Denník N

Mečiarovský novinár Blaha i právnik s väzbami na Bašternáka sú vo funkciách aj vďaka opozícii

Nový člen licenčnej rady Milan Blaha (vpravo) a jeho syn Ľuboš, poslanec za Smer. Foto – FB ĽB
Nový člen licenčnej rady Milan Blaha (vpravo) a jeho syn Ľuboš, poslanec za Smer. Foto – FB ĽB

Veľká časť opozičných poslancov zrejme nebola na posledných hlasovaniach o nominantoch koalície. Pomohla tak k ich zvoleniu, hoci nedostali ani hlasy celej koalície.

Jeden patril medzi Mečiarových propagandistov v denníku Slovenská republika, neskôr bol novinárom blízkym Smeru a teraz bude dohliadať na verejnoprávne aj súkromné rádiá i televízie ako člen licenčnej rady. Ide o Milana Blahu – otca poslanca Smeru Ľuboša Blahu.

Druhým je málo známy právnik, ktorý je konateľom firmy A. R. K. technické služby – Michal Mišík. Konateľom číslo dva je v tejto firme Ivan Piterka, ktorý zasa podnikal s Ladislavom Bašternákom, obvineným podnikateľom, v ktorého byte ešte stále býva premiér. Mišík bude členom súdnej rady, ktorá dohliada na sudcov a súdy.

Oboch ľudí blízkych vládnej koalícii zvolil vo februári parlament, v oboch prípadoch tomu však mohla opozícia zabrániť.

Počty usvedčujú opozíciu

Kým Blahovi stačilo na zvolenie v tajnom hlasovaní 65 zo 116 platných hlasov, Mišík dostal 66 zo 115 platných odovzdaných hlasov – teda ani v jednom prípade nezískal víťazný kandidát nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. V tomto prípade to však ani nebolo potrebné, rozhodovala väčšina prítomných, ktorí dali platný hlas.

Jasná opozícia (bez poslancov často hlasujú s koalíciou), vrátane kotlebovcov, má 67 hlasov. Pokiaľ by teda prišla hlasovať celá, Blahu ani Mišíka by koalícia nezvolila.

Voľbu by opozícia mohla koalícii skomplikovať aj tak, že by prišla voliť takmer celá, čím by zdvihla kvórum, z ktorého by sa počítala nadpolovičná väčšina potrebná na zvolenie týchto nominantov.

Hlavne Blaha podľa informácií Denníka N určite nedostal hlasy časti klubu Mosta-Híd, podobne to mohlo byť aj v prípade nového člena súdnej rady Mišíka. Prípady Milana Blahu, ale zrejme aj právnika Michala Mišíka sú preto zrejme najmä vecou zlyhania opozície.

Od Mečiara k Smeru

Blaha pracoval pred rokom 1989 v Novom slove, čo bol oficiálny týždenník ÚV KSS. V deväťdesiatych rokoch potom pracoval pre mečiarovský denník Slovenská republika a neskôr spolupracoval s think tankom ASA blízkym Smeru.

Za vlády Smer – SNS – HZDS a za riaditeľovania Štefana Nižňanského v STV moderoval reláciu Večer na tému. Do diskusie si pozval napríklad autora Ficových prejavov a agenta ŠtB Drahoslava Machalu, či plagiátora a ďalšieho mečiarovského novinára Pavla Dinku. Zloženie diskutujúcich vo svojich reláciách aj ich témy volil jasne v prospech vládnych strán.

„Ja robím odborné, nie politické témy. Vychádzam zo svojej skúsenosti, ktorá mi navráva, aby som pozýval takých ľudí, ktorí sa v téme vyznajú. Sú nosiči vody a sú nosiči myšlienok, ja pozývam nosičov myšlienok,“ vysvetľoval Blaha denníku SME, ako si vyberá hostí, a dodal, že ak sa témy týkajú SNS či HZDS, tak ich ľudí zavolá.

„Nesie na tom podiel koalícia, ktorá takých kandidátov navrhla, a predovšetkým tí, ktorí ich volili, ale časť zodpovednosti na tom majú aj tí, ktorí sa hlasovaní bez vážnych dôvodov nezúčastnili, znížili tým kvórum a umožnili, aby boli zvolení kandidáti, ktorí nezískali nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, ale vďaka zníženému kvóru iba väčšinu prítomných poslancov,“ hovorí predseda OKS Ondrej Dostál, ktorý je poslancom klubu SaS. Dostál upozorňoval v rozprave pred hlasovaním poslancov opozície na minulosť Mišíka.

V opozícii hovoria, že prišli

Kto v opozícii teda zlyhal a umožnil, že títo ľudia budú vo funkciách do roku 2023? Jasne sa to povedať nedá. Voľba bola tajná a nie je verejne známe ani to, kto sa jej zúčastnil.

Pomôckou môže byť verejné hlasovanie, ktoré bolo tento utorok niekoľko desiatok minút pred tajným hlasovaním o členovi licenčnej rady. Tam chýbalo sedem opozičných poslancov, z ktorých päť bolo z klubu OĽaNO. Celkovo sa ho aj tak zúčastnilo 141 poslancov. Vo voľbe, v ktorej vyhral Milan Blaha, už potom hlasovalo len 120 poslancov – teda ešte o 21 menej ako predtým vo verejnom hlasovaní.

Šéf klubu Smeru Martin Glváč hovorí, že tajnej voľby sa od nich zúčastnilo až 46 zo 49 ich poslancov.

Podobne to vyzeralo aj pri hlasovaní o Mišíkovi, ktoré bolo minulý štvrtok. O tom, či sa o ňom bude hlasovať tajne alebo verejne, hlasovalo opäť až 141 poslancov. Aj v tomto prípade chýbalo sedem opozičných poslancov, z ktorých päť bolo z OĽaNO. To však nehovorí o tom, poslanci ktorých strán neprišli na tajné hlasovanie.

V OĽaNO tvrdia, že na tajné hlasovania chodia a svoju prácu neflákajú. „Ani u poslancov koalície by som si nebola istá, že tam všetci boli a chodia hlasovať,“ povedala poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová.

To, že chodia hlasovať, hovorila aj šéfka klubu SaS Natália Blahová. „Vedeli sme, koho ide koalícia zvoliť, a pokiaľ si pamätám, voliť boli všetci od nás.“

Skrutátorom, teda jednou z osôb, ktoré počítajú hlasy v tajnej voľbe a dohliadajú na jej regulárnosť, bol aj podpredseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Počas voľby bol aj pri hlasovacej urne a videl, ktorí poslanci volili a ktorí nie. „Chýbalo viac poslancov SaS a OĽaNO,“ hovorí. Tvrdí tiež, že z ich klubu bolo na hlasovaní všetkých osem poslancov.

Teraz najčítanejšie