Denník N

Výnimku na osemročné gymnáziá dostane len Bratislava, aj tak bude musieť rušiť triedy

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V hlavnom meste budú môcť prijať na 8-ročné gymnáziá desať percent študentov. Iné mestá či kraje výnimku nedostali. Pre Bratislavu to aj tak znamená rušenie tried.

Bol to tvrdý spor, v ktorom padali obvinenia z elitárstva a zo zvýhodňovania Bratislavy. A aj s hádkami, kto škodí kvalite školstva – či tí, ktorí bránia osemročné gymnáziá, alebo tí, ktorí by ich obmedzili, aby nevyťahovali najšikovnejšie deti zo základných škôl.

Napokon Bratislava ako jediné mesto na Slovensku dostane výnimku – až desať percent žiakov môže chodiť na osemročné gymnáziá. Na zvyšku Slovenska to bude len päť percent. Zmena začne platiť od septembra po desiatich rokoch odkladov a dotkne sa tak už najbližších prijímačiek. Za tento návrh hlasovalo 124 poslancov, 14 sa zdržalo.

Pre Bratislavu to aj tak bude výrazná zmena, v hlavnom meste totiž na osemročné gymnáziá chodí 19 percent žiakov.

Súčasťou sporu bola aj nerozhodná ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS), ktorá viackrát menila postoje.

Celoslovensky na gymnáziá chodí dnes 6,6 percenta žiakov z populačného ročníka. Na väčšine Slovenska s výnimkou Bratislavy tak s kvótou už veľký problém nemajú.

Výnimku má len Bratislava

Po piatich mesiacoch diskusií a neistoty a viacerých návrhoch riešení poslanci schválili návrh poslancov SNS, aby 8-ročné gymnáziá mohli v Bratislave prijať do prvého ročníka do desať percent piatakov. V ostatných mestách na Slovensku ostane 5-percentná kvóta.

Hlavné mesto dostalo výnimku na školský rok 2018/2019. Potom by aj tam mali mať 5-percentný limit, teda ak opäť nepríde k zmene.

Lubyová obhajuje návrh tým, že nechce predlžovať „agóniu a právnu neistotu“. Na riešenia sa jej pritom pýtajú novinári aj poslanci od septembra minulého roku. Aj napriek tomu, že má ísť o dočasnú výnimku, ministerka tvrdí, že je to „prvé systémové riešenie po desiatich rokoch, lebo doteraz sa len odkladali riešenia“.

Tak dlho sa totiž posúvalo zavedenie limitov. Aj teraz opozícia navrhla posunutie ešte o rok, aby sa situácia, najmä v Bratislava, mohla riešiť pokojne a dlhší čas. Opozičný návrh však neprešiel.

Diskriminačné riešenie?

Výnimku pre Bratislavu ministerka Lubyová podporila aj napriek tomu, že ešte v októbri tvrdila, že výnimka pre Bratislavu môže byť diskriminačná. „Čo sa týka zastúpenia talentovaných detí v Bratislavskom kraji v porovnaní s ostatnými regiónmi, pani ministerka vychádzala z predpokladu, že detská populácia je rovnomerná, a tak je podiel talentovaných detí porovnateľný v rámci celého územia Slovenska,“ tvrdilo ešte na jeseň minulého roka ministerstvo školstva.

Pred tromi týždňami Lubyová navrhovala, aby sa kvóta zvýšila na desať percent pre všetky gymnáziá na celom Slovensku. Tento návrh predložili na výbore pre vzdelávanie v parlamente. Aj keď v ňom má koalícia väčšinu, tento návrh neschválili.

Proti zvýšeniu limitu pre celé Slovensko bol aj predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár. „Bratislava nie je Slovensko. Nesúhlasím s návrhom, podľa ktorého by sa kvóty pre 8-ročné gymnáziá mali celoštátne navýšiť na 10 percent,“ napísal Bugár na Facebooku minulý týždeň. Výnimku chcel len v hlavnom meste.

Bratislava musí aj po ústupku znížiť zhruba o polovicu počet tried a aj prijatých žiakov. O tom, ktoré 8-ročné gymnáziá budú môcť triedy otvoriť, rozhodujú krajské úrady, ktoré patria pod ministerstvo vnútra. Úrady už urobili zoznam škôl, ktoré triedu otvoriť môžu pri 10-percentnom limite. O najviac tried prišli súkromné a cirkevné školy.

Škodia alebo pomáhajú?

Diskusia o 8-ročných gymnáziách nie je len o tom, koľko by mali prijímať žiakov, ale je aj o tom, aké majú výsledky a či majú opodstatnenie. V niektorých krajinách, ako napríklad Fínsko, 8-ročné gymnáziá nemajú.

U nás často rodičia dávajú deti na 8-ročné gymnáziá, lebo sa obávajú, že druhý stupeň základných škôl je slabý a dieťa sa tam veľa nenaučí. Viacerí odborníci pritom tvrdia, že deti by sa nemali rozdeľovať, a je lepšie, ak šikovnejšie aj menej šikovné deti chodia do spoločnej triedy a navzájom si pomáhajú.

Proti 8-ročným gymnáziám hovoria aj výsledky ich žiakov v medzinárodnom testovaní PISA. Sú totiž porovnateľné so žiakmi, ktorí chodili 9 rokov na základnú školu a potom išli na 4-ročné gymnázium.

Žiaci osemročných a aj štvorročných gymnázií sa výrazne zhoršujú, podobne ako sa zhoršujú aj žiaci na ostatných školách. A to vo všetkých kategóriách, ktoré PISA testovala – teda v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.

V matematike a v čitateľskej gramotnosti sú podľa testovania PISA z roku 2015 veľmi porovnateľné a v niektorých skupinách dokonca lepšie dopadli štvorročné gymnáziá.

Ide o porovnávanie 15-ročných žiakov – teda tých, ktorí čerstvo prišli na štvorročné gymnáziá, a tých, ktorí už niekoľko rokov chodia na osemročné gymnáziá.

Prepad vidieť najmä pri matematike. Žiaci na gymnáziách – 8- aj 4-ročných – sa v poslednom testovaní (2015) zhoršili oproti rokom 2012 a 2006. Menej žiakov majú medzi najlepšími, naopak, viac žiakov sa prepadlo do rizikovej skupiny.

Teraz najčítanejšie