7 dobrých správ: Berlínsky múr je už zbúraný dlhšie, ako bol predtým postavený
V Somálsku zakázali obriezku, v Leviciach zakladajú lesnú školu a v Trnave vzniká kultúrne centrum. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.
1. Zbúraný Berlínsky múr prevýšil počty dní, keď stál
Berlínsky múr je zbúraný dlhšie, ako stál. V pondelok 5. februára 2018 sa prevýšil počet dní, keď rozdeľoval nemecké rodiny aj celú krajinu. Bolo to presne 10 316 dní, a teda 28 rokov, dva mesiace a 26 dní.
Jeho pád viedol nielen k zjednoteniu Nemecka, ale aj ku koncu studenej vojny a k spoločnej mene euro.
Takmer štvormetrový múr dlhý 96 kilometrov postavili v roku 1961, aby zabránil úteku ľudí z východného Nemecka do západného Berlína. V rokoch 1961 až 1989 sa podarilo prejsť na druhú stranu okolo 5-tisíc ľuďom. Pri úteku však prišlo o život 173 východných Nemcov.
#Zirkeltag: It’s a monumental day in #Germany today 🇩🇪
The Berlin Wall has now been gone for as long as it stood: 28 years, two months and 27 days.https://t.co/M0QNLOmuVK by @RachelStewart04 pic.twitter.com/JSYhljM1SY
— DW Politics (@dw_politics) February 5, 2018
2. V Somálsku vydali fatvu nad ženskou obriezkou
Náboženskí vodcovia v Somálsku vydali fatvu nad ženskou obriezkou. To teda znamená, že zakázali mrzačenie ženských pohlavných orgánov.
Podľa somálskeho ministerstva pre náboženské záležitosti budú tí, ktorí vykonajú ženskú obriezku, čeliť trestu a ich obete budú mať nárok na odškodnenie.
„Dôvod, prečo táto škodlivá prax pretrvala tak dlho, je, že ľudia veria, že naše náboženstvo alebo kultúra vyžadujú, aby sme to robili,“ povedala pre Reuters Ajan Mahamoudová. „Fatva je v podstate správa somálskej vlády pre každého, že neexistujú náboženské ani kultúrne dôvody na ženskú obriezku.“
Predpokladá sa, že na svete podstúpilo obriezku okolo 200 miliónov dievčat a žien, čo im mohlo spôsobiť vážne fyzické aj psychické problémy.
3. V Guatemale objavili mayské stavby
Na severe Guatemaly objavili tisíce mayských stavieb, vrátane pyramíd a palácov. Ruiny osídlenia, ktoré stáročia ukrýval hustý prales, našli pomocou laserového skenovania v departemente Petén. Na výskume sa pritom podieľali aj slovenskí vedci.
Obrovskú aglomeráciu tvoril systém 73 mayských miest a sídiel s takmer 60-tisíc stavbami. Na území menšom ako Slovensko žilo 10 až 15 miliónov ľudí.
V mestách bol tiež mimoriadne prepracovaný zavlažovací systém, ktorý obyvateľom umožnil život v oblasti bez riek.
„Objavili sme systémy kanálov a nad nimi jazero, z ktorého sa kanály napájali: v nádrži kumulovali vodu, a keď bolo treba, popúšťali ju,“ povedal pre Denník N geodet a geoinformatik Tibor Lieskovský, ktorý sa podieľal na výskume mayskej civilizácie.
Slovensko a Francúzsko sú jediné európske krajiny, ktoré sa zapojili do výskumu spolu s troma americkými univerzitami.
4. Slovák v Londýne zachránil pred teroristami desiatky ľudí
Mladý Slovák Filip Mordych sa vlani v Londýne postavil teroristom. Pomohol tak zachrániť desiatky životov, za čo ho ocenila aj tamojšia polícia.
V čase vlaňajšieho útoku z 3. na 4. júna upratoval terasu, keď začul krik ochrankára podniku, ktorý stál pri vstupe. Najskôr si myslel, že ide o bežnú bitku, potom si všimol chlapa, ktorý mal na sebe samovražednú vestu a 25-centrimetrový nôž, z ktorého kvapkala krv.
„Okamžite som sa rozbehol dovnútra a začal kričať na ľudí, ktorí sedeli vpredu, aby šli dozadu a skryli sa. Vznikla panika, ľudia prevracali stoly, nevedeli, čo presne sa deje, nakoniec sa však takmer všetci dostali dozadu,“ povedal v rozhovore pre Denník N.
Po útoku na ženu, ktorá zostala paralyzovaná strachom, si uvedomil, že za barom zostali ešte traja ľudia, vrátane jeho priateľky. A do útočníka začal hádzať fľaše, a pridal sa k nemu aj jeho manažér. Následne do vnútra reštaurácie vošiel ďalší útočník.
„Cítil som strašnú nenávisť, akoby však do nás vstúpila nejaká sila – hádzali sme viac a viac vecí, až tí dvaja vycúvali von,“ povedal.
Za svoju statočnosť pri teroristickom útoku dostal diplom od londýnskej, metropolitnej a britskej transportnej polície.
5. Vytvorili web o zriedkavých ochoreniach
Okolo 300-tisíc Slovákov trpí zriedkavým ochorením. Štvrtina z nich zistí svoju diagnózu až po 30 rokoch, čo môže znižovať ich šance na vyliečenie. Každý piaty pacient tiež podstúpi zbytočnú operáciu na základe zlej diagnózy.
Pomôcť takýmto pacientom môže nový webový portál zriedkavechoroby.sk. Tam pacient aj zistí, kde všade pracujú špecialisti na výnimočné choroby. Takisto sú tam aj príbehy ľudí, ktorí opisujú príznaky svojho ochorenia.
„Najväčšia výhoda projektu je to, že pacient nachádza informácie z rôznych strán – zdravotné témy, témy z legislatívy, farmácie,“ povedala pre RTVS Tatiana Kubišová z občianskeho združenia Zriedkavé choroby. „Nosnou časťou sú príbehy.“
Na Slovensku funguje národný program rozvoja starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami. Včasné a správne liečenie pacientov s takýmito chorobami zabezpečuje 50 pracovísk ministerstva zdravotníctva.
6. V Leviciach zakladajú interaktívnu lesnú školu
V Leviciach vzniká prvá lesná škola na Slovensku, ktorá predstavuje prírodné dedičstvo našej krajiny a približuje prácu lesníkov. Škola má predovšetkým prepájať teoretické poznatky s praktickými ukážkami. Vzniknúť by mala v nevyužitej budove skladov v levickom lesníckom závode a mala by byť obklopená záhradou alebo parkom.
„Poskytne priestory na náučné aj tvorivé miestnosti, kresliareň,“ povedal pre RTVS František Král z Lesov SR. „Ale takisto tam bude aj diorámová miestnosť s diorámami z lesného prostredia, rôzne aktivity lesnej pedagogiky, ktoré budú prinášať prostredie lesa do mesta a budú prezentovať prácu lesníkov.“
Lesníci si od projektu sľubujú predovšetkým aktivity pre deti, ktoré ich prilákajú od počítačov do prírody.
Prvá lesná škola by mala začať fungovať v lete, lesníci na jej výstavbu získali financie z eurofondov vo výške okolo 720-tisíc eur.
7. V Trnave vzniká priestor na kultúru
V apríli otvoria v historickom centre Trnavy nový priestor na kultúru. Podobne ako košická Tabačka alebo bratislavská Nová Cvernovka by mal poskytnúť zázemie pre lokálne organizácie, ale aj kreatívcov na voľnej nohe.
Za projektom Nádvorie stojí rodina Miroslava Trnku, zakladateľa Esetu, ktorý do projektu investoval okolo 15 miliónov eur.
„Som rodený Trnavčan a zažil som dobu, keď to tu ešte žilo atmosférou malého mesta. S koncom 60. rokov to tu pomaly umieralo, zatvárali sa mnohé prevádzky, budovy začali chátrať a ľudia odišli do nákupných centier. Nie je dôvod na veľkú nostalgiu, myslím si však, že by sme do centra opäť mohli pritiahnuť ľudí, keď im ponúkneme niečo zaujímavé a dobré,“ povedal Trnka pre Denník N.
Nádvorie sídli v historickom centre mesta, pričom dve jeho budovy sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Všetky priestory prešli kompletnou rekonštrukciou.
pozn.: Miroslav Trnka je jedným z akcionárov vydavateľa Denníka N.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
