Denník N

Púchovčan Kadlec môže s Trnavou po 45 rokoch vyhrať ligu: Pri odchode zo Žiliny som si aj poplakal

Andrej Kadlec. Foto - TASR
Andrej Kadlec. Foto – TASR

Andrej Kadlec (22) si zahral aj na MS do 17 rokov. V Žiline pravidelne nenastupoval, ale v Trnave odohral na poste pravého obrancu takmer celú jeseň.

Spartaku Trnava sa v posledných mesiacoch darilo, po výbornej jeseni je v tabuľke Fortuna Ligy na prvej priečke až s 9-bodovým náskokom pred obhajcom titulu zo Žiliny. Naposledy sa im podarilo vyhrať ešte československú ligu v roku 1973: išlo o posledný titul v slávnej ére klubu na prelome 60. a 70. rokov, keď dokázali vyhrať ligu dokopy až päťkrát.

V ére samostatnosti sa im to však ešte nepodarilo, hoci tento rok majú veľkú šancu. „Určite si to uvedomujeme. Z každej strany počúvame, že v tejto sezóne by sme to mohli zvládnuť. Niekto nám verí, niekto zase tvrdí opak. Tlak si žiadnym spôsobom nepripúšťame. Myslím si, že máme natoľko skúsených hráčov, že ak by aj nejaký tlak bol, spoločnými silami sa ho zbavíme,“ hovorí pravý obranca Trnavy Andrej Kadlec.

Kadlec pochádza z Púchova, kde aj začal s futbalom ako päťročný. „Priviedol som sa k nemu vlastne sám, nikto ma do toho netlačil. Začínal som v škole na krúžku a neskôr ma zavolali do klubu. Vtedy môj ročník ešte nebol, tak som hrával so staršími chlapcami, ale neskôr sa vytvoril už aj môj ročník 1996 a pridal som sa k nim,“ povedal.

Všimla si ho Žilina

Z Púchova ešte v mládeži odišiel do Žiliny: „Prestúpil som hlavne z toho dôvodu, že Púchov už nehrá prvú dorasteneckú ligu. Mal som viacero ponúk, ale rozhodol som sa pre Žilinu, pretože ročník 1996 bol na Slovensku najlepší. Bola tam najväčšia možnosť sa niekam posunúť a v Žiline je veľmi dobrá práca s mládežou. Najprv išlo len o hosťovanie, ale potom si ma Žilina vyžiadala na prestup.“

V prvom tíme Žiliny debutoval až v osemnástich, práve proti Spartaku Trnava. „Na debut som čakal dlho. Na lavičku s áčkom som chodil od šestnástich alebo sedemnástich rokov pod vedením holandského trénera Fransa Adelaara. Pri debute proti Trnave sme prehrávali 1:4, zranil sa Ernest Mabouka (kamerunský obranca, momentálne pôsobiaci v Izraeli – pozn. red.), a tak tréner už nemal čo stratiť a poslal ma na ihrisko. Nervozitu som určite cítil, pretože to bol môj prvý zápas v najvyššej súťaži, ale snažil som sa užiť si ho,“ spomína.

V roku 2013 prišiel do Žiliny z Trenčína Adrián Guľa, ktorý patrí k najlepším trénerom na Slovensku: „Tréner Guľa uznáva ofenzívy štýl hry založený na krátkych prihrávkach a držaní lopty. To sa určite páči mnohým futbalistom a majú to radi. Má svoje princípy, ktorými sa riadi. Myslím si, že chvála na jeho osobu je zaslúžená, pretože vďaka jeho práci odišlo do zahraničia veľa mladých hráčov, ako Milan Škriniar, László Bénes či Denis Vavro.“

Do základnej zostavy sa však v Žiline cez Mabouku natrvalo dostať nedokázal, a aj preto odišiel do Trnavy. „Určite to bolo ťažké, aj som si poplakal, pretože som tam mal veľmi veľa kamarátov, s ktorými som trávil každý deň. Na druhej strane som chcel odísť, pretože som stratil v Žiline motiváciu, keďže som nedostal šancu hrávať. Zmaturoval som, skončila mi v klube zmluva a chcel som odísť. Ozvala sa Trnava, za čo som veľmi rád.“ Mal ponuky aj zo zahraničia, ale nechcel sa s odchodom unáhliť, keď ešte takmer nič neodohral v slovenskej lige.

V súboji s Nerminom Haskičom (Ružomberok). Foto – tasr

Mládežnícke reprezentácie

Hoci na seniorskej úrovni v Žiline pravidelne nenastupoval, Kadlec si ešte v roku 2013 zahral za slovenskú reprezentáciu do 17 rokov na ME (usporiadaných na Slovensku) a aj na svetovom šampionáte, kde sa po treťom skupinovom zápase proti Spojeným arabským emirátom zranil a nemohol hrať v osemfinále s Uruguajom. „Bolo to pekné. Máme z ME, ale aj MS krásne zážitky, nie každý futbalista si zahrá na týchto najväčších turnajoch. V ročníku 1996 sme boli skvelá partia a to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch.“

Na jeseň ho tréner Pavel Hapal nominoval aj do výberu Slovenska do 23 rokov v súťaži Challenge Trophy, kde vo finále porazili Anglicko „C“ (amatérsky tím) 4:0. „Hrať za reprezentáciu je vždy veľká česť, na nomináciu som čakal dlho. Síce som vo finále neodohral ani minútu, ale bol som v skvelom kolektíve, ktorý tvoril jadro úspešnej dvadsaťjednotky z júnových ME v Poľsku.“ V nomináciách súčasnej dvadsaťjednotky bol zatiaľ medzi náhradníkmi, ale dúfa, že časom sa mu podarí dostať aj priamo do tímu.

Snom zahraničie

Najväčšou výzvou na jar však bude výhra ligy s Trnavou, ktorá v tomto momente vyzerá reálne. „V klube sa mi najviac páči to, že tvoríme dobrý kolektív a rozumieme si aj s realizačným tímom. Sme dobrá partia aj mimo ihriska a stretávame sa. Samozrejme, páči sa mi aj atmosféra na ihrisku, kde nás povzbudzuje veľký počet fanúšikov, škoda len, že momentálne len na ihriskách súperov a nie aj na domácich stretnutiach. Vždy sa hrá lepšie, keď vám ľudia fandia,“ hovorí.

Trnavu momentálne trénuje Nestor El Maestro, rodák z Belehradu, ktorý v 90. rokoch počas vojny v Juhoslávii emigroval do Londýna a neskôr pôsobil ako asistent trénera v Schalke 04, Hannoveri, Hamburgu a Austrii Viedeň. Kadlec ho chváli: „Má skúsenosti zo zahraničia. Pôsobil dlho v jednej z najlepších líg na svete, takže z toho ťaží a je vidieť jeho profesionalitu. Jeho silnou stránkou sú videoanalýzy, pri ktorých nás poctivo pripraví na každého jedného súpera. V tom vidím rozdiel medzi ním a ostatnými trénermi.“

Jeho najväčším snom je hrať raz v zahraničí. „Najlepšie by bolo dostať sa do jednej z najlepších líg sveta, ale viem, že na to, aby som tam mohol hrať, ma čaká ešte veľa práce a je potrebný aj kus šťastia.“ Od detstva fandí Chelsea, lebo tam vždy hrali jeho obľúbení futbalisti. „Osobnosti ako John Terry, Frank Lampard či Didier Drogba, ktorých považujem aj za svoje futbalové vzory.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Považská Bystrica

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie