Denník N

Newsfilter: Keď sa Fico tak bojí študentov, nech ho skúsia požiadať, aby sa odsťahoval od Bašternáka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Fenomenálny úspech nátlakovej akcie študentov 2. S najväčšou stavbou budú ešte veľké problémy 3. Bratislavské gymnáziá dostali výnimku + jednou vetou, odporúčané texty, citát, status, nový Shooty a MMŠ.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti dňa vybral a komentoval Konštantín Čikovský

1. Fico kompletne ustúpil požiadavkám študentov

Len dva týždne trvalo, kým vysokoškolskí študenti donútili premiéra, aby robil presne to, čo oni žiadajú.

Sledujme kalendár:

Pondelok 22. januára – Študentskí predstavitelia napísali Ficovi list, aby dodržal sľub minulej vlády a dal 50 miliónov na internáty. Prišla im odpoveď, že to boli sľuby inej vlády, teraz je tu nová vláda, v ktorej má ministerstvo školstva SNS, a tým staré sľuby neplatia.

Streda 31. januára – Fico po koaličnej rade povedal, že vláda dá na internáty 10 miliónov hneď a ďalších 10 miliónov, ak sa bude ekonomike dariť.  

Pondelok 5. februára – Fico odkázal, že vláda zaplatí všetky faktúry, ktoré im vysoké školy predložia do konca roka za obnovu internátov, a vysvetľoval, že väčší sľub už dať nemôže.

Streda 7. februára – Fico sa stretol s rektormi a povedal, že im vláda dá na internáty celých 50 miliónov, ktoré sľuboval pred dvoma rokmi.  

Otázka dňa: Ako veľmi sa musí koalícia báť, že sa študenti znova vyberú do centra Bratislavy demonštrovať, keď na pripomínanie predvolebných sľubov reaguje takto panicky?

2. Čo Érsekovi po sebe nechá Stromček

Hoci minister dopravy Érsek minulý týždeň razantne vyhlásil, že obchvat Bratislavy (D4, R7) sa v marci už konečne začne stavať, nové správy hovoria, že to vôbec nie je isté. Španielska Cintra zatiaľ nemá zazmluvneného ani jedného zo známejších väčších slovenských dodávateľov. Ministerstvo dopravy, ktoré by malo mať informáciu o každom subkontraktorovi nad 15 miliónov eur, hovorí, že zatiaľ im Španieli žiadnu takúto dohodu nenahlásili. Slovenské stavebné firmy, ktoré bývajú veľmi konzervatívne v komentovaní svojich partnerov, otvorene kritizujú aj ponúkané ceny, aj úroveň španielskeho manažmentu.

Všetci sú vinní. Dôvody, prečo sa slovenskí dodávatelia nevedia dohodnúť so Španielmi, sú pomerne ľahko čitateľné:
1. Španielsky víťaz PPP tendra zlyhal v tom, že podcenil ochotu slovenských firiem robiť podľa nových výrobných postupov a za pomerne nízke ceny. 

2. Slovenské stavebné diaľničiarske firmy sú vytrénované správať sa kartelovo a zároveň nenávidia zahraničnú konkurenciu, ktorá tlačí dole ceny a zavádza efektívnejšie postupy, čím kazí ich pohodlný život s verejnými zákazkami.

3. Slovenská vláda urobila v kontrakte s Cintrou už tak veľa chýb, že španielski stavebníci cítia, že si môžu dovoliť meškať a nedodržiavať zmluvu.

Na pochopenie veľkosti problému. PPP stavba bratislavského obchvatu a už fungujúci PPP úsek cesty R1 sú najväčšie verejné stavebné zákazky v histórii Slovenska (Mochovce sú najmä súkromná stavba a Gabčíkovo postavili ešte pred vznikom republiky). Už ročné meškanie začiatku stavby obchvatu preto napríklad spôsobilo, že štát musel meniť smerom dole odhady vývoja celej ekonomiky.

Rozsah plánovaných stavebných prác je taký veľký, že v mnohých častiach Bratislavy počas výstavby prudko zhorší dopravnú situáciu. Ak sa teda budú problémy a meškania hromadiť, hlavné mesto bude trpieť chaosom oveľa dlhšie, ako bolo dohodnuté (malo sa stavať 2017 až 2020, ale už teraz sú tie termíny nereálne).

Dedičstvo. Z ministerstva dopravy v najbližších dňoch zrejme odíde do funkcie vrchného manažéra strany súčasný štátny tajomník Viktor Stromček. On organizoval PPP tender na obchvat od úplného začiatku už za ministra Počiatka a je preto na strane štátu určite najviac zodpovedným človekom za zdar alebo nezdar tohto projektu.

Bohužiaľ, skúsenosti so Stromčekovým manažmentom naznačujú, že aj v prípade obchvatu Bratislavy čakajú štát skôr nepríjemné prekvapenia. Prakticky aj všetky ostatné veľké diaľničné projekty, ktoré Stromček v posledných šiestich rokoch riadil, sú totiž vo veľkých problémoch a štát si s nimi nevie rady.

3. Bratislavské osemročné gymnáziá dostali oficiálnu výnimku

Tému počtu osemročných gymnázií vyriešil parlament kompromisom. V každom kraji môže odísť z piateho ročníka na gymnázium najviac 5 percent detí, len Bratislava dostane na rok výnimku.

V praxi to znamená, že počet osemročných gymnázií v Bratislave klesne, pretože teraz ich bolo oveľa viac. Spolu s rôznymi ďalšími výnimkami tak prijmú osemročné gymnáziá v Bratislave približne 12 percent detí z ročníka, minulý rok to bolo približne 18 percent.

Prečo je Bratislava iná. Obmedzenia na počet detí vo výberových školách sa robia preto, lebo napriek zažitej predstave, že rozdeľovanie detí podľa talentu pomáha, pedagogická veda v praxi celosvetovo zmerala, že to nie je pravda. Rozumné je preto vyčleňovať len veľmi úzku skupinu extra talentovaných detí, určite nie desiatky percent žiakov z ročníka.
Slovenský zákon preto počítal s obmedzením pre osemročné gymnáziá na 5 percent, ale desať rokov sa jeho platnosť odkladala. Všetky kraje okrem Bratislavy už ten limit uznávali, len Bratislava si šla svoje a do výberových škôl (do primy) putovala napokon takmer pätina šiestakov.

Tento rok však už malo obmedzenie počtu žiakov naozaj platiť a bratislavské gymnáziá sa, prirodzene, bránili. Neuhrali už ďalší dlhý odklad, zostalo im len zvýšenie limitu na desať percent a len jeden ďalší rok odkladu.

A čo o rok? V tejto zlej situácii je to prežiteľný kompromis. S dvoma provokačnými poznámkami:

1. Verí niekto, že si to Bratislava o rok v parlamente nevylobuje znova?

2. Znamená väčší limit pre Bratislavu, že je tam viac extra talentovaných detí ako inde na Slovensku, alebo to znamená, že aj parlament a vláda sú také bratislavocentrické, že hlavnému mestu schvália nesystémovú výnimku pokojne aj v zákone?

Jednou vetou:

4. Súdna rada je po vyše štvrťroku opäť kompletná, vláda vymenovala za jej členov Branislava Jablonku a Magdalénu Hromcovú, nominácie predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

5. Novým viceguvernérom Národnej banky Slovenska sa stane Ľudovít Ódor, parlament schválil návrh na jeho vymenovanie, odobril aj to, že členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude ekonomický analytik Juraj Kotian.

6. Súd s bývalým riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby Romanom Mikulcom opäť odročili, dôvod je absurdný – policajta, ktorý mal vo veci vypovedať, zbavil mlčanlivosti nie minister vnútra, ale obrany.

7. Navrhované zmeny v polícii a policajnej inšpekcii nemajú podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka žiadne výhody oproti súčasnosti, tvrdí, že len vyhovel koaličnému partnerovi – Mostu-Híd, keby bolo na ňom, zmeny by nerobil.

8. Na ministerstve obrany došlo k ďalšej roztržke medzi štátnym tajomníkom za Most Róbertom Ondrejcsákom a nominantmi SNS, ide v nej o úradníka Ondrejcsákovej kancelárie Miroslava Mizeru, ktorému zrušili mesačný kurz v Nemecku.

9. V každom okrese má po novom fungovať minimálne jedna pohotovostná lekáreň otvorená do 22.00 h, schválila to vláda, lekárne majú byť k dispozícii tak dlho, ako budú otvorené ambulantné pohotovosti.

10. Firmy a obyvatelia na Slovensku venovali vlani zo svojich daní nevládnym organizáciám 63,4 milióna eur, vyplýva to z údajov finančnej správy, suma mohla byť vyššia, ak by sa do projektu 2 % zapojili všetci daňoví poplatníci.

Zaujímavé články:

Dobrých ľudí vo Svidníku sa tento výrok zrejme dotkne, ale ich pôrodnica nemôže byť dôvodom na špeciálnu pomoc od štátu, ak sú ich rodičky vítané v okolitých zariadeniach bez zvýšenia rizika priebehu pôrodu.

Fero Múčka o nezrušení pôrodnice vo Svidníku (postoj.sk)

 

V SaS vedia, že ich súčasné percentá nie sú výsledkom práce, ale dočasným stavom, keď sa de facto spolu s OĽaNO stali jedinými predstaviteľmi opozície. Sulík nemá na to, aby sa stal Mikulášom Dzurindom v zmysle spájania rozmanitých ľudí, naučil sa od neho iba to, ako sa niektorých výrazných postáv zbavovať.

Michal Havran o tom, čoho sa bojí Richard Sulík (sme.sk)

 

Nemôžu za všetko len vlády ľavičiara Roberta Fica, ale najdlhšie pôsobiaci premiér v krajine má minimálne najväčší podiel na tom, do akého stavu svojou nečinnosťou nechal veci zájsť.

Filip Obradovič a Michal Lehuta o sociálnom štáte. (etrend.sk)

 

Dnes má Rezník za sebou pol roka, počas ktorého sa mu nepodarilo poriadne vyriešiť svoj vlastný manažment, aby RTVS vôbec mohol niekam posúvať. Nevie, ako budú vyzerať v nasledujúcich rokoch jeho rozpočty, a do toho bojuje s podozreniami na politické tlaky a napätím vo vlastnej redakcii spravodajstva.

Dušan Mikušovič o situácii v RTVS. (dennikn.sk)

 

Citát dňa:

Myslím, že prezident to oznámi už v priebehu mesiaca, dvoch. Aj on si uvedomuje, že by to bolo lepšie urobiť čím skôr.

Igor Matovič, predseda OĽaNO, si myslí, že Andrej Kiska v dohľadnom čase povie, či bude znova kandidovať na prezidenta. Predpokladá, že kandidovať nebude

 

FB status:

Nove vyzvy

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Teraz najčítanejšie