Nenašla toho pravého, vydala sa sama za seba. V posledných rokoch to nie je až také bizarné

Američanka Sasha Cagenová sa vydala mesiac pred svojou štyridsiatkou. Nezobrala si svojho vtedajšieho priateľa. S tým nebola ani zasnúbená. Sasha sa zasnúbila sama so sebou a potom sa za prítomnosti dvoch najlepších priateliek sama za seba vydala. Z právneho hľadiska je táto svadba irelevantná a Sasha je oficiálne slobodná, hoci aj nosí obrúčku.

Podobných ľudí, hlavne žien ako ona, však pribúda a v niektorých krajinách ako USA či Japonsko sú takéto „svadby“ regulárny biznis. Tak ako existujú svadobné agentúry pre rôzne typy párov, existujú aj agentúry pre ľudí, čo si chcú zobrať samých seba. BBC píše, že napríklad v Los Angeles zaznamenávajú klenotníci, svadobní fotografi či organizátori svadieb zvýšený počet požiadaviek na svoje výrobky či služby od klientiek, čo si berú samy seba.

Rovnako sú v ponuke kurzy pre tých, čo o tom len uvažujú, ale zatiaľ sa neodvážia. Lebo hoci aj inštitút manželstva, ako ho poznali naši starí rodičia či rodičia, prešiel v posledných desaťročiach zásadnými otrasmi, svadba so sebou samým či samou – to je ešte stále niečo zvláštne. 36-ročná spisovateľka Erika Andersonová potvrdzuje, že pre ľudí je to ťažké. Keď zverejnila video zo svojej „svadby“ na internete, dostávala nenávistné maily a pred jej bytom čakávali reportéri, ktorí o nej chceli písať ako o senzácii.

Lebo sa ľúbim

Prvá otázka, ktorá ľudom napadne, je: prečo sa niekto chce zosobášiť sám so sebou? Nikdy predtým nevydatá Cagenová hovorí, že pre ňu bola míľnikom spomínaná štyridsiatka. Považovala ju za definitívny vstup do dospelosti a zrelosti. „Chcela som sa vydať so všetkým, čo vo mne je, a s tými časťami, ktoré som nenávidela alebo odmietala. Pre mňa je svadba so sebou samou hlbokým prejavom sebaprijatia. Zobrať si samu seba znamená, že poviem, že sama seba akceptujem. Všetko, čo je vo mne. Aj občasné depresie, žiarlivosť, veci, ktoré vo mne a na mne nevyzerajú pekne. Povedať to nahlas pred priateľmi je úplne iný pocit ako zapisovať si to do tajného denníčka alebo sa s tým zveriť terapeutovi.“

Prečo však na konci cesty za sebapoznaním a sebaprijatím treba práve svadbu so sebou samou? A prečo sa to stáva skôr ženám? Cagenová si myslí, že to súvisí s tradičným spoločenským tlakom na ženy, aby sa vydali, pretože svadba sa považuje za takmer rituálny vstup do dospelosti, za niečo, keď sa ženy začnú brať skutočne vážne. „Predsa len príbehy o veľkom dni so šatami, s prsteňom a mužom rozprávame skôr dievčatám ako chlapcom,“ hovorí.

Alexandra Gillová, ktorá organizuje „svadby so sebou samým“ v kanadskom Vancouveri, jej názor potvrdzuje: „Svadby boli vždy orientované na ženy, bezmála všetky ženy vyrastali na rozprávkach o princeznách, ktoré napokon našli toho pravého. Povedzme si pravdu, toto len tak rýchlo nevymizne.“

Pre svadbu so sebou samým alebo samou sa už ujal termín „sólogamia“, používa sa aj výraz „sólonevesty“. Medzi ženami, ktoré sa takto vydávajú, sú aj také, ktoré v minulosti zažili vzťah s násilníkom alebo sa im stala nejaká tragédia; takáto „svadba“ môže byť pre nich síce zvonku bizarnou, ale možno zmysluplnou bodkou za predchádzajúcim životom.

„Na tom nemusí byť nič zlé, hoci pre mňa je svadba akosi od podstaty spojením dvoch ľudí, ale to je asi otázka terminológie. V každom prípade – je veľká škoda, že v našej kultúre nemáme obrad, ktorý by bol o dozretí ženy (alebo muža), o jeho radosti zo seba samého, vernosti sebe, bytí sebou, o jeho dospelosti. Pretože iba v tomto zmysle dospelý človek je potom schopný zrelého partnerského vzťahu,“ povedala Denníku N psychologička Hana Ševčíková.

Sú však aj psychológovia, ktorí si myslia, že sólonevesty sú prejavom narcizmu, čo je črta objavujúca sa podľa niektorých štúdií medzi ľuďmi, hlavne ženami, častejšie ako v predchádzajúcich generáciách. „Ak sa príliš spoliehame na seba a stále kladieme svoje potreby pred potreby ostatných, môžeme pomaly padať do narcistického teritória – a to je veľmi nezdravé a osamelé miesto na život,“ uvádza klinická psychologička Karen Nimmová.

Aj Ševčíková upozorňuje, že „narcizmus (a aj jeho podoba v svadbe so sebou) sa môže stať škodlivým vtedy, keď ustrnie v tejto podobe a nepokračuje do vzťahov (prípadne svadby) s niekým druhým“.

Lebo chcem

Niekedy však dôvody môžu byť aj prozaickejšie a menej komplikované. Jednoducho, žena sa bojí, že sa nevydá, ale veľmi chce biele šaty, prsteň, slávnostný obed, poschodovú tortu a množstvo gratulantov. 40-ročná Talianka Laura Messiová sa napríklad rozhodla byť sólonevestou po tom, čo sa jej rozpadol 12 rokov trvajúci vzťah a nechcelo sa jej čakať na ďalší, ktorý by sa tiež nemusel skončiť sobášom.

Jedného dňa si teda zorganizovala veľkolepú svadbu sama pre seba a sama so sebou. Do luxusného rezortu pozvala 70 hostí, mala tortu len s figúrkou nevesty, perfektnú obrúčku a zladené družičky. Vyšlo ju to na viac ako desaťtitsíc eur, vrátane „svadobnej cesty“ v Egypte. Financie sú tiež zaujímavým momentom týchto svadieb. Dovoliť si ich môžu len lepšie zarábajúce ženy, ktoré vedia samy pokryť všetky náklady a zariadiť si naozaj svadbu na úrovni.

Messiová však hovorí, že najdôležitejšia z toho je láska. „Pevne verím v to, že každý z nás musí ľúbiť hlavne sám seba, Môžeme mať rozprávku bez princa na bielom koni.“

Zaujímavé však je, že viaceré sólonevesty sa médiám zverili, že keby mali chápajúceho partnera, svadbu by si rady zopakovali vo dvojici.

Hoci ich niektorí ľudia nazývajú aj smutné feministky, iní im vyčítajú, že to s feminizmom nemá vôbec nič spoločné. Skôr naopak: považujú to za prejav toho, že tieto ženy sa podriaďujú patriarchálnym tradíciám.

Tak či onak, niektoré svadobné agentúry sa začínajú čoraz viac špecializovať na tento typ svadieb. Neveria, že je to len akási prechodná móda.