Príbeh stredoškoláka, ktorý 11 dní nespal. Vytvoril rekord, no mal halucinácie a bol paranoidný

Nedostatok spánku zhoršuje pozornosť, pamäť, náladu, schopnosť logicky uvažovať, ale aj obratnosť či manuálne zručnosti. Vedec varuje, že zámerne odďaľovať spánok nie je dobrý nápad. „Je to hlúpa frajerina nehodná snahy o rekordy,“ dodal.

Vľavo kruhy pod okom nevyspatého človeka. Ilustračné foto – Fotolia

Začiatkom roku 1964 zaujímali americkú verejnosť najviac tri udalosti, nedávna vražda prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, prvá chystaná návšteva Beatles v USA a… experiment Randyho Gardnera, 17-ročného stredoškoláka zo San Diega. 8. januára 1964 vytvoril Guinnessov rekord, keď vydržal nespať rekordných 11 dní a 25 minút.

S nápadom prišiel Gardnerov kamarát Bruce McAllister, keď sa spolužiaci pripravovali na školský vedecký projekt. Rozhodli sa, že prekonajú doterajší rekord v nespaní, ktorý mal hodnotu 260 hodín, čiže necelých 11 dní.

„Prvá verzia bola, že by sme skúmali vplyv nespavosti na paranormálne schopnosti,“ cituje McAllistera BBC Future. „Uvedomili sme si, že neexistuje spôsob, ako to spraviť, tak sme sa rozhodli skúmať vplyv spánkovej deprivácie na kognitívne schopnosti a výkon v basketbale,“ dodal študent.

Nevedeli, či nezomrie

Kamaráti si hodili mincou, a keďže McAllister vyhral, experiment musel spraviť jeho kamarát Randy Gardner.

O začiatku experimentu McAllister povedal: „Boli sme idioti, viete, mladí idioti. Zostal som s ním (Randym, pozn. red.) hore, aby som ho sledoval. Po troch nociach, čo som nespal, som sa zobudil opretý o stenu, na ktorú som písal poznámky.“

Študenti si uvedomili, že ak nemajú Randyho ohroziť na zdraví, potrebujú experta a do tímu prizvali odborníka na spánok Williama Dementa zo Stanfordovej univerzity.

„Bol som zrejme jediným človekom na planéte, ktorý sa v tom čase zaoberal výskumom spánku,“ cituje Dementa BBC Future. Podľa vedca sa Randyho rodičia obávali, že mu experiment môže veľmi ublížiť. „Lebo v tom čase nebola stále vyriešená otázka, či nezomriete, ak nebudete dlho spať.“

Foto – Fotolia

Halucinácie, únava i paranoja

Neurogenetik Tomáš Eichler, ktorý sa zaoberá výskumom spánku, pre Denník N povedal, že Randyho myseľ prestala po istom čase spánkovej deprivácie správne fungovať.

„Krátko po začatí experimentu sa stal podráždeným, zábudlivým, trpel nevoľnosťou a aj neuveriteľnou únavou. Už po piatich dňoch experimentu Randy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |