Denník N

„To je za vás, chlapci,“ povedal a odpálil sa granátom. Príbeh zostreleného ruského pilota v Sýrii

Ruské bojové lietadlo Su-25 na sýrskej základni. Foto - TASr/AP
Ruské bojové lietadlo Su-25 na sýrskej základni. Foto – TASr/AP

Dva mesiace po tom, čo Vladimir Putin oznámil odchod zo Sýrie, stratili ruské jednotky prvé bojové lietadlo. Pilota vyznamenali posmrtne ako Hrdinu Ruskej federácie. Za to, koľko riskoval, však podľa ruských médií poberal nízky plat.

Pozostatky ruského pilota Romana Filipova, ktorého bojové lietadlo Su-25 v sobotu zostrelili sýrski povstalci v provincii Idlib, sú už v Rusku. Ako napísali ruské mediá, „telo hrdinsky zahynulého“ sa domov dostalo pomocou tureckých sprostredkovateľov.    

Vzápätí ho ruský prezident Vladimir Putin posmrtne vyznamenal za „Hrdinu Ruskej federácie“.

Od jeho smrti z 3. februára, keď Rusko prvý raz od svojej vojenskej kampane v Sýrii stratilo bojové lietadlo, vyšlo o jeho osobe aj okolnostiach jeho smrti viac podrobností.

To je za chalanov!

Ozbrojenci, ktorí jeho stroj trafili protilietadlovou strelou z odpaľovacieho zariadenia na ramene, sú údajne prepojení na džihádistov z Frontu an-Núsra.

Tridsaťtriročný pilot Roman Filipov sa síce úspešne katapultoval, ale s padákom dopadol do oblasti obkľúčenej odporcami režimu Baššára Asada, na ktorého strane bojujú ruskí aj iránski vojaci v Sýrii.  

Aby sa pilot vyhol zajatiu, podľa ruských médií radšej pri sebe odpálil granát, pričom ešte stihol zvolať: „To je za chalanov!“

Do posledných chvíľ svojho života zvádzal nerovný boj s pomocou osobnej zbrane. Po tom, čo ho teroristi obkľúčili a ťažko zranili, sa ruský dôstojník vyhodil do povetria granátom,“ citovala agentúra Interfax ministerstvo obrany.

So sebou mal Filipov iba automatickú pištoľ Stečkin. Podľa novinárskeho projektu Conflict Intelligence Team, ktorý zanalyzoval verejne dostupné údaje a fotografie z miesta, mal tri zásobníky nábojov – jeden úplne prázdny a dva poloprázdne. 

V reakcii na jeho smrť ruské ministerstvo obrany nariadilo ruským pilotom, aby lietali vo väčších výškach, a to minimálne 5-tisíc metrov. Filipov letel v letovej hladine 4-tisíc metrov nad provinciou Idlib.

Vracal sa na ruskú leteckú základňu v Sýrii – Chmejmím, keď protilietadlová strela trafila motor jeho bojového lietadla. Chvíľu sa snažil manévrovať s lietadlom, ako napísal Kommersant, ale už nedokázal zabrániť jeho pádu.

Riskoval za nízky plat

Narodil sa vo Voroneži vo vojenskej rodine. Tak ako jeho otec Nikolaj študoval aj on na vojenskom leteckom učilišti. „Navrhlo sa, aby sa škola, kde sa učil Roman, premenovala na jeho česť,“ povedala pre ruský server RBK jeho spolužiačka Oľga Begučeva.

Mal ženu a štvorročnú dcéru.

Podľa jedného z jeho kolegov oslovených RBK patril Roman Filipov medzi tých najlepších vojakov, nikdy neváhal pomôcť druhým. „Ako sa hovorí, piloti neumierajú, odlietajú a už sa nevracajú,“ povedal.

Ruskému serveru Fontanka.ru sa pri jeho prípade podarilo zistiť, ako slabo sú chránené osobné údaje na ruskom ministerstve obrany. Do databázy s jeho osobnými údajmi sa dostali jednoducho – vyťukaním osobného čísla vojaka a dátumu narodenia. Teda údajmi, ktoré podľa Ženevskej konvencie ruská vláda musela zverejniť.  

Vďaka tomu ruskí novinári rýchlo zistili, kde býval, aj to, aký nízky plat tento posmrtný ruský hrdina poberal. Mesačne dostával major Filipov priemerne na ruku niečo viac ako stotisíc rubľov (1400 eur), čo je menší plat, ako má radový vojak v súkromnej vojenskej agentúre, napísala Fontanka.

Ministerstvo obrany na kritický článok reagovalo, že Fontanka porušila novinársku etiku aj právo na súkromie, a argumentovalo, že pilot jednoducho nemal čas na zhotovenie svojho hesla.

„Nie sme hakeri, ale novinári. Nemáme kybervojská a vy dokonale viete, kto ich má,“ reagoval petrohradský server vo svojom komentári s výzvou, aby lepšie chránili údaje ruských vojakov.

Po smrti pilota ruská armáda reagovala odvetným leteckým útokom v provincii Idlib, pri ktorom zomrielo údajne 30 povstalcov. 

44 obetí v Sýrii

Ruská armáda vstúpila do vojny v septembri 2015 a výrazne pomohla sýrskemu prezidentovi udržať sa pri moci. Putin odvtedy už viackrát ohlásil odchod ruských vojakov zo Sýrie. Naposledy koncom roka 2017 práve zo základne Chmejmím.

Ako však ukázala aj nedávna smrť pilota Filipova, ktorý sa vracal medzi kolegov do sýrskej leteckej základne, zo Sýrie ruskí vojaci nikdy úplne neodišli.

Oficiálne čísla ministerstva obrany hovoria zatiaľ o 44 mŕtvych vojakoch, skutočná bilancia ich operácií v Sýrii však môže byť oveľa vyššia. V roku 2016 prišli Rusi v Sýrii o helikoptéru, rusko-turecké vzťahy zase v roku 2015 vážne poškodilo zostrelenie ruského bombardéra Su-24, ktorý podľa Ankary vnikol do tureckého vzdušného priestoru.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie