Denník N

Raj na zemi je v rukách diktátora. Čo sa deje na Maldivách a čo o krajine hovoria Slováci, ktorí ju navštívili

Maldivy mnohí opisujú ako jedno z najkrajších dovolenkových miest na Zemi. Foto - Flickr/Mac Qin
Maldivy mnohí opisujú ako jedno z najkrajších dovolenkových miest na Zemi. Foto – Flickr/Mac Qin

Ak idete na Maldivy, báť sa nemusíte, ale vyhnite sa hlavnému mestu.

Je to krajina, ktorej napriek stúpajúcej príťažlivosti Slováci často nevedia prísť na (správne) meno. Novinári, politici, ale aj cestovky neraz píšu o Maledivách, aj keď, ako uvádzajú jazykovedné slovníky a poradne, spisovne sa krajina volá Maldivy.

Či už skomolene, alebo správne, štát v Indickom oceáne na juh od Srí Lanky sa v posledných dňoch začal nezvyčajne často objavovať v správach. Autokratický prezident krajiny Abdalla Jamín uväznil ústavných sudcov, obvinil ich z pokusu o prevrat a vyhlásil výnimočný stav.

Muž, ktorý tu vládne štyri roky, ukázal, že krajina síce môže byť jedna z najkrajších, no miestna vláda sa čoraz viac stáva diktatúrou.

Jozef Zelizňák z cestovnej kancelárie BUBO navštívil Maldivy dvakrát a ako hovorí, je to unikátna krajina. Na rozlohe asi dvakrát veľkej ako Slovensko sa nachádza 1200 malých koralových ostrovčekov, ktoré majú dohromady plochu menšiu ako Bratislava. Bežný obývateľný ostrov tu má dva krát pol kilometra, tvrdí.

Maldivy tvorí skoro 1200 maličkých ostrovov. Foto – Flickr/droneplcr

„Je to najluxusnejšia a najkrajšia dovolenka, akú môžete zažiť. Krásne more má aj Karibik či Seychely, ale keď chcete bývať na malom ostrovčeku, tak sú Maldivy ideálne,“ hovorí.

S tým súhlasí aj Eduard Kukan, slovenský europoslanec, ktorý tu bol v roku 2014 počas volieb ako šéf pozorovateľskej misie EÚ. „Ostrovy sú rajom na Zemi,“ vraví.

Čoraz lákavejšia

Pre Slovákov je dovolenka na Maldivách čoraz lákavejšia. Podľa údajov miestneho ministerstva turizmu sem v roku 2012 prišli slovenskí občania vyše 6-tisíckrát, čo je skoro dvakrát toľko ako pred troma rokmi.

Zelizňák vraví, že Maldivy sa dajú navštíviť dvomi spôsobmi. „Buď pôjdete do rezortných hotelov na malých ostrovoch, kde zažijete skutočný luxus. Takéto hotely však stoja od dvesto do dvetisíc eur na noc a možno aj viac,“ tvrdí.

Druhou možnosťou je ubytovanie v malých hotelíkoch a guesthousoch u miestnych.

Takúto možnosť využila aj cestovateľská blogerka Martina Magulová, ktorá Maldivy s rodinou s ročným dieťaťom navštívila minulý november.

„More je rovnako tyrkysové, teplé a pokojné všade, ak sa správne vyberie ostrov, tak aj pláž je krásna s bledým pieskom a palmami. Kto oželie luxusné ubytovanie a služby, môže ísť na Maldivy za polovičnú (alebo ešte nižšiu) cenu ako s cestovkou do rezortu,“ hovorí. Dodáva, že na jednom ostrove sa postavili do stredu a videli more na všetkých stranách.

Herečka a speváčka Dorota Nvotová krajinu prvýkrát navštívila v roku 2012 a odvtedy tam chodí niekoľkokrát ročne. Túto destináciu ponúka aj jej cestovná kancelária.

„Maldivy sú pre mňa zázračná krajina, akoby z inej planéty. Všetci máme krajinu zafixovanú ako dovolenkársky raj pre boháčov, a preto ma najviac prekvapilo, aký má pestrý lokálny život a cenovo dostupné možnosti pre normálnych smrteľníkov. Nie je to všetko o vilkách nad vodou a nekonečných bazénoch,“ vraví Nvotová.

Maldivy obmýva tyrkysové more. Foto – Flickr/Mac Qin

Bez alkoholu

Maldivy sú moslimská krajina a turista sa na to musí pripraviť. Ako vraví Zelizňák, alkohol sa tu dá kúpiť len v rezortných hoteloch. Nie je ľahké ani ho sem prepašovať, kontroluje sa to na letisku. Ak pôjdete bývať do menších hotelov, tak ho nedostanete, tvrdí.

Magulovej skúsenosti sú trochu iné. Podľa nej si turisti môžu kúpiť alkohol na lodiach, ktoré chodia na ostrovy.

S vierou súvisí aj to, že cudzinky sa nemôžu kúpať v bikinách, kde chcú. Na ostrovoch s miestnymi existujú takzvané bikini pláže, teda vyhradené územia, kde sa ženy môžu kúpať, ako sú zvyknuté z Európy. Na ulici však musia mať tričko a šortky.

Do 70. rokov boli Maldivy relatívne neobjavená destinácia. Odvtedy zažívajú turistický boom. Počet návštevníkov vlani prekročil 1,3 milióna, pre 400-tisícovú krajinu to znamená veľké príjmy do rozpočtu. Patrí medzi štáty, kam chodí najviac návštevníkov na počet obyvateľov.

S panenskými ostrovmi však posledné roky kontrastuje tamojšia politická situácia. Maldivy získali úplnú samostatnosť od Británie v 60. rokoch. Dlho im vládol diktátor, no v roku 2008 sa prezidentom stal novinár a aktivista Muhammad Našíd.

„Keď bol vo vláde, boli to tri roky ‚Maldivskej jari‘ – záblesk demokratického riadenia spoločnosti,“ hovorí slovenský europoslanec Eduard Kukan.

Je to diktátor

V roku 2013 sa však k moci dostal súčasný prezident Jamín, podľa opozície po sfalšovaných voľbách. Exprezident Našíd neskôr skončil vo väzení a od roku 2015 žije v emigrácii, azyl mu dala Británia. Kukan vraví, že o súčasnom prezidentovi môžeme pokojne hovoriť ako o diktátorovi.

„Áno, je to diktátor. Dal zatvoriť predsedu ústavného súdu, bez príčiny zatýka politických oponentov, vyhlásil stanné právo, obmedzuje všetko možné. To sa nedá inak nazvať,“ tvrdí.

Prezident Jamín (v strede) je podľa mnohých diktátorom. Foto – tasr/ap

Aj súčasný spor sa týkal toho, že ústavný súd chcel prepustiť deviatich opozičných politikov. Prezident preto dal zatknúť sudcov a súd napokon ustúpil. Podľa Kukana je súčasná situácia dramatická a je možné, že ju vyrieši až intervencia zo zahraničia.

„Dôjde k nejakému medzinárodnému zásahu, či už formou prítomnosti indických vojakov, alebo zvolania medzinárodnej konferencie OSN, ktorá sprostredkuje rokovanie medzi prezidentom a opozíciou,“ hovorí s tým, že prezident sa poslednými krokmi zahnal do kúta.

V krajine za súčasnej vlády dochádza k záhadným vraždám blogerov a novinárov kritických k vláde, prezident chce obnoviť trest smrti. Keď tretina právnikov krajiny kritizovala rozhodnutie vlády, zbavili ich možnosti vykonávať právo. Podľa Freedom House je krajina len čiastočne slobodná, asi na úrovni Barmy. Prezidenta tiež obviňovali, že ukradol 79 miliónov dolárov z turistického fondu.

Zbližovanie s Čínou

Za prezidenta Jamína sa krajina začala približovať Saudskej Arábii a Číne. Čína tu vo veľkom buduje infraštruktúru, stavia napríklad Mesto nádeje pri hlavnom meste a aj most, ktorý ho spojí s hlavným mestom. Opozícia obviňuje vládu, že predala 16 či 17 ostrovov Číňanom bez riadneho tendra.

„Čína podporuje tohto prezidenta a on sa na ňu spolieha. Na rozdiel od Číny hľadá opozícia nádeje skôr v Indii. Reálnejšie je to, že India tu presadí svoj vplyv. EÚ nie je dostatočne aktívna, môžem hovoriť zasvätene, nedávno som bol na misii na Maldivách,“ hovorí Kukan s tým, že je to aj geopolitický boj dvoch veľmocí.

Saudi, ktorí tiež v posledných rokoch vo veľkom investujú na ostrovoch, tu podporujú šírenie islamského extrémizmu. Z Maldív odišlo asi 200 ľudí bojovať za Islamský štát, čo je podľa jednej štúdie druhý najvyšší počet na množstvo obyvateľov (po Tunisku). V krajine existujú stále zákony ako verejné bičovanie za nemanželský sex – trest, ktorý podľa BBC dostávajú predovšetkým ženy.

Ohrozené klímou

Maldivy sú známe aj tým, že sú najohrozenejšou krajinou na svete klimatickými zmenami. Ostrovy sú tu veľmi ploché. Priemerná nadmorská výška je 1,5 metra, najvyšší „kopec“ má 2,4 metre.

Bývalý prezident Našíd v roku 2009 viedol rokovanie vlády pod morom, čím chcel upozorniť svet, aby riešil globálne otepľovanie. Sľuboval, že Maldivy ako prvá krajina na svete budú uhlíkovo neutrálne. A hovoril tiež, že bude nutné presťahovať časť populácie do Indie, Austrálie či na Srí Lanku.

Vláda bývalého prezidenta rokovala v roku 2009 pod vodou, čím chcela upriamiť pozornosť na klimatické zmeny. Foto – TASR/AP

Súčasná vláda sa na to pozerá inak. Proti klimatickým zmenám chce bojovať infraštruktúrou. Šihám Adam, riaditeľ z vládneho Centra pre morský výskum, označuje obavy, že do roku 2100 by 75 percent Maldív bolo pod vodou, ako to vidí Medzivládny panel pre klimatické zmeny, za neopodstatnené.

„Nestane sa to o rok. Máme aktuálnejšie potreby. Rozvoj musí pokračovať,“ povedal pre denník Guardian. Ekonomika pritom rastie už teraz. Podľa HDP na obyvateľa sú Maldivy na úrovni Čiernej Hory či Brazílie.

Podľa Zelizňáka však na bohatstve z turizmu zarábajú najmä bohatí Maldivčania či cudzinci, ktorí ovládajú väčšinu rezortov. Bežní ľudia sú stále skôr chudobní, živia sa poľnohospodárstvom a rybolovom. „Sociálne rozdiely sú tam obrovské,“ tvrdí aj Kukan.

Maldivčania sa živia aj rybolovom. Foto – Flickr/Hani Amir

Treba sa vyhnúť Male

Napriek súčasnej situácii neodradzuje slovenské ministerstvo zahraničia Slovákov od návštevy Maldív. Vyhnúť sa odporúča iba demonštráciám v hlavnom meste Male.

„Tu je neprehľadná situácia a momentálne by som dovolenku v Male zvážil. Ale inde je to v poriadku,“ hovorí Zelizňák z cestovnej kancelárie BUBO.

Do stotisícového Male však turisti väčšinou nechodia. Kukan vraví, že hlavné mesto je malé, nezaujímavé a preľudnené.

„Na miestnom živote to nijako necítiť – teda myslím na ostrovoch mimo Male. Všetko funguje svojím pokojným maldivským tempom a ľudia sú spokojní. Bežní dedinčania tieto veci až tak neriešia – sú radi, že za demokratickej vlády sa im povolilo podnikať v turizme a postaviť si malé penzióny a hotely na lokálnych ostrovoch,“ dodáva Dorota Nvotová.  

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie