Denník N

Hlina je človek v pohybe: KDH vytiahol zo štyroch percent, populárny však nie je

Alojz Hlina. Foto N - Vladimír Šimíček
Alojz Hlina. Foto N – Vladimír Šimíček

Alojz Hlina musí bojovať o pokračovanie svojej politickej kariéry. Voliči si ho s KDH ešte úplne nestotožnili a ani vstup hnutia do parlamentu po ďalších voľbách nemá istý.

Poslanec Richard Vašečka sa ako vyzývateľ Alojza Hlinu v súboji o post predsedu KDH zjavil tak náhle, že to zaskočilo aj mnohých členov KDH, ktorí sledovali, ako sa strana šplhá v prieskumoch verejnej mienky. Pozrime sa bližšie, ako spojenie Alojz Hlina a KDH doteraz fungovalo.  

Keď Hlina v marci 2015 vstupoval do poslaneckého klubu KDH, mal povesť svojrázneho aktivistu, aktívneho poslanca, ktorý sa napríklad aj pobil s poslancom Smeru priamo v parlamente, aj úspešného podnikateľa v oblasti služieb. Bol rok do parlamentných volieb a hnutie vedené Jánom Figeľom malo preferencie nad úrovňou desiatich percent.

Nikto vo vedení KDH nepochyboval, že sa dostanú do parlamentu. Strana sa pokúšala mierne omladiť a dostať na kandidátku ľudí z kresťanského prostredia, ktorí organizovali masové Pochody za život v Košiciach a Bratislave aj z prostredia mimo strany.

Z aktivistu konzervatívny politik

Alojz Hlina bol už vtedy pre časť verejnosti pomerne známou značkou. Do politiky sa zapojil desať rokov predtým ako občiansky aktivista. Keď sa v čase najväčších Slotových káuz ako zakladateľ iniciatívy Koniec primitivizmu v politike vyšplhal na bránu centrály SNS a strhol z nej stranícku zástavu, stal sa obľúbencom tisícok ľudí a novinári si ho začali všímať.

Na svoju reštauráciu v centre mesta vyvesil veľký nápis Nikto v súčasnosti neškodí našej krajine viac ako Ján Slota. Proti kauze emisie, ktorá sa týkala kšeftov štátu s nastrčenou garážovou firmou protestoval tak, že na Námestie SNP nechal priviezť hrdzavú plechovú garáž.

V máji 2010 nechal Hlina na protest proti Slotovej SNS priviezť na námestie SNP transportér. foto – TASR

Ako aktivista sa dostal aj na kandidátku OĽaNO, hoci už pred voľbami v marci 2012 bolo jasné, že on a Igor Matovič sa ako dve výrazné osobnosti nemusia zhodnúť a strpieť. Nakoniec bol prvým poslancom Matovičovho hnutia, ktorý z neho už v októbri toho roka odišiel.

Už v tom čase sa hovorilo o jeho zbližovaní sa s KDH, niektorí kresťanskodemokratickí poslanci k nemu netajili sympatie. Hlinu nakoniec do KDH a na jeho kandidátku pozvali. Zaradili ho až na 70. miesto, napokon získal 9221 preferenčných hlasov, čo bol desiaty najvyšší počet spomedzi kandidátov strany.

Čo bolo dôležitejšie, strana sa prvýkrát od vzniku nedostala do parlamentu. Získala len 4,94 percenta hlasov a Ján Figeľ sa vzdal funkcie. Zvolenie svojrázneho Hlinu na jeho miesto časť členov prekvapilo. Išlo o pokus robiť veci inak, než bezfarebne a úradnícky, tu pripomeňme jeho predchodcov vo funkcii: Jána Čarnogurského (1990-2000), Pavla Hrušovského (2000-2009 ) a potom Figeľa (2009-2016).

Zo štyroch na sedem

Alojz Hlina je vo funkcii rok a 11 mesiacov. Na prvý pohľad sa mu darí. Kým v marci 2016 agentúra Focus namerala KDH len 4,1 percenta, v septembri sa už preferencie dostali k šiestim percentám a pomaly ďalej rástli – to už bolo zrejmé, že Procházkova Sieť skončila politicky v troskách.

V posledných troch prieskumoch (október a november 2017 a január 2018) je KDH stabilne nad siedmimi percentami, čo už nemožno brať ako náhodu či vec „štatistickej odchýlky“.

Sedem percent však malo KDH aj tri týždne pred voľbami v roku 2016. Vtedy mu zjavne ublížilo, že boli zdanlivo mimo rizika toho, že vypadnú z Národnej rady, čo mohlo ich voličov uchlácholiť a časť z nich zostala doma. Naopak, OĽaNO malo vo februári 2016 len 6,1 percenta a SaS len 5,5 percenta, a tak sa zrejme časť potenciálnych voličov KDH rozhodla zachraňovať iné pravicové strany. Ďalším faktorom, ktorý KDH ublížil, bolo, že do parlamentu mierili ďalšie strany s podobným zameraním – vtedy mimoparlamentná SNS bez Jána Slotu a novovzniknutá Sieť Radoslava Procházku.

Vrátili sa voliči, nových veľa nezískal

Šéf Focusu Martin Slosiarik si myslí, že súčasné KDH s Hlinom nie je ani zďaleka na hranici svojho potenciálu. Pripomeňme, že v župných voľbách na jeseň KDH uspelo v najväčšom kraji na Slovensku – primátor Levoče Milan Majerský pomerne presvedčivo porazil skúseného matadora zo Smeru, dlhoročného župana Petra Chudíka.

Slosiarik hovorí, že voľbu KDH pripúšťa trikrát viac ľudí, než sú súčasné preferencie kresťanských demokratov. Inak povedané, tretina ľudí, ktorí by zvažovali voľbu KDH, by aj KDH volilo, ale ďalšie dve tretiny by buď išli k inej strane (najčastejšie menujú OĽaNO, Smer, v menšej miere SNS, SaS, Sme rodina, Most – Híd), alebo ich treba motivovať, aby k voľbám vôbec prišli, čiže dnes tvrdia, že by voliť nešli,“ vysvetľuje.

Predseda KDH obchádza Slovensko a fotí sa pri tabuľke každej z obcí. Foto: FB AH

Obchádzal Slovensko

Čo Hlina a jeho kolegovia dva roky robili a mohlo sa to podpísať na náraste preferencií? Predovšetkým, Hlina je človek v pohybe. Štyrikrát navštívili každé z krajských miesta stretávali sa tam s občanmi. Stretnutiam vždy predchádzalo rozdávanie letákov.

„Boli sme s týmto formátom aj v zhruba 60 okresných mestách a v každom z nich som deň pred tým schránkoval. Prešiel som pešo viac ako 200 dedín,“ opisuje líder KDH svoju prácu predsedu. Osobný kontakt s voličmi má podľa neho často lepší účinok ako Facebook. „Politika sa vracia naspäť. Nestačí byť raz za mesiac v televízii a dva mesiace pred voľbami v regiónoch. Musíte byť v intenzívnejšom kontakte s ľuďmi. Hovorí sa, že podaná ruka deleno dva je volič.“

Hlinov podpredseda Pavol Zajac hovorí, že Hlina už pred svojim zvolením za predsedu KDH s voličmi hovoril o  témach ako sú úvery, úžera a nebankovky. „Je veľmi húževnatý, kreatívny, pracovitý. Začal fyzicky obchádzať všetky regióny a všetky okresné centrá. V niektorých okresoch mi povedali, že predseda KDH tam v živote nebol.“ Práve intenzívna fyzická kampaň bola aj za úspechom Majerského v Levoči.

Denník N sa pýtal na názor na predsedu aj Hlinových vnútrostraníckych kritikov, tí prehovorili radšej len anonymne. Zásluhy za rast preferencií novému predsedovi priznávajú a nespochybňujú ani jeho pracovitosť. Vyčítajú mu, že jeho politika nemá hlbší kresťanskodemokratický obsah a že nie je ideovým lídrom, ktorý by hnutiu zabezpečil dlhodobé fungovanie a obsah. To skôr vidia v jeho novom konkurentovi Richardovi Vašečkovi.

V Hlinovi stále vidia „matovičovský“ štýl politiky, ktorý podľa nich ku KDH jednoducho nepatrí. Paradoxne teda prichádza ďalší poslanec z Matovičovho OĽaNO, aby ich takejto politiky zbavil.

Vlastní ho nepoznajú

Kde KDH v posledných mesiacoch zobralo sedem percent? Slosiarik na základe vyzbieraných dát tvrdí, že z najväčšej časti (viac ako z polovice) sú to ľudia, ktorí volili KDH aj v posledných voľbách. Prírastok prichádza najmä od ľudí, ktorí sa volieb pred dvoma rokmi nezúčastnili (približne štvrtina až tretina) a posledná zhruba pätina až štvrtina sú voliči strán, ktoré majú aj svoj konzervatívny rozmer – teda OĽaNO, SNS či v menšej miere Sme rodina. Ak by sa naopak súčasní voliči KDH niekam chceli pohnúť, najčastejšie by to podľa Slosiarika bolo OĽaNO či SNS, alebo ku Smeru.

Focus meral aj popularitu Hlinu. Tá je na tom horšie ako stranícke preferencie. V rebríčku dôveryhodnosti predsedov je až na konci. Keď agentúra merala spontánnu dôveryhodnosť (respondentom nečítala zoznam politikov, ale museli ich menovať sami), skončil Hlina až na 13. mieste s 3,8 percentami. Svedčí to hlavne o tom, že voliči KDH chcú dať strane hlas bez ohľadu na to, kto je predsedom.

To, že pomerne nový predseda nepatrí k lídrom v rebríčku spontánnej dôveryhodnosti, prekvapivé nie je. Väčším rizikom pre neho je to, že ho spontánne menuje v trojici dôveryhodných politikov len polovica priaznivcov vlastnej strany. V iných stranách ide o čísla od zhruba 70 po viac ako 90 percent.

Hlina nevyšiel veľmi dobre ani v rebríčku dôvery, ktorú Focus meral tak, že respondentom čítal mená politikov. Bol až na desiatej priečke s tým, že mu dôverovalo 19 a nedôverovalo až 67 percent ľudí. Horšie z predsedov strán dopadol len Marián Kotleba s pomerom dôvery k nedôvere 14 ku 82. Na porovnanie: Andrej Danko vyšiel v tomto meraní v pomere 33 ku 63 a Béla Bugár v pomere 31 ku 65. V Hlinovom prípade zavážilo, že ho pomerne veľa ľudí nepozná a 14 percent respondentov sa k nemu nevedelo vyjadriť.

Hlina si menšiu dôveru voči jeho osobe vysvetľuje tým, že sú mimoparlamentná strana, ktorú nie je vidno v televíznych správach a reláciách. „Potrebujete byť aj v nedeľu pri slepačej polievke. My sme ale dva roky v nedeľu mimo obraz,“ vraví o tom, že ho televízie do diskusií nepozývajú. Hendikep sa snaží vyrovnať osobným kontaktom s voličmi. „Musím medzi nim chodiť a ukazovať im, že nemám rožky a chvost.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie