Denník N

Prečo potrebujeme humanitné vedy

Viaceré štúdie a analýzy už dostatočne preukázali iluzórnosť redukovania rozvoja výlučne na ekonomický rast.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Zdá sa, že v súčasnosti zažívame nový typ krízy. Americká profesorka etiky Martha Nussbaumová, autorka knihy Nie pre zisk: Prečo demokracia potrebuje humanitné vedy, ju nazýva krízou výchovy a vzdelávania. Tvrdí, že v dlhodobej perspektíve môže byť pre budúcnosť demokracie oveľa škodlivejšia než finančná kríza z roku 2008. Navyše vtedy každý vedel, že je to kríza, no táto je nepozorovaná a takmer nik ju nepovažuje za skutočne rizikovú.

Výskumy ukazujú, že vo vzdelávacom procese a v spoločnostiach západných demokracií všeobecne upadá dôraz na humanitné vedy. Akoby dnes boli neužitočné. Vzdelanie sa preformovalo podľa kritérií zameraných na ekonomický rast. Pri voľbe štúdia sa čoraz viac uprednostňujú ekonomické odbory, právo, manažment, prípadne psychológia a podobne. Nie je to však len o samotnej voľbe mladých ľudí, ale je to aj dôsledok toho, čo sa najviac zdôrazňuje a najmä, akým spôsobom.

Všetky tieto oblasti, odbory sú potrebné. Problém však je, že pri ich vyzdvihovaní odsúvame bokom schopnosti, ktoré majú podľa Nussbaumovej „kľúčový význam pre vnútorné zdravie každej demokracie“ a pre vytvorenie takej kultúry, ktorá sa dokáže konštruktívne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie