Denník N

Internet je najväčší nepriateľ hypochondra, trocha zvedavosti však nezaškodí

Foto: Flickr.com
Foto: Flickr.com

Jedna študentka si myslela, že materské znamienko na jej ramene signalizuje rakovinu, a to aj po tom, ako jej lekár povedal, že je neškodné. Doma si ho preto každý večer obťahovala fixkou, aby videla, či náhodou nerastie.

Píše Emily Sohnová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Môj deväťročný syn sa vrátil domov z jednodňovej lyžovačky a posťažoval sa, že ho bolia oči. Naozaj ich mal trochu začervenané. Tvrdil, že mal na očiach celý čas lyžiarske okuliare, no mňa aj tak premohla panika: Nemohla by to byť snežná slepota?

Či už ma bolí sánka, mám závrat alebo vraciam z črevnej chrípky, vždy to skončí tak, že uvažujem nad infarktmi, nádormi, či dokonca ebolou.

Obyčajne sa snažím svoj strach racionalizovať, najmä keď symptómy pominú, no potom sa objaví nejaký nový problém. Hoci sa tomu snažím vyhýbať, vždy napokon skončím na internete a pátram po znakoch, ktoré by prezrádzali moju blížiacu sa smrť.

Samodiagnóza je bežná

Nie som jediná, kto má tendenciu v obyčajnej chorobe hľadať najhorší možný scenár. Urobila som si neformálny prieskum medzi priateľmi a medzi nepresnými „samodiagnózami“ sa objavila aj malária, roztrúsená skleróza, západonílska horúčka, pruh, rakovina a mimomaternicové tehotenstvo.

Prehnaná obava o vlastné zdravie je pritom veľmi bežná, ak nie univerzálna, myslí si klinický psychológ Thomas Fergus. S takým množstvom informácií dostupných online začnú ľudia v istom momente svoje symptómy vyhľadávať. Nie je však na tom nič zlé. Úzkosť, ktorá z toho často pramení, býva iba krátkodobá a môže mať aj pozitívny vplyv.

No občas sa z úzkosti stane naozajstný problém. Prejavuje sa ako posadnutosť chorobami, ktorá pretrváva aj po uisteniach doktorov, že je všetko v poriadku. „Každého z času na čas prepadnú obavy o zdravie,“ vraví Fergus. „Problém sa z toho stáva, až keď sú príliš časté a intenzívne.“

Internet ako zdroj strachu

Ľudí, ktorí sa prehnane boja o svoje zdravie, zvyčajne nazývame hypochondrami. Tento termín však vyvoláva skôr negatívne konotácie, a preto ho psychológovia v roku 2013 navrhli vyradiť. V poslednom vydaní príručky prišli s dvomi alternatívami za slovo hypochondria: somatická porucha symptómov a úzkosť z choroby.

Oba názvy však ostávajú kontroverzné. Niektorí lekári argumentujú tým, že sú priveľmi všeobecné a vystavujú riziku tých, ktorým by mohla byť zbytočne diagnostikovaná mentálna choroba. Aj preto, že tieto termíny zaviedli len nedávno, neexistuje žiadna jasná štatistika o tom, koľkí ľudia dosahujú klinickú úroveň úzkosti z choroby.

Isté je, že internet sa stáva potenciálnym neresiskom panického strachu z choroby. Odborníci dokonca vymysleli termín „kyberchondria“, aby opísali vzťah medzi vyhľadávaním diagnóz na internete a následnými obavami o zdravie.

Tretina Američanov

Portál Kliniky Mayo a mnohé ďalšie webové stránky umožňujú ľuďom uviesť svoje symptómy a potom sa im zobrazí zoznam možných diagnóz. Podľa štúdie z roku 2013 až 59 percent Američanov hľadalo v uplynulom roku na webe informácie o zdraví. A 35 percent respondentov sa priznalo, že sa na internete snažili stanoviť diagnózu. Fergus dodáva, že podľa ďalších štúdií si informácie o zdraví vyhľadáva 60 až 80 percent ľudí.

V niektorých prípadoch môže byť toto bádanie nápomocné a štipka strachu dokáže motivovať ľudí k tomu, aby vyhľadali lekársku pomoc. Popri všetkom tom testovaní a čakaní na výsledky je zvýšená miera strachu celkom normálna.

Pátranie po diagnózach však môže zvýšiť počet potenciálnych problémov, ktoré nás trápia. Úzkosť narastá, ak si ľudia myslia, že sa môžu dostať do problémov. Niekedy stačí, ak príbuznému diagnostikovali chorobu.

Strach z neznámeho

Ľudia, ktorých znepokojuje ich zdravotný stav, majú aj iné spoločné črty. Podľa psychológa Karmpaula Singha z Univerzity v Calgary, ktorý sa spolupodielal na troch štúdiách o hypochondrii, z výskumov vyplynulo, že tých, čo mali o svoje zdravie najväčšie obavy, trápi predovšetkým neistota. „Je za tým naozaj strach z neznámeho,“ vraví Singh. „Ten ich vedie k tomu, aby si o polnoci googlili svoje symptómy namiesto toho, aby počkali, či zmiznú.“

Keď sa symptómy zhoršia, hypochondri podľa Singha často prechádzajú ku katastrofickým záverom. Navyše, na internete majú vždy poruke informácie, ktoré ich najhoršie podozrenia potvrdia. Stávajú sa tak odolnejšími voči ubezpečeniam, že sú v poriadku. Často zvažujú aj tie najnepravdepodobnejšie diagnózy, hoci je len mizivá šanca, že by nimi naozaj trpeli.

Singha navštevovala študentka, ktorá si myslela, že materské znamienko na jej ramene signalizuje rakovinu, a to aj po tom, ako jej lekár povedal, že je neškodné. Navštívila teda viacero lekárov, no od všetkých sa dozvedela to isté. Doma si preto každý večer znamienko obťahovala fixkou, aby videla, či rastie.

Hypochondria priťahuje choroby

Ak strach o zdravie pretrváva, aj keď sa ukáže, že výsledky sú negatívne alebo doktor usúdi, že je všetko v poriadku, môže to byť znakom, že by ste svojej úzkosti mali venovať viac pozornosti, a to najmä ak trvá mesiac či dlhšie. Ďalším varovným signálom je, keď vynechávate školu, nechodíte do práce alebo obmedzujete čas s kamarátmi a namiesto toho trávite hodiny na diskusných fórach alebo svoje symptómy hľadáte na internete.

„Keď sa raz zahĺbite do niečoho, čo vášmu životu uberá na kvalite, a je úplne jedno, čo to je, mali by ste navštíviť psychológa alebo psychoterapeuta,“ vraví Singh.

Hypochondriu treba brať vážne, pretože môže so sebou priniesť rôzne zdravotné komplikácie. Niektoré štúdie ju spájajú so zvýšeným počtom infarktov u ľudí, ktorí trpia srdcovými ťažkosťami. Liečba strachu z chorôb preukázala zmiernenie symptómov u pacientov s dýchacími a so žalúdočnými problémami.

Relaxačné cvičenia ako joga či meditácia dokážu premôcť strach z chorôb, tvrdí Fergus. Keď si však ľudia nevedia s úzkosťou poradiť sami, mali by vyhľadať odbornú pomoc.

Obráťte sa na overené zdroje

Jedným zo spôsobov, ako pomôcť ľuďom, čo hľadajú informácie online, je podsúvať im kvalitné informácie z overených zdrojov. Podľa štúdií si totiž často prečítajú iba prvú stránku výsledkov, ktoré im Google ponúkne. Zvyknú veriť stránkam, pokiaľ majú aspoň akú-takú gramatiku a občas použijú slovo „doktor“.

Singh ľuďom odporúča, aby si nevšímali ojedinelé choroby a obrátili sa radšej na spoľahlivé zdroje, akými sú trebárs Klinika Mayo alebo Harvardova univerzita. Ak dôverujete medicínskym procesom, máte omnoho väčšiu šancu, že sa dozviete presnú diagnózu, než v prípade, že ju hľadáte sami. Štúdia z roku 2016 ukázala, že aplikácia na kontrolu symptómov uhádla diagnózu v 34 percentách prípadov, zatiaľ čo lekári mali 72-percentnú úspešnosť.

S trochou sebareflexie sa dá urobiť veľký pokrok. U Singha sa hypochondria vyvinula v tínedžerskom veku. Bol presvedčený, že ho bolesti a kašeľ privedú k zlyhaniu orgánov. Po tom, čo sa podieľal na viacerých výskumoch, pochopil, čo sa deje, a prestal prichádzať k unáhleným záverom. „Každú chvíľu si v Googli hľadám symptómy, ale už ma to toľko neznepokojuje, pretože som sa o tom veľa naučil,“ povedal Singh.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie