Denník N

Kňažko tvrdí, že Gál odišiel zo Slovenska, lebo je zbabelec. Ako to bolo naozaj?

Fedor Gál na terase svojho bytu na pražskom Žižkove. Foto – Karol Sudor

Fedor Gál opisuje, prečo odišiel, kde vzal v Prahe bývanie a čím sa živil.

Jeden z výrazných lídrov revolúcie v roku 1989 Milan Kňažko tento rok opakovane v médiách tvrdí, že za odchodom bývalého lídra Verejnosti proti násiliu Fedora Gála zo Slovenska do Česka bola jeho zbabelosť. Fedor Gál sa k svojmu odchodu vyjadril v knihe rozhovorov s Karolom Sudorom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu. Z nej je aj tento úryvok.

Pamätáš si, kedy si prvýkrát začal premýšľať, že odídeš zo Slovenska?

Teoreticky hneď ako som odišiel z politiky, prakticky to chvíľu trvalo. Veď som už nemohol cestovať verejnou dopravou, nakupovať v obchode, ísť po ulici. Bolo to peklo. Pýtal som sa sám seba, či som blázon, či sa fakt mám predierať mestom, kde žijem, počúvať tie hrozné reči a čakať, kedy mi niekto rozbije hubu. Otázka vtedy stála inak – ako rýchlo sa dokážem vysťahovať. Urobil som to najrýchlejšie, ako som vedel.

Mal si na Slovensku reálny strach?

Neviem, či sa to dá označiť za strach, skôr nie. Hrozne som sa však bál ponižovania, urážok mojej dôstojnosti. To ma vedelo riadne vyviesť z miery.

Odišiel si za hranice bez akejkoľvek prípravy?

Nie. Prechodovým štádiom medzi mojím odchodom z VPN a vysťahovaním sa do Prahy bola práca v Centre pre výskum spoločenských problémov, ktoré dodnes existuje pod názvom Focus.

To centrum si predsa založil ešte ako súčasť VPN.

Áno, ale v istom okamihu som dospel k názoru, že tým ľuďom v centre vlastne škodím. Boli tam primárne sociológovia a to, že pracovali v politickom hnutí, ich zbavovalo akademickej povesti a nezávislosti.

Šiel som preto za Mirom Kusým, ktorý šéfoval Univerzite Komenského, a ako riaditeľ centra som mu navrhol, nech ho zriadi priamo tam. A on to urobil. Prešli tam všetci sociológovia z VPN – Zora Bútorová, Marián Timoracký, Paľo Frič, Ivan Dianiška a ďalší. Centrum potom fungovalo veľmi dobre, urobilo veľa zaujímavých výskumov.

Osvedčil si sa ako jeho riaditeľ?

Neraz v živote som mal komplex z toho, že na svoju rolu nestačím. Aj tu som mal už po relatívne krátkom čase pocit, že som nanič riaditeľ, lebo som bol rozptýlený medzi aktívnou politikou a sociológiou. Pred odchodom do Prahy som preto za riaditeľa navrhol Paľa Friča. Aj sa ním ako mimoriadne kompetentný odborník stal.

Samotné centrum sa neskôr transformovalo do normálnej komerčnej výskumnej agentúry, ktorá robila výskumy verejnej mienky a nazvala sa Focus. Dnes tam už asi nie je ani noha z pôvodného ansámblu, ale pôvodní zamestnanci vytvorili jeho genetický kód. Stále je to dobrá a vierohodná inštitúcia.

Kúpiť knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy – koniec príbehu si môžete tu – kliknite.

Kedy presne si sa rozhodol pre odchod z politiky? Lebo podľa dobových médií a kníh, ktoré ťa citovali, si v tom mal jasno už v marci 1990. Sľuboval si, že končíš po prvých slobodných voľbách.

Rozhodujúci bol asi snem, kde prevzal vedenie posledný šéf VPN Martin Porubjak. Sedel som síce za predsedníckym stolom, ale už len ako relikvia. Bolo jasné, že mentálne aj fyzicky som preč.

VPN sa už vtedy začala volať ODÚ-VPN. Občas ma potom ešte volala na nejaké politické akcie, a keď som usúdil, že tam chcem ísť, šiel som. Raz, v roku 1992, to už som bol viac v Prahe ako v Bratislave, ma zavolali do brnianskej haly Rondo. Mal som sa tam stretnúť v diskusii s Mečiarom.

Rondo bolo natrieskané divákmi.

Veď to. Prišiel som do preplnenej haly a usporiadatelia ma vítali s tým, že Mečiar dorazil okrem iného aj s Rudolfom Filkusom (politik VPN, neskôr HZDS, pozn. autora). Povedali mi však, že nech sa nehnevám, ale Mečiar sa vyjadril, že nevystúpi dovtedy, kým tam budem ja.

Ustúpil si?

Odpovedal som, že si teda nesadnem za rečnícky stôl, ale do hľadiska do prvého radu, keď ma už do Brna ťahali až z Prahy. Stalo sa však niečo, čo ma šokovalo. Filkus z HZDS sa postavil a povedal, že ak si Fedor nepresadne za rečnícky stôl, tak odchádza. Mečiara som mŕtvolne bledého a s kvapkami potu na čele videl len dvakrát v živote – raz, keď som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie