Považujú ich za satanistov, je ich menej ako milión. Jezídovia už rok čelia islamistom

Píšu Pavol Demeš (zahraničnopolitický analytik)
a Biza Barzo (ľudskoprávna aktivistka z Kurdistanu)

Začiatkom apríla militanti z Islamského štátu prepustili v irackej provincii Kirkúk 216 jezídskych starcov a detí, ktorých držali osem mesiacov v zajatí. Kurdské ozbrojené sily péšmarga ich previezli v chatrnom zdravotnom stave do hlavného mesta Kurdistanu Erbil.

V sérii hororov sprevádzajúcich od minulého leta jezídsku menšinu ide len o ojedinelú, mierne utešujúcu správu.

Jezídovia sú starobylá a ohrozená národnostno-náboženská skupina, celosvetovo je ich už menej ako milión. Svoje najposvätnejšie miesto Lališ, ktoré leží v horách len asi 50 km od bašty islamských radikálov Mosul, považujú za rajskú záhradu a svoje náboženstvo za najstaršie na svete.

Až do minulého augusta, keď barbari z Islamského štátu začali vyčíňať na severe Iraku, o nich svet takmer nevedel. Okolo 600-tisíc kurdsky hovoriacich jezídov si žilo vo svojich uzavretých komunitách v Kurdistane (malé diaspóry majú v Arménsku, Gruzínsku, Sýrii, Turecku, Rusku, západnej Európe a Amerike).

Islamisti ich považujú za vyznávačov diabla

Pre islamských radikálov sa stali títo „neverci“ prednostným terčom ich zloby a náboženských čistiek. Masové vraždenie mužov, znásilňovanie a predávanie žien a dievčat do otroctva, ako aj vyhnanie desiatok tisíc jezídov do hôr v okolí mesta Sindžár v blízkosti sýrskych hraníc – to všetko prebudilo medzinárodné spoločenstvo.

Hoci sa vojenskou intervenciou a rozsiahlou humanitárnou pomocou podarilo zabrániť úplnej genocíde, budúcnosť jezídov je viac než neistá.

Na jezídske náboženstvo sa nedá prestúpiť, jezídom sa človek musí narodiť. Zmiešané manželstvá nie sú možné. Ich tajomné a nevýbojné náboženstvo sa odvodzuje od zoroastrizmu a hinduizmu, pričom obsahuje i prvky mladších náboženstiev, akými sú napríklad kresťanstvo a islam. Jezídovia veria v jedného boha, ktorý stvoril Zem a dal ju do opatery siedmim anjelom, z ktorých hlavným je Anjel Páv (Melek Taus).

A práve tohto anjela stotožňujú islamskí radikáli so Satanom a jezídov označujú za vyznávačov diabla.

V Lališi je v chráme s typickými kónickými vežami hrobka najvýznamnejšieho svätca – šejka Adí ibn Mustafu (žil v 12. storočí), ktorého považujú za prevtelenie Anjela Páva. Toto miesto má pre jezídov asi taký význam ako Mekka pre moslimov alebo Múr nárekov pre židov. Každú jeseň mávajú v Lališi týždňové pútne stretnutie – chama. Počas náboženských rituálov používajú jezídovia oheň a vodu, čím sa podobajú na mladšie náboženstvá (vrátane kresťanov – večný oheň a krstná voda).

Je to aj v rukách Jána Kubiša

Jezídovia majú pomerne zložitý hierarchický systém spoločenského usporiadania. Na čele stoja šejkovia. Duchovným a politickým vodcom jezídov v Iraku a vo svete je princ, ktorého funkcia je po stáročia dedená z otca na syna. Princ – na rozdiel od bežných jezídov – môže mať viac ako jednu manželku. V súčasnosti je ním Taahseen Saíd, ktorý má asi 86 rokov a žije striedavo v Iraku a Nemecku.

Jezídovia zažívali počas stáročí množstvo príkorí a nábožensky motivovaného násilia, čo postupne decimovalo ich populáciu. Ale to, čo sa im udialo za minulý rok, keď islamskí militanti dostali pod kontrolu veľké územia na severe Iraku a v časti Sýrie, nemá obdobu.

Väčšina jezídov prišla o svoje domovy a žije v utečeneckých táboroch (najmä v Dohuku a Erbile) a zúfalo volá po ochrane medzinárodného spoločenstva. Mnohí sa snažia pred nepriazňou osudu emigrovať, cítiac sa opustení kurdskou aj irackou armádou. Najtragickejší je osud asi 4-tisíc zajatých jezídskych dievčat a žien, ktoré sa na území kontrolovanom Islamským štátom stali sexuálnymi otrokyňami a sú predmetom obchodu.

Záchrana jezídov, ako aj ďalších menšín v Iraku, je testom medzinárodnej solidarity a akcieschopnosti. Ak nemá táto starobylá komunita, ktorá prežila od čias Mezopotámie, zaniknúť v 21. storočí, musí sa medzinárodné spoločenstvo zmobilizovať.

Svoju rolu by v tom mala zohrávať i OSN, ktorá má v Iraku pomerne veľkú misiu (takmer tisíc zamestnancov). V týchto dňoch jej začína z poverenia generálneho tajomníka OSN šéfovať známy diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ján Kubiš.