Denník N

Fico môže kandidovať za ústavného sudcu. V Smere hovoria, že to zvažuje

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Robert Fico. Foto - TASR
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Robert Fico. Foto – TASR

Premiér oficiálne hovorí, že chce doviesť Smer k piatemu víťazstvu a štvrtej účasti vo vláde.

Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie deviatim sudcom Ústavného súdu vrátane predsedníčky Ivetty Macejkovej. Na jeseň by mal parlament zvoliť 18 kandidátov, z ktorých prezident Andrej Kiska vyberie deväť sudcov a zároveň aj vymenuje predsedu Ústavného súdu. Viacero od seba nezávislých zdrojov z vládnych aj opozičných strán Denníku N potvrdilo, že Robert Fico zvažuje svoju kandidatúru a spája ju práve s pozíciou predsedu súdu.

Fico by najprv musel prejsť voľbou v parlamente a následne by ho do funkcie musel vymenovať prezident. Andrejovi Kiskovi sa končí funkčné obdobie až v júni 2019.

„Nie je dôvod odpovedať na hypotetické otázky,“ povedal prezidentov hovorca Roman Krpelan na to, či by prezident súčasného predsedu vlády za ústavného sudcu vymenoval.

Oficiálna odpoveď

Fico zatiaľ kandidatúru nepripúšťa. „Mojou ambíciou je, a už som to niekoľkokrát zdôraznil, doviesť stranu Smer k piatemu víťazstvu vo voľbách a k štvrtej účasti vo vláde,“ zareagoval na otázku, či zvažuje kandidatúru.

Premiér a predseda Smeru pred niekoľkými týždňami prisahal na zdravie svojho syna, že už druhýkrát nebude kandidovať na prezidenta. Teraz sa takej prísahe vyhol. V roku 2016, krátko po tom, ako zostavil tretiu vládu, musel ísť na operáciu srdca. Už teraz je najdlhšie slúžiacim premiérom v ére samostatného Slovenska.

„Robert Fico je jasným lídrom strany a zároveň zárukou jej dobrého výsledku vo voľbách. Všetky tieto špekulácie vnímam ako snahu vniesť pochybnosti medzi členov a sympatizantov Smeru,“ povedal premiérov mediálny poradca a poslanec Smeru Erik Tomáš. O Ficovej možnej kandidatúre však Denníku N hovorili aj viacerí predstavitelia Smeru.

Po najväčšom volebnom víťazstve Smeru v roku 2012. Foto – TASR

Ak by Fico nastúpil o rok na súd, ktorý sídli v Košiciach, mal by 54 rokov. Funkčné obdobie je 12 rokov, odchádzal by teda ako 66 ročný. Stal by sa prvým premiérom v histórii samostatného Slovenska, ktorý by neodišiel z politiky po politickej porážke vo voľbách, ale prešiel by plynule do ďalšej významnej funkcie. Vo verejnom živote je od roku 1992, keď sa stal poslancom, inde ako pre štát počas svojej kariéry nepracoval.

O jeho možnom odchode sa hovorí aj v parlamente, viacerí poslanci najsilnejšej vládnej strany však tomu nechcú veriť. Smer by mal podľa nich menej percent a je otázne, kto by bol namiesto Fica premiérom.

Na jeseň sú tiež dôležité komunálne voľby, ktoré ukážu, či pokračuje pokles Smeru ako v župných voľbách koncom minulého roka. Akékoľvek úvahy o odchode lídra strany by mohli ohroziť výsledok kandidátov strany. Fico je aj podľa posledného prieskumu Focusu s výrazným náskokom najdôveryhodnejším politikom strany.

Prípadná výmena na poste premiéra automaticky neznamená, že budú predčasné voľby. Fico by podal s celou vládou demisiu a následne by prezident poveril niekoho iného zostavením vlády. Tá by mohla vyzerať rovnako ako doterajšia, len s novým predsedom vlády. Parlamentné voľby sú naplánované na rok 2020.

Druhým najpopulárnejším politikom Smeru je minister vnútra Robert Kaliňák, toho však prezident Kiska dlhodobo kritizuje za kauzu Bašternák a sotva by ho poveril zostavením vlády. Do háklivej situácie by nominácia Kaliňáka dostala aj Most-Híd. Ak by predseda Béla Bugár súhlasil s Kaliňákom na poste premiéra, je otázne, ako by to voliči Mostu prijali.

Kresák: Na Slovensku je možné všetko

„Počul som to už,“ povedal o Ficovej možnej kandidatúre Gábor Gál, predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd. „Robí premiéra, tak nech robí premiéra,“ hovorí. A ako by sa zachoval Most-Híd, keby Fico kandidoval? To podľa Gála nie je aktuálna otázka.

Kandidatúru na ústavného sudcu zvažuje aj poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. „Na Slovensku je všetko možné,“ zareagoval na to, či si vie predstaviť, že by na Ústavný súd išiel aj premiér. „Zatiaľ je predčasné povedať, čo by v takom prípade robil Most-Híd.“ Kresák hovorí, že mal úmysel kandidovať, ale nie za každú cenu. „Vyčkajme, situácia môže byť všelijaká.“

Koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd by mali v apríli začať rokovania o tom, ako sa noví kandidáti na sudcov budú voliť. Všetci zamietli model ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd), aby časť kandidátov navrhovala Súdna rada, parlament a vláda – výber a následne voľba tak zostane v rukách poslancov.

Žitňanská nedávno v diskusii Denníka N povedala, že sa bude snažiť aspoň o to, aby kandidát musel získať väčšinu všetkých poslancov, teda 76, a nielen väčšinu z poslancov prítomných na hlasovaní. Chcela by tiež obmedziť to, kto za ústavného sudcu smie kandidovať, aby to napríklad nemohol byť notár bez skúsenosti s rozhodovaním na súde.

„Nevidím vôbec dôvod zapájať sa teraz do takejto hypotetickej debaty,“ povedala Žitňanská na Ficovu možnú kandidatúru.

„Roberta Fica si vážim ako vysoko kvalifikovaného právnika, ale to, či sa bude alebo nebude uchádzať o túto funkciu, je, samozrejme, na jeho rozhodnutí, pretože dnes má veľmi vážne úlohy a pokiaľ viem, jeho funkčné obdobie by sa malo končiť až v roku 2020,“ povedal predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zo Smeru. 

„Chcem upokojiť všetkých, aj nepriaznivcov strany, že vedenie Smeru tak, ako ho vidíme, bude fungovať ďalej a toto sú čisto hypotetické otázky,“ povedal Madej.

„Neviem, čo by sme na to povedali, je to pre mňa úplne nová informácia,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.

„Nemám žiadne pochybnosti, že by to zvládol,“ povedal o Ficovej možnej kandidatúre bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka, ktorého Andrej Kiska nedávno vymenoval za ústavného sudcu.

Matovič chce Ústavný súd zrušiť

„Pri tom zúfalstve, čo prežíva, si myslím, že bude hľadať akúkoľvek možnosť, kde by sa mohol dôstojne upratať. Ak by takýto zbabelý útek urobil, ani by som sa nečudoval,“ povedal líder OĽaNO Igor Matovič. „Ak v roku 2020 získame ústavnú väčšinu, zrušíme Ústavný súd a navolíme tam výkvet súdnictva,“ vyhlásil Matovič. Ak Fico pôjde na Ústavný súd, tak podľa neho len preto, „aby si zabezpečil beztrestnosť pre seba, pre Kaliňáka a ostatných zlodejov, s ktorými rozkráda Slovensko“.

Sudca Ústavného súdu má takzvanú procesnú imunitu. Ak by ho chcela polícia obviniť, zadržať alebo aj obžalovať, na všetko potrebuje súhlas pléna Ústavného súdu. Plénum tvoria všetci sudcovia tohto súdu.

Foto N – Peter Kováč.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš-Nicholsonová z SaS si myslí, že Ficove ambície byť ústavným sudcom môžu byť reálne a sú len pokračovaním jeho ambícií, keď sa chcel stať ešte v deväťdesiatych rokoch generálnym prokurátorom. Vtedy však na to ešte nemal vek, a tak odišiel zo Strany demokratickej ľavice a založil Smer.

„Som si istá, že keby sa vtedy zrušilo kritérium minimálneho veku, Slovensko nemuselo čeliť dôsledkom jeho troch vlád. Ústavný súd, akokoľvek je to smutné, už dnes prechádza polčasom morálneho rozpadu najmä po tom, ako tam zvolili Laššákovú a Mamojku, a do takéhoto klubu by potenciálny ústavný sudca Fico zapadol,“ povedala Ďuriš- Nicholsonová. Bola by to podľa nej posledná rana nezávislosti Ústavného súdu. „Spolieham sa na jedinú ústavnú morálnu autoritu, ktorá nám v krajine zostala, a tou je prezident Kiska,“ dodala podpredsedníčka parlamentu.

Fico už raz bol pripravený pozíciu premiéra opustiť, a to v roku 2014, keď sa rozhodol kandidovať na prezidenta. S Kiskom však v druhom kole prehral. Aj vtedy Fico oznámil kandidatúru až na poslednú chvíľu. „Máte pocit, že nemám čo robiť? Ani mi nepríde na rozum, čo bude v apríli 2014,“ tvrdil Fico vo februári 2013, rok pred prezidentskými voľbami.

Ústavný súd sídli v Košiciach a predseda súdu tam má zabezpečený služobný byt. Plat sudcu je aj s paušálnymi náhradami približne 5-tisíc eur.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie