Denník N

Môže sudca popíjať s advokátom ako v prípade Bžán? Pýta sa Žitňanská, odpovedať má Súdna rada

Ľuboš Sádovský ešte ako člen súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľuboš Sádovský ešte ako člen súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

V prípade miliónového advokáta Bžána sa ukázal aj iný problém ako veľké odmeny od štátu: jeho stretnutie nad pohárikom s predsedom bratislavského krajského súdu. Je to v rozpore so sudcovskou etikou?

Predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský sedí v advokátskej kancelárii vplyvného advokáta Radomíra Bžána a navzájom si pripíjajú. Na stole pred nimi sú fľaše s alkoholom. Problém je, že Bžán mal nejeden spor práve na bratislavskom súde. Advokát s kontaktmi na Smer mediálne zaujal vďaka 64-miliónovej odmene od MH Manažmentu.

Či sú takéto vzťahy medzi sudcom – predsedom súdu a advokátom v poriadku, by mala odpovedať Súdna rada. Koncom januára sa kvôli tomu na ňu obrátila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Žiada, aby Súdna rada prijala stanovisko, či je Sádovského správanie v súlade so sudcovskou etikou.

Sádovský musel po článku týždenníka Plus 7 dní, ktorý zverejnil aj fotky s Bžánom, vysvetľovať aj svoje majetkové pomery. V tom ministerka a ani Súdna rada problém nevideli.

Otázne sú však jeho kontakty. Sádovský doposiaľ svoje vzťahy s Bžánom nekomentoval. „Nemám potrebu vyjadrovať sa k otázke vzťahu s pánom Bžánom,“ povedal ešte pre týždenník vlani v októbri.

Predseda krajského súdu viac k stretnutiu s Bžánom pre médiá nepovedal. Nie je teda jasné, či sú priateľmi dlhší čas a stretávajú sa pravidelne, alebo len výnimočne. Keď ho Denník N požiadal o stretnutie, odmietol. Chce totiž počkať, ako dopadne prerokovanie ministerkinho návrhu v Súdnej rade.

Žitňanská: Musia si to vyriešiť sudcovia

Nie je to po prvý raz, čo ministerka necháva na Súdnu radu, aby ako najvyšší sudcovský orgán posúdila etické pravidlá. Etická komisia rady sa už zaoberá správaním sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.

Pri Sádovskom sa Žitňanská pýta, či stretnutie predsedu súdu s vplyvným advokátom je v poriadku alebo „ide o správanie, ktoré môže objektívne vzbudiť dojem nevhodnosti a navonok pôsobiť tak, že je sudca ovplyvňovaný a nie je nestranný“, čím by porušil zásady sudcovskej etiky. Tie totiž hovoria aj o tom, že sa sudca musí vyhýbať nevhodnému správaniu či vystupovaniu, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti.

Z Kancelárie Súdnej rady potvrdili, že návrh od ministerky dostali. Teraz ho posudzujú, či spĺňa všetky náležitosti, na rokovanie rady by sa mohol dostať v marci.

Nie je isté, či vznikne nová etická komisia alebo správanie Sádovského bude posudzovať komisia, ktorá rieši aj Harabina. Jej členmi sú okrem predsedníčky rady Lenky Praženkovej aj sudkyne Elena Berthotyová, Marcela Kosová, sudca Roman Huszár, ale aj advokát Ján Havlát.

Člen Súdnej rady Pavol Žilinčík už na otázku o vhodnosti Sádovského popíjania s Bžánom povedal, že „čím ďalej má sudca od takéhoto konania, tým lepšie preňho a pre dôveru verejnosti v jeho nestrannosť“. Povedal tiež, že „ak mal tento advokát nejaké kauzy na tomto súde, tak to vyvoláva obrovské otázniky“.

Český súd to už riešil

Podobný prípad riešil nedávno český Najvyšší správny súd, ktorý je zároveň aj disciplinárnym súdom. Išlo o stretnutia sudcu Miroslava Veselého s advokátom a zároveň insolvenčným správcom. Sudca rozhodoval o firme, ktorú advokát zastupoval a zľahčoval ich kontakty. Disciplinárny návrh naňho podal minister spravodlivosti Robert Pelikán (ANO), ktorý navrhoval sudcu odvolať z funkcie. Sudca tvrdil, že nemá s advokátom žiadne nadštandardné vzťahy, ale len pracovno-priateľské, a že ho určite neovplyvňoval. Súd ho napokon oslobodil.

Okrem konkrétneho prípadu však Najvyšší správny súd riešil aj všeobecne vzťahy medzi sudcami a advokátmi. Predstava, že sa sudca uzavrie pred okolitým svetom a dobrovoľne sa izoluje, aby sa stal nestranným a nezávislým, je podľa súdu určite naivná – o to viac, že sudca vykonáva svoju prax dlhé roky na jednom mieste, kde sa opakovane stretáva s tými istými ľuďmi, profesiami a časom s nimi môže nadviazať aj priateľské vzťahy. Takéto profesijné priateľstvo nemožno podľa českých sudcov samo osebe považovať za porušenie povinností sudcu.

„Naopak, za normálnych okolností, teda pokiaľ sudca disponuje dostatočnou mierou zdravého sebavedomia, uvážlivosti, zdržanlivosti a je si vedomý profesných štandardov, ktoré je treba zachovávať, profesijné priateľstvá prehlbujú povedomie sudcov o tom, ako funguje prax v odbore, v ktorom sa pohybujú, a rozširujú ich odborné znalosti,“ napísal v rozhodnutí súd.

Českí sudcovia by akceptovali aj tykanie či priateľské posedenia pri káve alebo pri víne. „Nebezpečnými sa však takéto vzťahy stanú, pokiaľ sa z nich vyvinie závislosť, jednostrannosť, či dokonca náznaky prospechárstva,“ dodal Najvyšší správny súd.

Pavel Holländer si v roku 2016 prevzal štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy z rúk prezidenta Andreja Kisku. Foto – TASR

Holländer: Nástup na Ústavný súd znamenal izoláciu

Medzi právnikmi však rezonuje aj názor bývalého českého ústavného sudcu Pavla Holländera. Tento rodák z Lučenca je vzorom pre mnohých slovenských sudcov. Po príchode na Ústavný súd sa izoloval. A verejne na otázku, čo spôsobilo v jeho živote menovanie za ústavného sudcu, povedal, že to znamená „vzdať sa prechádzajúcich priateľstiev, prostredia, kde predtým sudca žil“.

Holländer tvrdil, že sudca si nemôže robiť priateľov, sudca Ústavného súdu už vôbec nie a medzi politikmi absolútne nie. „Nechodím na recepcie, nikoho nepoznám, nikto mi netelefonuje,“ povedal kedysi pre týždenník Trend.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Milióny právnikovi Bžánovi

Slovensko

Teraz najčítanejšie