Denník N

Od roku 1980 sa počet diabetikov skoro strojnásobil, cukrovka 2. typu je ochorením životného štýlu

Pacientka si glukomerom meria hladinu cukru v krvi. Foto - Fotolia
Pacientka si glukomerom meria hladinu cukru v krvi. Foto – Fotolia

Lekárka vraví, že ak majú ľudia prediabetes, no zmenia svoj životný štýl, a začnú sa viac hýbať a zdravo stravovať, môžu riziko vzniku diabetu 2. typu spomaliť, zastaviť alebo úplne zvrátiť.

Dvadsaťosemročná Lenka sa dozvedela, že má cukrovku 1. typu, pred ôsmimi rokmi.

„Bol to šok. Odjakživa som nenávidela ihly a zrazu mi povedali, že si ich musím pichať do tela niekoľkokrát denne a sama. Povedali mi tiež, že je to záležitosť, s ktorou musím žiť do konca života.

Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať a pýtala sa samej seba, prečo práve ja. Dnes je môj prístup už úplne iný, ale začiatky boli veľmi ťažké,“ vysvetlila pacientka, ako sa cítila, keď jej lekári povedali, že má cukrovku 1. typu.

Cukrovka má dva základné typy. Cukrovka 1. typu, akú má aj Lenka, znamená, že B-bunky v pankrease neprodukujú žiadny inzulín, preto je pacient odkázaný na to, aby si ho celoživotne pichal.

Cukrovku 2. typu má väčšina pacientov s cukrovkou. „Inzulín majú, ale ich bunky sú naň menej citlivé, takže cukor zostáva v krvi,“ vysvetlil diabetológ Peter Jackuliak. Odborník pôsobí na V. internej klinike Lekárskej fakulty UK a v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

Oba typy cukrovky spája vysoká hladina cukru v krvi, čiže hyperglykémia, ale každý typ funguje na inom princípe. Zatiaľ čo cukrovka 1. typu znamená nedostatok inzulínu, cukrovka 2. typu je spojená s inzulínovou rezistenciou, t. j. inzulín sa v tele produkuje, ale jeho pôsobenie na bunky nie je optimálne.

Počet pacientov rastie

Počet pacientov s cukrovkou (diabetes mellitus) na Slovenku narastá. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 1980 celkovo 122 197 pacientov, ktorí sa liečili na cukrovku. V roku 2000 to bolo 256 138 pacientov a v roku 2015 až 345 475 pacientov.

Mierne prevažujú ženy, najmä vo vyššom veku, hlavne preto, že sa dožívajú vyššieho veku. „Celosvetovo sa odhaduje, že pacientov s cukrovkou je asi 350 miliónov. Očakávame, že v nasledujúcich rokoch sa vo svete počet pacientov až zdvojnásobí,“ vraví diabetológ Jackuliak.

Diabetes skracuje očakávanú dĺžku života o 5 až 6 rokov. „Ak sú k tomu pridružené nejaké komplikácie, najmä kardiovaskulárne, diabetes skracuje očakávanú dĺžku života o viac ako dvanásť rokov,“ hovorí lekár.

Nárast pacientov s cukrovkou 2. typu je výsledkom nevhodného životného štýlu i väčšieho povedomia ľudí o chorobe. „Máme lepší záchyt, lebo sa na ochorenie viac myslí. Aj tak sa odhaduje, že minimálne 40 percent pacientov, ktorí majú cukrovku, nie je ešte diagnostikovaných a nevedia o tom, že majú chorobu.“

Pacientka Lenka, ktorá má cukrovku 1. typu a jej telo neprodukuje inzulín, opisuje príznaky ochorenia, ktoré ju doviedli za lekárom, nasledovne: „Niekoľko mesiacov som pociťovala intenzívny až neuhasiteľný smäd, únavu – nie štandardnú, ale permanentnú a väčšinou bezdôvodnú – malátnosť a schudla som niekoľko kilogramov. Z dôvodu veľkého smädu som pila veľa vody, čo bola obrovská záťaž na obličky.“ 

Cukrovka 1. typu

Diabetológ Jackuliak vysvetlil, že pacienti s cukrovkou 1. typu chudnú, lebo telo, ktoré nemá inzulín, odbúrava tuky a bielkoviny.

Cukrovka 1. typu sa lieči jediným spôsobom, ktorý spočíva v celoživotnom podávaní inzulínu. Lenka si pichá inzulín štyrikrát denne. „Trikrát takzvaný bolus (rýchlo pôsobiaci inzulín) pred každým z troch hlavných jedál a jedenkrát takzvaný bazál (ktorý pôsobí 24 hodín a uvoľňuje sa postupne). Používam mechanické inzulínové perá,“ vraví.

Cukor si meria ráno a pred každým hlavným jedlom. „Je to preto, aby som vedela, koľko inzulínu si pichnúť na jednotlivé jedlá. Raz za týždeň si robím veľký glykemický profil, čo znamená, že si meriam cukor aj dve hodiny po hlavnom jedle. Je to dôležitý indikátor pre môjho diabetológa, ktorý tak vidí, ako sa môj cukor ‚správa‘ v priebehu celého dňa.

Na základe toho môžeme spolu upraviť dávky inzulínu a sacharidových jednotiek. Cukor si zmeriam vždy aj vtedy, keď sa necítim dobre a mám podozrenie, že to môže súvisieť s cukrom,“ popisuje skúsenosti s meraním si cukru pacientka Lenka.

Diabetes mellitus (cukrovka): je súbor ochorení, ktoré spája zvýšená hladina glukózy v krvi

  • cukrovka 1. typu: B-bunky v pankrease neprodukujú inzulín, preto je pacient odkázaný si ho celoživotne pichať
  • cukrovka 2. typu: inzulín sa v tele produkuje, ale bunky pacienta sú na naň menej citlivé, takže cukor zostáva v krvi
  • iné, napríklad tehotenská cukrovka (gestačný diabetes): spôsobený je poruchou metabolizmu cukrov u tehotných žien a ochorenie negatívne ovplyvňuje správny vývin plodu.

Komplikácie

K objavu inzulínu došlo v roku 1921. „Pred jeho objavom pacienti s diabetes mellitus 1. typu umierali v mladom, často detskom veku, pre ťažký rozvrat vnútorného prostredia. Vďaka objavu inzulínu už diabetes nie je smrteľné, ale liečiteľné ochorenie,“ vraví lekár Jackuliak.

Neliečená hyperglykémia, čiže nadmerné množstvo krvného cukru, poškodzuje najmä cievy. „Z toho vyplývajú komplikácie spojené s poškodením zraku, diabetes je jednou z hlavných príčin vedúcich k oslepnutiu. Diabetici majú aj časté kardiovaskulárne komplikácie. Každý diabetik má 2- až 4-násobne väčšie riziko vzniku kardiovaskulárnej príhody, infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody,“ objasňuje diabetológ.

Lekár dodáva, že v dôsledku ochorenia dochádza aj k poškodeniu obličiek. „Zo skupiny pacientov na dialýze tvoria najväčšiu skupinu práve ľudia s cukrovkou. Dochádza k poškodeniu nervových zakončení v tele. Výsledkom býva takzvaná polyneuropatia (poruchy nervov, ktoré sa prejavujú ochabnutosťou, necitlivosťou či pálivou bolesťou, pozn. red.) a diabetická noha, čiže ťažko sa hojace a nehojace sa defekty dolných končatín, ktoré vedú až k nutnosti amputácie.“

Jackuliaka sme sa opýtali, či musel niekedy pacientovi povedať, že mu amputujú končatinu, lebo si neliečil cukrovku. „Áno, aj to sa stáva,“ odvetil a dodal: „Pre nedisciplinovaných pacientov niekedy používam takú hroznú formulku, že ak si nechcú liečiť cukrovku, nech sa nedivia, že ich prijmú na amputáciu nohy a na dialýzu ich budú voziť, lebo budú slepí. Niekedy ani to nepomôže a ľudia sa zľaknú až vtedy, keď majú závažné diabetické komplikácie. Až potom sa začnú liečiť.“ 

Diabetológ Peter Jackuliak z V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Foto N – Vladimír Šimíček

Alchýmia

Lenka, ktorá má cukrovku 1. typu, je poctivou pacientkou a svoj zdravotný stav pozorne sleduje, hoci priznáva, že začiatky boli náročné. „Zo začiatku, kým som si zvykla na fungovanie s touto „vernou priateľkou“, to bol skôr boj. Cítila som sa bezmocná a nešťastná.

Môj psychický stav mi nepomáhal k tomu, aby som mala optimálnu hladinu cukru v krvi. Keď si však človek naštuduje dostatočné množstvo informácií o svojej diagnóze a začne jej rozumieť, choroba prestane byť zahalená tajomstvom a človek si uvedomí, že je zvládnuteľná.“

O liečbe cukrovky hovorí ako o „alchýmii“: „Človek musí byť schopný skĺbiť množstvo jedla (v prepočte na sacharidové jednotky), množstvo inzulínu, pohyb a tiež psychické faktory (stres a iné), ktorých výslednicou je potom hladina cukru v krvi.“

Glukomer, inzulínové perá a pumpa

Hladinu cukru v krvi si pacienti merajú glukomerom. „Vyvíjajú sa čoraz lepšie zariadenia, ktoré potrebujú menšiu kvapku krvi. Zariadenie robia čoraz menej chýb; keď sa pacient pichne, ale kvapka krvi sa nezanalyzuje, takže sa musí pichnúť znovu,“ povedal diabetológ Jackuliak.

Existujú aj aplikácie na monitorovanie cukru v krvi, kam si pacient zapisuje to, čo jedol či ako športoval, aby vedel posúdiť vplyv danej aktivity na svoj zdravotný stav.

Inzulín si diabetici pichajú inzulínovými perami. „Pacienti sa nemusia báť, ihličky na týchto perách sú malé a vpich nie je skoro vôbec bolestivý,“ povedal Jackuliak, čo potvrdila aj pacientka Lenka. „Inzulínové pero je nenápadné a nie je s ním spojená žiadna manipulácia s krvou. Diabetik si dokáže dávku pichnúť diskrétne bez toho, aby na seba upriamoval zbytočnú pozornosť.“

Alternatívne môže pacient siahnuť po takzvanej inzulínovej pumpe. „Spočíva v tom, že cez kanilu zavedú do podkožia na bruchu pumpu, ktorá dávkuje inzulín kontinuálne 24 hodín v malých dávkach. Zariadenie má veľkosť mobilného telefónu. Je to zariadenie, ktoré dokáže najviac napodobniť uvoľňovanie inzulínu zo zdravého pankreasu (podžalúdkovej žľazy),“ povedal doktor Jackuliak.

Lekár dodal, že v minulosti bola inzulínová pumpa určená hlavne pre detských pacientov, no dnes ju možno používať pri liečbe všetkých diabetikov 1. a 2. typu. „Pumpa podlieha schváleniu zdravotnej poisťovne, ale myslím si, že ak diabetológ liečbu navrhol, pacient ju v 99 percentách prípadov dostal a poisťovňa ju schválila.“

Foto – Fotolia

Diabetici 2. typu berú antidiabetiká

Čo sa týka cukrovky 2. typu, ide o civilizačné ochorenie, ktoré je do veľkej miery spojené s nezdravým životným štýlom. „Častokrát ide o človeka, ktorá má nadváhu, je obézny, má vyšší tlak a vysoký cholesterol. Občas udáva zvýšenú únavu a smädenie, ale príznaky nie sú natoľko vystupňované, aby ho doviedli k doktorovi.

Na cukrovku 2. typu sa často príde náhodou, keď sa pacientovi odoberie krv, napríklad pri preventívnej prehliadke,“ hovorí Jackuliak.

Cukrovka a obezita sa navzájom potencujú a súvisia s nezdravým životným štýlom, keď sa nehýbeme a prejedáme sa.

Veľká časť pacientov s cukrovkou 2. typu užíva lieky, takzvané antidiabetiká. Nie sú závislí od podávania inzulínu, hoci aj ten sa v liečbe diabetikov 2. typu často využíva, vysvetľuje Jackuliak.

Pacienti (s cukrovkou 1. i 2. typu) si musia strážiť nielen hyperglykémiu, keď majú vysoký cukor, ale aj hypoglykémiu, keď majú cukru naopak nedostatok. „Najmä u starších ľudí nejdeme na hranu, aby sme nenavrhli liečbu, pre ktorú by sa pacient zbytočne dostal do hypoglykémie, pretože tá je spojená s vyšším rizikom iných komplikácií a aj úmrtnosti,“ vraví lekár.

Pri hypoglykémii diabetik pociťuje slabosť, potenie, poruchy zraku a sluchu a môže upadnúť až do kómy. „Preto diabetikom odporúčame, aby pri sebe vždy nosili rýchlo vstrebateľný cukor. Keď uvedené príznaky nastanú, musia si ho dať, aby predišli odpadnutiu či kóme,“ doplnil diabetológ.

Fyzická aktivita

Vedkyňa a lekárka Barbara Ukropcová, ktorá pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, hovorí, že pri liečbe cukrovky 2. typu nestačí, ak pacient len užíva lieky, pretože liečba zahŕňa celkovú zmenu životného štýlu.

Diabetes 2. typu je typické ochorenie životného štýlu a vo väčšine prípadov sa spája s nadváhou alebo obezitou, nevhodným zložením stravy a nesprávnymi stravovacími návykmi a s nedostatkom pohybu. Sedaví ľudia s obezitou majú riziko diabetu zvýšené viac ako 4-násobne, v niektorých skupinách (ženy s BMI > 40kg/m2) až 40-násobne.

„Dávka fyzickej aktivity odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou aj Americkou diabetologickou asociáciou je aspoň 30 minút stredne intenzívnej vytrvalostnej aktivity minimálne päť dní v týždni. Ale môžu to byť aj tri 10-minútové dávky za deň. Ak človek dokáže uvedenú dávku prekročiť a hýbať sa či cvičiť viac, tým lepšie.

Vhodnými športmi sú plávanie, jogging, ale aj rýchla chôdza, severská chôdza či bicyklovanie. Pohyb by mal byť intenzívny, aby sa človek spotil a cítil, ako mu búcha srdce. Keď len umýva okná a hovorí si, aký je aktívny, to nestačí, to nie je pohyb s dostatočnou intenzitou,“ vraví lekárka.

Pri vytrvalostnom tréningu je dôležité, aby medzi aktivitami nebola viac ako 48-hodinová prestávka. „Inak sa pozitívne účinky na metabolizmus strácajú. Nárazové víkendové cvičenie alebo cvičenie len v lete, keď zvyšok roka nič nerobíme, nás nezachránia. Treba cvičiť pravidelne, niekoľkokrát za týždeň a počas celého života,“ dodala Ukropcová.

Vytrvalostné cvičenie je vhodné dopĺňať silovým cvičením 2- až 3-krát do týždňa, tam sa však 48-hodinová prestávka odporúča.

Dôležité je aj prerušovanie sedavého správania, vraví vedkyňa. Podľa najnovších odporúčaní Americkej diabetologickej asociácie sa diabetikom 2. typu odporúča prerušiť prácu za počítačom či inú sedavú aktivitu každých 30 minút a venovať sa niekoľko minút aspoň ľahkej fyzickej aktivite (chôdza po schodoch a iné).

Lekárka Barbara Ukropcová pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prediabetes

Ľudia, ktorí ešte nemajú diabetes 2. typu, no už nie sú celkom zdraví, lebo sa nehýbu, prejedajú sa a majú glykémiu (hladina cukru v krvi) nalačno v rozmedzí od 5,6 mmol/l  do 6,9 mmol/l, prípadne majú poruchu tolerancie glukózy (hladina glykémie dve hodiny po vypití roztoku so 75 g glukózy, tzv. orálny glukózový tolerančný test, v rozmedzí 7,8-11,0 mmol/l), majú takzvaný prediabetes, preklinické štádium diabetu 2. typu.

Podľa Ukropcovej sa v zahraničí robilo viacero štúdií, ktoré poukazujú na to, že ak majú ľudia prediabetes a zmenia svoj životný štýl, takže sa začnú viac hýbať, zdravo stravovať a niekoľko kíl schudnú, „môžu riziko progresie do diabetu 2. typu spomaliť, zastaviť alebo úplne zvrátiť“.

„V jednej štúdii mali ľudia s prediabetom za úlohu cvičiť 150 minút týždenne (napríklad rýchla chôdza), racionálne sa stravovať (redukcia množstva prijatých kalórií a zníženie obsahu tukov v diéte) a schudnúť minimálne 7 percent zo svojej počiatočnej hmotnosti. Dôležitou súčasťou programu bola intenzívna individuálna edukácia počas prvých šiestich mesiacov trvania programu a neskôr pravidelné individuálne a skupinové pohovory. V porovnaní s kontrolnou skupinou bol progres do diabetu 2. typu po asi troch rokoch takejto komplexnej úpravy životného štýlu znížený až o 58 percent,“ vraví vedkyňa.

Ukropcová dodala, že jednej skupine pacientov v štúdii dávali aj metformin, čo je klasické perorálne antidiabetikum, ktoré zvyšuje citlivosť na inzulín. V Spojených štátoch metformín užívajú aj pacienti s prediabetom a poruchou tolerancie glukózy. „V tomto prípade bola progresia prediabetu do diabetu 2. typu nižšia o 31 percent v porovnaní s kontrolnou skupinou. To znamená, že intenzívna zmena životného štýlu spojená s edukáciou bola skoro dvakrát účinnejšia ako farmakoterapia.“

U časti diabetikov vo včasných fázach cukrovky 2. typu môže progresiu ochorenia pozitívne ovplyvniť aj bariatrická chirurgia. Ide o operáciu s cieľom redukcie hmotnosti u obéznych pacientov. „Po zákroku je však nevyhnutné dlhodobé sledovanie v spojení s komplexnou zmenou životného štýlu,“ vraví Ukropcová.

Strava a pôst

Čo sa týka stravy, diabetici by sa mali vyhýbať prejedaniu a nadbytku nasýtených živočíšnych tukov a sacharidov. Mali by konzumovať celozrnné obilniny, naturálnu ryžu, strukoviny, chudé mäso, zeleninu (treba však dať pozor na konzumáciu kukurice, sladkého hrášku či mrkvy, ktoré tiež môžu zvýšiť hladinu cukru v krvi).

Strava by mala byť pravidelná a Ukropcová odporúča aj zdržiavať sa jedla. „Keď sa najete o siedmej večer a potom o siedmej ráno, ste 12 hodín nalačno, čo má množstvo pozitívnych účinkov na metabolizmus, a znižuje aj riziko vzniku porúch pamäti.“

Českí vedci v roku 2014 publikovali výsledky štúdie, v ktorej rozdelili diabetikov 2. typu do dvoch skupín podľa toho, či mali hypokalorickú diétu rozdelenú na 6 jedál denne (3 hlavné jedlá a tri menšie olovranty) alebo mali len dve jedlá za deň (raňajky a obed). Čas obeda bol od dvanástej do štvrtej poobede.

„Lepšie dopadli diabetici, ktorí mali dve jedlá denne a časť dňa nejedli. Nejesť potrebujete na to, aby sa vám v tkanivách aj v krvi znížili medziprodukty metabolizmu tukov, ktoré spôsobujú, že inzulín horšie funguje. Keď nejete, tak tieto ‚toxické‘ látky odstránite. Je to, ako keby ste si v bunkách a v krvi pozametali,“ vraví Ukropcová.

Vedkyňa dodáva, že obzvlášť pri diabetikoch platí, že neexistujú univerzálne stravovacie rady a vždy by sa mali poradiť s lekárom. Vedci sa však zhodujú, že  neprijímať potravu istý čas má pre náš organizmus veľa výhod. „Ak neustále jeme, telo zaťažujeme, takže nikdy akoby nemá oddych. Navyše sa narušuje krehká hormonálna rovnováha, zvyšuje sa oxidačný stres aj riziko vzniku chronických ochorení, ku ktorým patrí aj cukrovka 2. typu. Takže doprajme svojim bunkám a svojmu metabolizmu oddych.“

Tehotenská cukrovka

Existujú aj iné typy cukrovky ako 1. a 2. typ. Niektorí pacienti môžu mať cukrovku, lebo mali nádor pankreasu a orgán prestal produkovať inzulín alebo mohli brať lieky, ktoré zhoršili ich glykémiu, čiže hladinu cukru v krvi.

Samostatnú skupinu tvorí tehotenská cukrovka (gestačný diabetes). Asi jedno zo siedmich tehotenstiev je komplikované tehotenskou cukrovkou. Spôsobená je poruchou metabolizmu cukrov u tehotných žien a ochorenie negatívne ovplyvňuje správny vývin plodu.

„Všetky tehotné ženy sa testujú na prítomnosť tehotenskej cukrovky. Žena v 24. až 28. týždni gravidity podstúpi takzvaný orálny glukózo-tolerančný test, ktorý spočíva v tom, že vypije presne definované množstvo sacharidov (75 gramov), ktoré sú rozpustené vo vode. Hodnotí sa hladina cukru v nultej, 60. a 120. minúte,“ povedal diabetológ Jackuliak.

Lekár dodal, že tehotenská cukrovka zvyšuje riziko, že žena dostane v staršom veku cukrovku 2. typu.

Podľa Jackuliaka je o diabetikov na Slovenku výborne postarané. „Pacienti majú k dispozícii všetky modality liečby, aké sú vo svete, a spoluúčasť poisťovní je tiež vysoká.“

Diabetológ dodal, že hoci je cukrovka ochorením, ktoré je momentálne nevyliečiteľné, „pri správnom manažmente vie minimálne zasiahnuť do očakávanej dĺžky a kvality života. Máme pacientov, ktorí žijú aktívnym životom napriek tomu, že majú cukrovku. S cukrovkou sa dá žiť, len ju treba poznať.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie