Denník N

Po desaťročiach už nebude prezidentom Kuby Castro. Veľké zmeny nečakajte, hovoria Kubánci

José Ramón Machado a bratia Castrovci v roku 2016, polroka pred Fidelovou smrťou. Foto - TASR/AP
José Ramón Machado a bratia Castrovci v roku 2016, polroka pred Fidelovou smrťou. Foto – TASR/AP

Kuba bude mať po takmer 60 rokoch prezidenta, ktorý sa nevolá Castro. Raúl Castro však aj naďalej ostane najvplyvnejším politikom na ostrove.

Pred takmer šesťdesiatimi rokmi na Kube zvrhli diktátora Fulgencia Batistu. V čele hnutia, ktoré revolúciu doviedlo do úspešného konca, boli bratia Castrovci. Fidel a Raúl.

Spoločne bojovali a spolu sa aj chopili moci. Fidel sa stal lídrom Kuby a jeho mladší brat mal na starosti hlavne armádu, ktorej velil necelých 50 rokov.

Bol druhým najdôležitejším človekom na Kube, v komunistickej strane a zástupcom Fidela. Niekoľko dekád zastával post viceprezidenta a v roku 2006, keď sa Fidelov zdravotný stav zhoršil, zastupoval ho. O dva roky neskôr po ňom definitívne prebral moc.

Prezidentom bol dve päťročné obdobia. Teraz Raúl Castro odíde do ústrania a na čele Kuby by sa po 59 rokoch mal objaviť človek, ktorý má iné priezvisko ako Castro. Éra Castrovcov sa však nekončí.

Veľké zmeny sa nečakajú

Raúl Castro si síce nikdy ako líder nezískal takú popularitu ako jeho slávnejší brat, ktorý bol ikonou revolúcie, no jeho minulosť a prepojenie s Fidelom mu pomohli k tomu, že bol obľúbený.

Keď v roku 2006 nahradil svojho chorého brata, držal sa politickej línie, ktorú nastavil Fidel. Časť ľudí jeho nástup k moci vnímala s nádejou, no väčšina Kubáncov si uvedomovala, že na politickej scéne nebude Raúl veľmi iný ako Fidel.

Aj sám Raúl potvrdil, že politický systém sa po Fidelovom odchode meniť nebude, hoci svojho brata považoval za jeho dôležitú súčasť. „Fidel je nenahraditeľný, dokážeme ho nahradiť, iba ak sa všetci spojíme,“ povedal v roku 2006 vysokoškolákom.

Očakávania opozície sa po Raúlovom nástupe potvrdili. Prenasledovanie ľudí, ktorých režim vníma ako neprijateľných, pokračuje, povedali Denníku N Kubánci, ktorých na Slovensko pozvala organizácia Človek v ohrození.

Dokonca je podľa nich v istom smere intenzívnejšie.

Bežné sú prípady, keď ľuďom, ktorí reprezentujú opozíciu alebo k nej majú blízko, zhabú ich majetok, najčastejšie počítače či mobily. Bezpečnostné zložky im robia problémy pri odchode z krajiny, zadržiavajú ich na letisku alebo ich odtiaľ odvezú na neznáme miesto, kde ich držia.

Okrem toho, že tým, ktorí sa snažia byť politicky aktívni, znepríjemňujú život, sa ich režim snaží odrezať od financovania. Vláda sa netají tým, že kontroluje oficiálne aj neoficiálne toky peňazí do krajiny a snaží sa zabrániť tomu, aby opozícia mala prostriedky na to, aby mohla fungovať.

Prenasledovaním svojich oponentov bol známy aj Fidel. Po tom, čo sa ujal moci, spustil čistky. Za dva prvé roky dal podľa New York Times zastreliť takmer 600 ľudí.

Mimovládky upozorňovali na to, že režim v tom čase popravil tisíce ľudí, často bez riadneho či spravodlivého súdneho procesu.

Raúl a reformy

Kubánci však tvrdia, že Raúlovi treba priznať aj zásluhy za viaceré reformy, ktoré urobil. Ekonomika sa viac otvorila zahraničným investíciám, na ostrove sa dnes dá kupovať a predávať elektronika, domy či automobily. Jednoduchšie je aj vycestovať z krajiny.

Mnoho Kubáncov tieto výhody využívať aj napriek tomu nemôže. Priemerný mesačný plat sa totiž pohybuje okolo dvadsať dolárov.

Ak aj na to majú, cesta mimo Kuby sa môže premeniť na nepríjemný zážitok. „Stále platí, že ak vás nechcú pustiť von z krajiny, tak vás jednoducho nepustia. Je jedno, že ste si už na letisku spravili check-in a čakáte na svoj let. Zoberú vás preč a hotovo,“ povedal minulý rok pre Denník N kubánsky právnik Wilfredo Vallin Almeida.

Počas Raúlovej éry sa zlepšili aj vzťahy so Spojenými štátmi. V decembri 2013 si Castro dokonca potriasol rukou s Barackom Obamom a o rok a pol neskôr štáty nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy.

Raúl Castro a Barack Obama zlepšili vzťahy medzi Kubou a USA. Foto – TASR/AP

Vzťahy medzi USA a Kubou sa znovu zhoršili po nástupe Donalda Trumpa, ktorý Obamovu politiku voči Kube kritizuje a časť jeho opatrení zrušil.

Pasívni Kubánci

Ľudia sa však proti režimu nebúria. Prečo? Dôvodov je niekoľko. Kubánci tvrdia, že tým hlavným je obrovský bezpečnostný aparát, ktorý si režim vybudoval.

Kubánci si stále dávajú pozor na to, čo hovoria, politiku radšej nekomentujú a nehovoria otvorene. Ústava navyše nepovoľuje štrajky a Kubánci by mohli byť stíhaní, ak by išli proti režimu, hovoria pre Denník N kubánski právnici.

Polícia veľmi podrobne sleduje aj menšie manifestácie.

Druhým faktorom je nezáujem o politiku (hlavne u mladých) a apatia. Väčšina ľudí sa uspokojila s politickou situáciou, ktorá na „ostrove slobody“ je a neverí, že by sa mohla zmeniť.

O politiku sa nezaujímajú domáci ani väčšina mladých, ktorí odišli do zahraničia za lepším životom. Keď sa už raz dostanú von, zaujímajú sa najmä o svoje každodenné problémy a finančnú situáciu, opisujú Kubánci svoje osobné skúsenosti.

Existujú aj opozičné hnutia, ktoré sa napriek ťažkým podmienkam snažia o zmenu. Príkladom sú Otro18 (Iný18 – názov je odvodený od volebného roku 2018), Kandidáti pre zmenu alebo Somos+ (Somos más – Sme viac).

V novembrových komunálnych voľbách sa im však nedarilo, neprešiel ani jeden z opozičných kandidátov.

Okrem vládnych represií ich poškodilo aj to, že jej kandidáti sú málo známi a nemajú priestor na to, aby sa o nich ľudia dozvedeli.

Castro sa moci nevzdá

Raúl Castro o svojom odchode hovoril už v roku 2013, práve vtedy stanovil termín na rok 2018. Dnes je o šesť rokov starší ako jeho brat Fidel, keď musel z čela Kuby odísť pre zdravotné problémy.

Odísť mal vo februári, svoj odchod však posunul na apríl, oficiálnym dôvodom sú problémy, ktoré na ostrove spôsobil hurikán Irma. Škody sa odhadujú na 13 miliárd dolárov.

11. marca budú na Kube parlamentné voľby. Neočakáva sa, že by sa v nich dokázal presadiť niekto, koho neschválila komunistická strana.

Voľba nového prezidenta teda bude znovu len formalitou. Rozhoduje o ňom práve parlament. Najväčším favoritom je zatiaľ 57-ročný Miguel Díaz-Canel, súčasný viceprezident. Aj po zmene na poste prezidenta ostane Raúl Castro šéfom komunistickej strany. Jej prvým tajomníkom by mal byť až do roku 2021.

Raúl Castro a jeho pravdepodobný nástupca na poste prezidenta Miguel Díaz-Canel. Foto – TASR/AP

Vďaka tomu bude stále mať rozhodujúci vplyv na kubánsku politiku. Aj preto sa od Díaza-Canela neočakávajú veľké zmeny. Kubánski právnici o ňom hovoria ako o konzervatívnom politikovi, ktorý nie je vnímaný ako človek, ktorý by sa pokúšal zavádzať významné reformy. Bude zrejme pokračovať v kurze, ktorý nastavili Castrovci.

Minulý rok sa na verejnosť dostalo aj stranícke video, v ktorom dáva jasne najavo, že chce opozíciu odstaviť od financovania a nebojí sa na to použiť ani štátny aparát. Negatívne naladený je aj voči USA.

Slabinou Díaza-Canela je, že nemá takú charizmu ako bratia Castrovci a svoje postavenie nemôže spájať s kubánskou revolúciou.

„Chýba mu renomé, ktoré mali historické postavy revolúcie. Na Kube to má veľký význam a poskytuje to aj autoritu,“ povedal pre Nuevo Herald kubánsky analytik a bývalý diplomat Carlos Alzugaray.

Sám Raúl Castro o ňom v roku 2013 povedal, že nie je „rýchlokvaska“. „Jeho kariéra trvá už 30 rokov,“ vravel prezident Kuby v roku, keď oznámil, že o päť rokov ako prezident skončí.

Díaz-Canel sa v roku 1997 stal najmladším členom politbyra (14-členný poradný zbor prezidenta) v histórii Kuby. Podľa Miami Herald dobre vychádzal s oboma Castrovcami.

Objavili sa aj informácie o tom, že Raúl Castro by sa napokon mohol rozhodnúť, že prezidentský post ostane v rodine a do funkcie dosadiť svojho syna Alejandra.

Ten však nie je medzi kandidátmi na poslancov Národného zhromaždenia, čo znamená, že sa nemôže stať prezidentom.

Naopak, medzi kandidátmi do zhromaždenia sa objavila Raúlova dcéra Mariela. Tá hovorí, že prezidentkou byť nechce.

Či už bude nástupcom Raúla Castra on alebo niekto iný, do čela Kuby sa postaví v ťažkých časoch.

Kubu ovplyvnila zlá situácia vo Venezuele, jej blízkeho spojenca. Z Venezuely na ostrov prichádza ropa, jej dodávky sa v súvislosti s chaosom v krajine skomplikovali. Nedostatok pohonných hmôt ovplyvnil priemysel na Kube.

Kubánsky líder a venezuelský prezident Nicolás Maduro majú dobré vzťahy. Foto – TASR/AP

K tomu sa pridali prírodné katastrofy a kubánska ekonomika by podľa analytikov mala byť už druhý rok v recesii, hoci vláda tvrdila, že v roku 2017 vzrástla o 1,6 percenta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie