Denník N

Príbeh stredoškoláka, ktorý 11 dní nespal. Vytvoril rekord, no mal halucinácie a bol paranoidný

Vľavo kruhy pod okom nevyspatého človeka. Ilustračné foto - Fotolia
Vľavo kruhy pod okom nevyspatého človeka. Ilustračné foto – Fotolia

Nedostatok spánku zhoršuje pozornosť, pamäť, náladu, schopnosť logicky uvažovať, ale aj obratnosť či manuálne zručnosti. Vedec varuje, že zámerne odďaľovať spánok nie je dobrý nápad. „Je to hlúpa frajerina nehodná snahy o rekordy,“ dodal.

Začiatkom roku 1964 zaujímali americkú verejnosť najviac tri udalosti, nedávna vražda prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, prvá chystaná návšteva Beatles v USA a… experiment Randyho Gardnera, 17-ročného stredoškoláka zo San Diega. 8. januára 1964 vytvoril Guinnessov rekord, keď vydržal nespať rekordných 11 dní a 25 minút.

S nápadom prišiel Gardnerov kamarát Bruce McAllister, keď sa spolužiaci pripravovali na školský vedecký projekt. Rozhodli sa, že prekonajú doterajší rekord v nespaní, ktorý mal hodnotu 260 hodín, čiže necelých 11 dní.

„Prvá verzia bola, že by sme skúmali vplyv nespavosti na paranormálne schopnosti,“ cituje McAllistera BBC Future. „Uvedomili sme si, že neexistuje spôsob, ako to spraviť, tak sme sa rozhodli skúmať vplyv spánkovej deprivácie na kognitívne schopnosti a výkon v basketbale,“ dodal študent.

Nevedeli, či nezomrie

Kamaráti si hodili mincou, a keďže McAllister vyhral, experiment musel spraviť jeho kamarát Randy Gardner.

O začiatku experimentu McAllister povedal: „Boli sme idioti, viete, mladí idioti. Zostal som s ním (Randym, pozn. red.) hore, aby som ho sledoval. Po troch nociach, čo som nespal, som sa zobudil opretý o stenu, na ktorú som písal poznámky.“

Študenti si uvedomili, že ak nemajú Randyho ohroziť na zdraví, potrebujú experta a do tímu prizvali odborníka na spánok Williama Dementa zo Stanfordovej univerzity.

„Bol som zrejme jediným človekom na planéte, ktorý sa v tom čase zaoberal výskumom spánku,“ cituje Dementa BBC Future. Podľa vedca sa Randyho rodičia obávali, že mu experiment môže veľmi ublížiť. „Lebo v tom čase nebola stále vyriešená otázka, či nezomriete, ak nebudete dlho spať.“

Foto – Fotolia

Halucinácie, únava i paranoja

Neurogenetik Tomáš Eichler, ktorý sa zaoberá výskumom spánku, pre Denník N povedal, že Randyho myseľ prestala po istom čase spánkovej deprivácie správne fungovať.

„Krátko po začatí experimentu sa stal podráždeným, zábudlivým, trpel nevoľnosťou a aj neuveriteľnou únavou. Už po piatich dňoch experimentu Randy trpel problémami, ktoré by vás kvalifikovali na Alzheimerovu chorobu. Mal aktívne halucinácie, bol vážne dezorientovaný a paranoidný. V dôsledku zmien pamäti si myslel, že novinár, ktorý ho navštívil, ho prišiel zatknúť,“ hovorí Eichler.

Odborník pracuje vo Viedenskom výskumnom inštitúte molekulárnej patológie a Inštitúte evolúcie a kognitívneho výskumu Konráda Lorenza.

Eichler dodal, že posledné štyri dni experimentu stratil Randy kontrolu nad pohybovými funkciami a keď rozprával, bolo mu horšie rozumieť.

Podľa Dementa, ktorý Randyho stav monitoroval, bolo najťažšie udržať ho hore v noci, keď sa toho veľa nedeje. Cez deň zamestnávali Randyho fyzickými aktivitami, hrali basketbal alebo bowling. „V momente, keď by zavrel oči, by okamžite zaspal,“ vysvetľuje Dement dôvody, prečo Randymu stále vymýšľali nejaké činnosti.

Randyho rekord je najdlhším riadne zdokumentovaným Guinnessovým rekordom v zámernej spánkovej deprivácii. Niektoré pramene však uvádzajú, že iní ľudia Randyho rekord prekonali, no z obáv o zdravie účastníkov už Guinnessova kniha takéto pokusy neeviduje, s čím Eichler plne súhlasí.

„Na základe toho, čo vieme o potrebe spánku aj o kratšej spánkovej deprivácii, nevidím prínos takýchto extrémnych dobrovoľných počinov. Zámerne a dlho odďaľovať spánok nie je dobrý nápad. Je to hlúpa frajerina nehodná snahy o rekordy,“ hovorí odborník na spánok.

Ako vplýva nedostatok spánku na myseľ a telo človeka. Zdroj – YouTube

Nedostatok spánku urýchľuje proces starnutia

Podľa Eichlera veľa kontrolovaných štúdií s mnohými účastníkmi ukázalo, ako veľmi negatívne vplýva nedostatok spánku na myseľ a telo.

V jednom výskume zistili, že spánkový deficit, ktorý študentom skracoval spánok o jednu hodinu denne, výrazne zhoršil ich študijné výsledky. „V ďalšej štúdii sledovali vojakov, ktorí obsluhovali komplikované prístroje. Po jednej prebdenej noci sa ich kognitívne schopnosti a výkon zhoršili približne o 30 percent. Po dvoch prebdených nociach sa znížili o 60 percent. V ďalších štúdiách sa ukázalo, že ak ľuďom obmedzili spánok na šesť hodín a menej počas piatich nocí, ich kognitívne schopnosti sa zhodovali s tými, ktorí kontinuálne nespali 48 hodín,“ vraví Eichler.

Nedostatok spánku zhoršuje schopnosť tela zužitkovať potravu a zhoršuje aj schopnosť produkovať inzulín a získavať energiu z glukózy, dôležitého paliva pre mozog, konštatuje vedec.

„Ak budete takýmto spôsobom fungovať dlhšie, urýchlite tým aj proces starnutia. Ak zdraví tridsiatnici spali štyri hodiny denne po obdobie šiestich dní, určité časti ich telesnej chémie sa začali podobať na funkcie šesťdesiatnikov. Na to, aby sa zotavili naspäť na svoj vek, potrebovali takmer týždeň na regeneráciu,“ dodal odborník na spánok Eichler.

Zhoršuje pamäť či náladu

Nedostatok spánku zhoršuje pozornosť, krátkodobú i dlhodobú pamäť, náladu či schopnosť logicky uvažovať. „Strata spánku taktiež zhoršuje obratnosť, manuálne zručnosti vrátane ovládania jemnej motoriky a dokonca aj hrubú motoriku, akou je schopnosť kráčať na bežiacom páse.“

Ak človek nespí jeden až dva týždne, objavujú sa horúčky, triašky a silné potenie, ako ukazujú pacienti s ochorením, ktoré sa volá fatálna familiárna insomnia (FFI). „Pacienti s týmto ochorením sa snažia spať, ale nedarí sa im to. Odrazu a nezvratne nie sú schopní zaspať v období ranej až strednej dospelosti. Zomierajú v niekoľkotýždňovej agónii nespavosti. Ide našťastie o veľmi zriedkavé dedičné ochorenie, ktoré zatiaľ zdokumentovali dvadsiatim rodinám na svete,“ hovorí Eichler.

Pretože spánková deprivácia zásadným spôsobom ovplyvňuje ľudské telo i myseľ, využívala sa ako mučiaci nástroj, hoci psychológovia pochybujú o akejkoľvek dôveryhodnosti vynútených priznaní ľudí bez spánku.

Zhoršená kvalita spánku

Univerzálna odpoveď, aká je optimálna dĺžka spánku, neexistuje, pretože ide o individuálnu záležitosť. Súčasný trend je, že dĺžka spánku sa naprieč populáciou skracuje, čo Eichler vníma negatívne. „Kratší čas spánku a zhoršená kvalita spánku znižujú kvalitu života, merateľnú nielen na fyzickom a psychickom zdraví, ale aj v medziľudských vzťahoch.“

Podľa odborníka na spánok by nedostatok kvalitného spánku mohol súvisieť s moderným nárastom duševných porúch a emocionálnych problémov. „Je to začarovaný kruh: nedostatok spánku môže zapríčiniť horšie zotavovanie psychiky a nezvládaný nápor na psychiku môže zase zhoršovať spánok.“

Foto – Fotolia

Hypotézy, prečo spíme

Podľa slovenského vedca predstavuje spánok vedeckú záhadu. Orieškom je obzvlášť preto, lebo keď spíme, stávame sa ľahkou obeťou pre predátory, nemáme prístup k potrave a nemôžeme sa ani rozmnožovať.

Podľa jednej hypotézy súvisí spánok so šetrením energie, čo však Eichler nepovažuje za pravdepodobné, pretože počas spánku výdaj energie tela výrazne neklesá.

Podľa ďalšej – „detoxikačnej“ – teórie spíme preto, aby sme sa takpovediac opravili, zbavili sa toxínov a vytvorili si minuté neurotransmitery. „Len nedávno vedci preukázali, že mozog myší vyplavuje odpad počas spánku dvadsaťkrát efektívnejšie ako počas bdelosti. Na ten účel sa ich mozog mierne scvrkne a tekutiny v ňom prúdia oveľa efektívnejšie.“

Podľa ďalšej teórie súvisí spánok s lepším formovaním spomienok a učením sa. Dva nezávislé vedecké tímy o tom minulý rok poskytli prvé dôkazy.

Eichler hovorí, že mozog je ako bojisko, na ktorom súperia dve strany, jedna, ktorá sa nás snaží uspať, a druhá, ktorá sa nás snaží udržať pri vedomí. „Čím dlhšie ste bdelí, tým viac stúpa tlak na zaspanie, a čím dlhšie spíte, tým viac stúpa tlak na prebudenie,“ hovorí odborník na spánok a dodáva: „Prominentný neurobiológ György Buzsáki z univerzity v New Yorku tvrdí, že stav spánku je východiskovým stavom nervových sietí, do ktorého sa mozog snaží dostať. V našom nedávnom článku v Science sme poskytli rozhodujúci dôkaz o tom, že unavený mozog upadá do stavu spánku prirodzene, za absencie senzorických podnetov zvonka.“

Eichler dodal, že ani počas spánku nie je mozog úplne vypnutý. „Určité časti mozgu zostávajú v pozore aj počas spánku, aby sme sa mohli prebrať. Mozog máme na to, aby sme prežili, a teda hlavne na to, aby sme pohotovo reagovali.“

Podľa vedca o migrujúcich vtákoch a delfínoch platí, že dokážu spať len s jednou mozgovou hemisférou, ktorú striedajú s tou druhou, aby nemuseli prerušovať lietanie, respektíve plávanie. „Dokážu tak bezpečne dopriať spánok značnej časti mozgu, hoci letia a plávajú.“

Hlúpa frajerina

Čo sa týka Randyho Gardnera a jeho rekordu, keď sa experiment skončil, spánkový deficit dospával 14 hodín, čo prerušil len návštevou toalety.

O niekoľko rokov neskôr bojoval s nespavosťou, no Eichler podotýka, že nie je zrejmé, či išlo o následok experimentu alebo niečoho iného.

Vedec dodáva, že spánok je esenciálny proces, ktorý zásadným spôsobom vplýva na kvalitu života, a podobné aktivity o zámernú spánkovú depriváciu označuje za „hlúpe frajeriny“ a dôrazne pred nimi varuje.

Teraz najčítanejšie