Denník N

Čína už nechce prijímať odpad z Európy, plasty sa preto vo veľkom hromadia aj na Slovensku

Peter Krasnec. Foto - Marek Brinzík
Peter Krasnec. Foto – Marek Brinzík

Peter Krasnec, ktorý roky pôsobí v odpadovom priemysle, hovorí o tom, ako vyzerala cesta odpadu zo Slovenska do Číny a čo sa stane, keď Čína v marci naplno obmedzí dovoz plastového odpadu z Európy.

Triedite odpad?

Áno, niekedy až veľmi.

Čo to znamená?

Že triedim aj tie zložky, o ktorých viem, že v meste, kde žijem, sa nebudú ďalej recyklovať, ale skončia v spaľovni odpadov. Stále je však lepšie, keď ich triedim a učím aj ostatných v okolí, že triediť má zmysel.

O ktorom odpade viete, že sa nebude ďalej recyklovať?

Obaly od jogurtov, od malých mliečok do kávy, obaly od čokolád, čipsov… Dávam ich do separovaného zberu, lebo viem, že časom sa tieto výrobky budú dať lepšie spracovať, a tým pádom má zmysel, aby si na to ľudia zvykli.

Čo sa s nimi deje teraz?

Časť končí v spaľovniach, kde slúžia ako palivo, časť na skládkach a niektoré putujú na recykláciu.

Plastový odpad sa vo veľkej miere vyvážal do Číny, ktorá svoje hranice preň pomaly zatvára. Oplatilo sa voziť odpad tak ďaleko?

Existuje celosvetový obchod s druhotnými surovinami. Už to nie je tá klasická smetiarčina, keď vám na Vianoce pri dverách zazvonili smetiari a pýtali od vás peniaze. Je to sofistikované odvetvie priemyslu ako každé iné. Tak, ako sa po celom svete exportujú autá, exportuje sa aj odpad, ktorý má svoju hodnotu v rámci celého sveta. Čína bola jedným z najväčších odberateľov druhotných surovín, ako sú plast, papier a šrot, teda železo a hliník, v rámci celého sveta.

Čo sa stane, keď začne Čína v marci naplno obmedzovať dovoz plastového odpadu z Európy a USA?

Pokiaľ ho Čína brala, nebol tu žiaden problém s odbytom druhotných surovín. Do Číny sa vozilo desať až dvadsať percent PET materiálu a až 70 percent farebnej fólie. Práve s jej recykláciou v Európe môže byť problém. Odmietnutie Číny dovážať ďalší odpad spôsobilo to, že na zberných dvoroch spoločností sa hromadia plasty. Keďže je ho veľmi veľa, recyklačné spoločnosti si môžu nastaviť veľmi nízke ceny, prípadne si za odoberanie nechať platiť. Firmy sú totiž zaviazané určité percento odpadov recyklovať a túto recykláciu financovať. V takejto situácii sa im neoplatí s týmto odpadom niečo robiť.

Ako sa dá táto situácia riešiť?

Myslím si, že súčasná situácia sa v priebehu asi pol roka začne sama obmieňať. Znova sa naštartuje ekonomika recyklačného priemyslu a opäť bude na trhu dopyt po materiáloch, ktorých dnes máme prebytok. Niečo podobné sa stalo aj v roku 2008, keď bola celosvetová hospodárska kríza.

Ako vyzerala cesta plastového odpadu zo žltého kontajnera do Číny?

Materiál sa zozbieral autami, roztriedil sa a dal do balíkov. Ten balík následne predávate. Kúpia ho priamo spracovatelia alebo sprostredkovatelia, ktorí balíky ďalej distribuujú. Veľké čínske recyklačné fabriky nemali na Slovensku svoje zastúpenie, ale využívali sprostredkovateľov.

Viete na príklade opísať cestu odpadu zo Slovenska do Číny?

Predstavme si stredne veľké mesto v strede Európy, kde sa vytriedené balíky naložia na kamión alebo do lodných kontajnerov. Takmer sto percent materiálu z Európy cestovalo lodnou dopravou. Niektoré čínske firmy mali fabriky na spracovanie odpadu rovno na lodiach. Na brehu skúpili balíky odpadu a kým dorazili do Číny, už mali hotový regranulát, z ktorého sa robia textilné vlákna. V Číne naložili textil a vrátili sa späť.

V ktorých prístavoch takéto veľké lode kotvili?

V Hamburgu, Rotterdame, Janove a ďalších veľkých prístavoch.
Ročne do Číny odchádzalo okolo deväť miliónov ton papiera a na kamión dáte 23 ton, tak si viete predstaviť, ako dlho by to tam asi vozili na kamiónoch.

Koľko toho lode odviezli?

To je ťažká otázka. Ropné tankery vezmú aj pol milióna ton ropy. Takže tieto lode nebudú mať problém vziať desaťtisíce ton.

Čo z toho v Číne vyrábali?

Prešlo to rovnakým procesom ako tu v Európe. Z regranulátu sa potom vyrábali technické vlákna, viazacie pásky, polyesterové vlákna, no a väčšina plastov šla do textilu, ktorý sa potom vracal späť do Európy.

Ako to, že sa to oplatilo vyvážať tak ďaleko, keď s tým robili to isté, čo by sme s tým robili u nás?

V Číne je výrazne lacnejšia pracovná sila, než je u nás, a do určitého času sa tam nehľadelo na zákony ohľadom životného prostredia, ktoré sú pre firmy v Európe tiež pomerne nákladné. Tým, že v Číne mali lacnejšiu technológiu aj energiu, v konečnom dôsledku ich tam recyklácia vychádzala lacnejšie.

Teraz, keď sa Čína rozhodla obmedziť dovoz odpadov, nahradí ju nejaká iná krajina?

Zatiaľ o tom neviem. Páni z Bruselu teraz budú musieť vymyslieť, čo robiť, aby nám tu rokmi budovaný systém separovaného zberu neskolaboval.

Peter Krasnec (43)

Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, generálny riaditeľ odpadovej spoločnosti AVE a bývalý riaditeľ firmy General Plastic, ktorá je najväčším spracovateľom PET fliaš na Slovensku. Vyštudoval environmentalistiku na Univerzite Komenského.

Odpad

Teraz najčítanejšie