Denník N

Vystúpia Česi z Únie?

Foto – TASR
Foto – TASR

Keď raz prelomíte tabu, skôr či neskôr sa prelomia ďalšie a ďalšie, a reťazová reakcia sa už nedá zastaviť.

V posledných týždňoch som si niekoľkokrát spomenul na českých liberálov, ktorí išli za Andrejom Babišom, pretože verili jeho ambícii modernizovať krajinu. Bilancia doterajších aktivít je pritom dosť smutná: Babiš dal moc komunistom a SPD, zabezpečil zvolenie Miloša Zemana za prezidenta a spustil kolesá mašinérie, ktorá chce vyviesť krajinu z Európskej únie.

Vo všetkých troch prípadoch by sa však dalo prísť s nejakým „ale“. 1. Babiš pomohol KSČM a SPD iba k funkciám v snemovni. 2. Zemana nevolili iba stúpenci ANO. 3. Babiš povedal, že nepodporuje kroky, ktoré by umožnili vypísať referendum o vystúpení z Únie.

Tie „ale“ sú však v tomto prípade nepodstatné. V politike má veľkú silu symbolika. Keď raz prelomíte tabu, skôr či neskôr sa prelomia ďalšie a ďalšie, reťazová reakcia sa potom nedá zastaviť, dejiny sa vám vymknú z rúk. David Cameron by mohol rozprávať, pretože podobne otvoril cestu k referendu o vystúpení Británie z EÚ s vierou, že sa tak nikdy nestane, a on práve potreboval pokoj na vládnutie.

Andrej Babiš sa pri návšteve Bruselu definoval ako posledná hrádza pred protiúniovou smršťou. V jednej časti má pravdu, česká politická scéna je rozbitá, nikto netuší, či by sa niektoré demokratické strany dostali do snemovne, kým SPD a KSČM tam budú určite. Proeurópske (aspoň rétoricky) strany slabnú, populisti posilňujú. Babiš nechce vystupovať z Únie, ale politika je pre neho hra bez vážnejších pravidiel a zodpovednosti.

Môže sa tak ľahko stať, že otvorí cestu k vystúpeniu bez toho, aby mu to úplne došlo. A čo viac, Babiš vedie permanentnú protieurópsku kampaň. Čokoľvek je zle, môže za to Brusel, čo veľmi rád českej verejnosti vysvetľuje. Pokračuje tak v štýle svojich predchodcov. Nikde inde v Európe nie je národ, ktorý by tak často a s takým gustom zvádzal všetky svoje problémy na niekoho iného.

Vzhľadom na to, že na politickej scéne nie je dnes nikto dostatočne silný, aby ponúkal inú argumentáciu, je česká spoločnosť vystavovaná vlastne len negatívnym správam o Únii. Už tak skeptická nálada (najviac v celej Únii) ešte porastie a populisti sa cítia posilnení. S tým súvisia sprievodné javy, ako napríklad to, že SPD spochybnila rómsky holokaust. Keď opozičná strana chcela jej predsedu Tomia Okamuru odvolať z funkcie podpredsedu snemovne, reagovali šéfovia ANO, že sa tak veľa nestalo, Okamura predsa už zo svojich výrokov cúva, tak prečo ho odvolávať. A to je práve dôsledok prelomenia onoho tabu. Teraz už je pre ANO ťažké brzdiť rozbehnutý vlak, muselo by si priznať chybu a navyše stratiť dôležitého spojenca.

Aby toho nebolo málo, situáciu komplikujú aj inak sympatickí Piráti. Jedným z ich hlavných cieľov je presadenie všeobecného referenda. To chcú aj komunisti, SPD a ANO, takže sa otvára cesta k referendu o vystúpení. Je tu síce deklarácia, že to ANO (ale aj Piráti) nedovolí, opatrnosť je však na mieste.

Česká spoločnosť stále žije dozvukmi prezidentských volieb, ale treba myslieť na budúcnosť. Miloš Zeman na tom nie je zdravotne dobre a je pravdepodobné, že sa bude čoraz viac zaoberať sám sebou. Preto treba myslieť na to, kto ho nahradí. Ak si niekto myslí, že to bude konečne niekto z „druhého“ tábora, môže byť sklamaný. Zemana nevolila nemalá časť ľudí pre jeho odpudivé správanie, niektoré jeho názory však konvenujú väčšine.

Nič nedefinuje zlú kondíciu českej politiky viac ako fakt, že kým v 90. rokoch bolo naším cieľom dostať sa do Európy, dnes bude naším najväčším cieľom z nej nevystúpiť. Kreatívna energia sa tak mení na obrannú, čo neprinesie nič dobrého. Strácame čas.

Teraz najčítanejšie