov, nevoľnosť, poruchy reči alebo výpadky pamäti. Tieto symptómy môžu indikovať, alebo, naopak, vylúčiť vážnejšie ochorenia. „Napríklad polovica ľudí s chronickými bolesťami hlavy tiež trpí úzkosťou a depresiou,“ vraví Tariq. Ak sa s týmito symptómami zdôveríte psychoterapeutovi alebo lekárovi, môže vám s bolesťami hlavy pomôcť.

Na tenzné bolesti vám môže lekár predpísať niektoré z liekov na uvoľnenie svalstva alebo proti migréne. Steroidy a nosové spreje s antihistaminickým účinkom zase odporúčajú na liečbu sínusových bolestí.

Meditáciou proti stresu

Existujú aj iné riešenia ako lieky. Tariq pripomína, že niektoré typy liečby pracujú na princípe prerušenia procesu bolesti. Pri procedúre, ktorá sa zjednodušene nazýva nervový blok, lekár injekciou do tela vpraví umŕtvujúce činidlo, ako napríklad anestéziu, steroidy alebo botox, a tým utíši nervovú aktivitu.

Od tenzných bolestí vám uľaví aj masáž krku a pliec, alebo možno len zmena pozície za svojím pracovným stolom. Štúdie dokázali aj na výhody fyzického cvičenia pri potláčaní bolesti hlavy.

Doktor Munger pripomína, že dôležitú úlohu hrá aj to, či sa dokážete zbaviť stresu. „Ak ste pod prílišným stresom, vyskúšajte si jogu či meditáciu alebo iné relaxačné techniky.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie