Mayské pamiatky ohrozuje vykrádačstvo. Dochádza k devastácii kultúrneho dedičstva, vraví vedec

Slovenský výskumný tím objavil v džungli v Guatemale 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, okolo 5-tisíc horských terasových polí a 5-tisíc architektonických objektov.

Hypotetická vizualizácia veľkej centrálnej pyramídy objavená mapovaním Tibora Lieskovského. Foto – Centrum mezoamerických štúdií

Okolo tých kameňov, ktoré boli poukladané na hromade za sebou, chodili slovenskí vedci v guatemalskej džungli niekoľko rokov. „Najprv sme si mysleli, že išlo o rybník, v ktorom Mayovia v období dažďov zadržiavali vodu. Tiež sme si mysleli, že sa tam mohli kúpať,“ hovorí historik a religionista Milan Kováč.

„Dnes vieme, že išlo o súčasť terasového poľa,“ dodáva odborník a pokračuje, že takých polí našli slovenskí vedci až 5-tisíc. „Sú kľúčom k pochopeniu poľnohospodárstva Mayov. Išlo o megastavby, ktoré mali dĺžku 20 metrov a široké boli tri metre.“

Milan Kováč z Centra mezoamerických štúdií (CMS) Filozofickej fakulty UK a jeho kolegovia robia už desiaty rok výskum v guatemalskom pralese, aby sme lepšie porozumeli mayskej civilizácii.

Lokalita Uaxactun, kde skúma slovenský tím, a okolie. Foto – archív Tibor Lieskovský

Revolučný LIDAR

Okolo polí boli asi 60-centimetrové kanály. „Počas obdobia dažďov sa v nich usádzali živiny z celej oblasti. Keď Mayovia kanály čistili, navyšovali polia, ktoré boli vedľa. Bahnom z kanálov polia zúrodňovali, takže na nich mohli pestovať kukuricu neustále,“ vysvetlil Kováč.

Polia Mayov objavili slovenskí vedci v lokalite Uaxactun v guatemalskej džungli až po tom, čo v roku 2016 po prvý raz použili technológiu zvanú LIDAR. Ide o laserový skener na lietadle.

Mayovia:

Mayskú ríšu tvorili početné mayské etniká, ktoré žili na území dnešného Mexika, Guatemaly, Belize, El Salvadoru a Hondurasu.

Dejiny Mayov delíme do štyroch období:

  • archaické (pred 2000 p.n.l.)
  • predklasické (cca. 2000 p.n.l. – 250 n.l.)
  • klasické (250 n.l. – 909 n.l.)
  • poklasické (909 n.l. – 1521 n.l.)

Predtým prehľadávali džungľu fyzicky s mačetou v ruke. Nevýhodou takéhoto prístupu je, že je veľmi pomalý. V hustej džungli vedci videli len pár metrov pred seba a mnohé mayské štruktúry si vôbec nevšimli, tak ako poľnohospodárske polia.

Geodet Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý je súčasťou tímu od roku 2013, hovorí: „Šesť sezón sme v náročných podmienkach guatemalskej džungle mapovali 30 hektárov územia a zaznamenali sme na ňom 18-tisíc bodov. Keď prišiel LIDAR, to isté vybavil za tri sekundy a dal nám zhruba 450-tisíc bodov.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |