V Bratislave robil krásne karosérie, komunisti mu úspešnú firmu znárodnili

Šikovných a kreatívnych ľudí nevytvára ideálna spoločnosť. Formuje ich schopnosť prekonávať prekážky a danosť ísť za svojím cieľom. Nevzdávajú sa, ani keď im vezmú všetko, čo vlastnou prácou vybudovali. Taký je aj príbeh Ondreja Kollera, ktorý položil základy dizajnu automobilových karosérií na Slovensku.

Posledný Škodov učeň

Ondrej Koller nastúpil v roku 1918 do učenia v strojárenskom koncerne Škoda v Plzni, kde ho prijímal syn zakladateľa Škodovky Karel Škoda, ktorý bol v tom čase predsedom správnej rady Škodových závodov. Po rozpade monarchie a vzniku Československa sa Karel Škoda v roku 1919 vzdal všetkých vedúcich funkcií, vystúpil z firmy, predal akcie a odsťahoval sa do Rakúska.

Koller sa bez ohľadu na turbulencie vyučil v závode za kolesára. Veľmi dobre rozumel drevu a jeho vynikajúcu prácu si všimlo aj vedenie Škodových závodov, ktoré ho odporučilo do dielne na tvorbu veľkých drevených foriem, na ktorých sa vyrábali plechové karosérie.

Jedny z mála zachovaných fotografií drevených foriem automobilov Laurin & Klement Škoda 350 z roku 1925 dokumentujú majstrovstvo, s akým Koller realizoval tvarovanie karosérií. Postupne sa vypracoval na tovariša a zakrátko dostal ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť.

Slovenský sen

V roku 1927 bol poverený vedením pobočky Škoda v Bratislave, ktorá mala 9 zamestnancov. Práve tu ho zastihol razantný nástup veľkej hospodárskej krízy, ktorá naplno prepukla v roku 1929. Firme sa však podarilo krízu prekonať bez mimoriadnych ťažkostí a práve v týchto ťažkých časoch sa v Bratislave stalo niečo, čo zmenilo kariéru talentovaného karosára a riaditeľa filiálky.

Do pobočky prišiel pán Müller z Viedne s požiadavkou na exkluzívny kočiar. Koller pripravil pre zákazníka luxusné dielo, na ktorom skonštruoval viacero vylepšení. Müller okamžite zaplatil plnú sumu Škodovke a navyše dal štedrú odmenu aj samotnému Kollerovi.

Aj vďaka tomu si mohol filiálku v Bratislave odkúpiť a stať sa živnostníkom – podnikateľom.

Na vlastných nohách

V tom čase mal iba 25 rokov a celý život pred sebou. Tvorba automobilových karosérií ho natoľko zaujala, že sa jej rozhodol venovať naplno a založil firmu Autokarosárňa O. Koller – špeciálna výroba a opravy karosérií všetkých typov. Na ulici Dr. Ing. Bondyho 16 (ulica sa premenovala po roku 1934), vo vtedajšom „priemyselnom parku“ v tesnej blízkosti Klingerky, Gummonových závodov a Apollky, rozširoval svoje opravárenské a karosárske aktivity. Postupne zvyšoval aj počet zamestnancov.

Po bombardovaní Apollky v roku 1944 sa presťahoval s celou firmou na Račiansku 99 (dnes Račianska 65). Dokonalé zázemie bolo vytvorené veľkým domom so 6 bytmi pre zamestnancov s rodinami, ktorí tu mali bezplatné bývanie, a jedným domovníckym bytom. Kollerovci bývali hneď vedľa v 8-izbovej vile so záhradou, do ktorej sa chodilo cez Thurzovu ulicu.

Veľký dvor lemovali klampiarska dielňa, čalúnnická, lakovačská a karosárska dielňa, v ktorej trávil Ondrej Koller najviac času. Nikdy sa nehral na veľkomožného pána majiteľa, ale keďže ho tvorba karosérií naozaj napĺňala, robil v dielňach spolu s ostatnými.

V čase najväčšieho rozmachu pracovalo v Autokarosárni O. Koller až 128 zamestnancov.

Akcia Koniec

V roku 1948 prišli prvé vyhrážky, že celá rodina bude s 50 kilogramami vysťahovaná do maštale v Detve. Ukazovali im fotografie maštale a hrozili, že ich stretne rovnaký osud ako 1500 nepohodlných Bratislavčanov, označovaných ako „reakčné živly“.

Karosáreň Koller v roku 1949 znárodnili. Ondrej Koller 5 rokov pracoval v ostravských baniach, býval v malom pivničnom byte a rodina ho chodila pravidelne navštevovať. Medzitým prebehla Bratislavou Akcia B (rok 1952, z Bratislavy násilne vysťahovali 672 rodín). Našťastie, ich obišla.

Koller si po príchode z Ostravy kúpil veľkú záhradu v Prievoze a dal si do nej preniesť dve obrovské šopy aj s nástrojovým vybavením z Račianskej. Od národného výboru dostal povolenie prevádzkovať opravovňu automobilov. Vozidlá, ktoré z tejto dielne vychádzali, boli ako z fabriky.

Aktívne pracoval do svojich 75 rokov. Zomrel v roku 1982 v Bratislave ako 77-ročný.