Samovrážd tínedžerov nepribúda, neznamená to však, že by o nich viac nepremýšľali

Polícia ju hľadala viac ako deň. Keď ju v minulý piatok našli v Poprade, bola už mŕtva. Všetky indície podľa policajtov naznačujú, že 14-ročná dievčina si sama siahla na život. Rovnako ako 16-ročné dievča, ktoré našli tiež v piatok v telocvični v škole v bratislavskom Lamači.

Náhla smrť dvoch mladých dievčat vyvolala diskusiu o tom, že tínedžeri si siahajú na život viac ako kedysi. Rovnako sa však diskutovalo aj pred tromi rokmi, keď v jeden marcový týždeň postupne zomreli piati mladí ľudia. Aj vtedy sa zdalo, že je toho priveľa. Štatisticky sa však počty samovrážd mladých ľudí či pokusov o ne rapídne nezvyšujú. To však neznamená, že mladí ľudia túto tému neriešia.

Stabilné čísla

Podľa štatistiky zverejnenej Národným centrom zdravotníckych informácií spáchali v roku 2016 tínedžeri vo veku 15 až 19 rokov celkovo pätnásť samovrážd. Trinásti z toho boli chlapci a dve dievčatá. Rok predtým to bolo v tejto vekovej kategórii jedenásť samovrážd a v roku 2014 pätnásť. Pri pokusoch o samovraždy tieto čísla mierne stúpajú. V roku 2016 ich bolo 95, rok predtým 81 a v roku 2014 68.

Na pomoc mladým funguje internetová poradňa IPčko, ktorej riaditeľ a psychológ Marek Madro hovorí, že sa im denne ozvú v priemere dvaja až traja mladí ľudia, ktorí chcú zomrieť. Vlani sa na túto tému s tínedžermi rozprávali celkovo 1069-krát.

Linka detskej istoty funguje už 22 rokov a denne ju kontaktuje – či už telefonicky, alebo online – priemerne 190 detí. Témy ako samovražedné myšlienky či sebapoškodzovanie, depresia, otázky zmyslu života, existenciálnej krízy alebo problémy sebaidentity v nich rezonujú asi osemkrát denne. V kategórii od 12 do 18 rokov počet hovorov s touto problematikou za posledné roky mierne stúpa, hovorí koordinátorka Táňa Ivanič Rybanská. „Konkrétne s témou samovraždy sa na linke stretávame v priemere každý druhý deň,“ dodala.

Nakopené problémy, z ktorých niet úniku

Prečo chcú mladí ľudia umrieť? Madro vysvetľuje, že motívom samovraždy nie je väčšinou jeden problém, ale ide o celý súbor. Väčšinou ide o dlhotrvajúcu náročnú situáciu, ktorú mladý človek vyhodnotí ako bezvýchodiskovú. „Môže ísť o nezvládnuté nároky alebo očakávania rodičov, pocity zlyhania, strach zo skúšok, nechcené tehotenstvo alebo tiež stratu či odmietanie blízkej milovanej osoby, rozchod alebo problémy v škole,“ vysvetľuje psychológ. Dôvodom však môže byť aj týranie a zneužívanie dieťaťa.

Na mladých ľudí je dnes vyvíjaný veľký tlak, aby mali dobré známky, dostali sa na dobrú školu, zvládali krúžky a mali dobrých kamarátov. „Môžu mať pocit, že musia byť dokonalí, aby vyhoveli rodičom a potešili ich,“ hovorí Madro s tým, že potom môže byť pre mnohých veľmi ťažké zvládať neúspechy, ktoré k životu patria. Keď sa problémy nahromadia a mladí ľudia nevnímajú podporu od rodiny a priateľov, cítia sa osamotení. „Pocit bezmocnosti sa zvyšuje a tým aj samovražedné myšlienky. Samovraždou chcú ukončiť neznesiteľnú bolesť a bezmocnosť, s ktorou žijú,“ hovorí psychológ.

O tom, že dôvody sú naozaj rôzne, hovorí na základe skúseností Linky detskej istoty aj Ivanič Rybanská. Pripomína, že mladí ľudia práve v období dospievania prežívajú veci intenzívnejšie. Ako im môžu rodičia pomôcť? Vo všeobecnosti platí, že by sa mali s deťmi hlavne viac rozprávať a počúvať ich. „Tiež je dobré si pozornejšie všímať, či ich deti nezmenili výraznejšie svoje správanie,“ dodala. Signálom by malo byť, ak sa utiahnu viac do seba, nechcú komunikovať, vidieť na nich psychické napätie, poruchy spánku či nervozitu.

Deti nezahlásia, že sa idú zabiť

O tom, že chcú spáchať samovraždu, hovoria mladí len málokedy. Podobne ako Ivanič Rybanská aj psychológ Madro hovorí, že isté náznaky si možno všimnúť. Nejde len o to, že sa utiahnu od kamarátov, stránia sa sociálnych kontaktov, sú depresívnejší, unavení, ale aj majú pocit viny či sú presvedčení o tom, že nemajú hodnotu.

„Varovným signálom je hovorenie o budúcnosti, v ktorej to dieťa nefiguruje, či zvýšený záujem a polemizovanie o smrti a umieraní,“ dodal Madro. Mladí, ktorí chcú ukončiť svoj život, sa často snažia dať si do poriadku život aj vzťahy. Udobrujú sa a naznačujú lúčenie.

Prečítajte si

Psychiatrička Izáková: Kedysi fajčili za školou, aby upútali pozornosť. Dnes si režú ruky

Na to, že tínedžeri vo veku 15- až 19-ročných sa v tomto probléme cítia osamotení, poukazuje aj výskum, ktorý pred dvomi rokmi urobilo IPčko spolu s Fakultou psychológie Paneurópskej vysokej školy. Zapojilo sa doň 615 mladých ľudí. Až 38 percent povedalo, že by so samovražednými myšlienkami ostali sami. Nevedeli si predstaviť, že by sa o svojom prežívaní niekomu zdôverili.

Pri dvadsiatnikoch začínajú čísla narastať

Psychiater Michal Patarák z psychiatrickej kliniky fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici sa stretáva skôr so staršou generáciou ako tínedžermi. Jeho najmladší pacienti majú 17 rokov a ide skôr o výnimky. Psychiater má viacej skúsenosti s 20- až 29-ročnými. Má pocit, že aj u nich narastá skôr počet samovražedných pokusov ako samovrážd. Dôkazom sú aj štatistiky národného centra. Podľa nich v roku 2016 bolo medzi dvadsiatnikmi 49 samovrážd a 206 pokusov. Rok predtým to bolo 73 samovrážd a 194 pokusov.

Na to, prečo počet samovražedných pokusov stúpa, nemá Patarák jednoznačné vysvetlenie. Opäť vychádza len z vlastnej skúsenosti a myslí si, že v tejto vekovej skupine ide predovšetkým o vzťahové problémy a o nedostatočnú schopnosť emocionálnej regulácie, prípadne krehkejšie ego závislé od jedného zdroja sebavedomia. Ide o situácie, keď sa priateľ rozíde s priateľkou alebo naopak, prípadne takto jeden z partnerov rieši vzťah plný neporozumenia. „Akoby to bol posledný apel na toho druhého – chce vzbudiť pozornosť, aby si ten druhý uvedomil, že bez neho už nemá význam ďalej žiť,“ hovorí Patarák. Tieto pokusy o samovraždu majú ešte spoločné to, že dotyční väčšinou vôbec nechcú zomrieť – iba chcú žiť inak a nevedia, ako na to.

A to platí najmä pre ženy. U nich prevláda vzťahový element; to je aj odpoveďou, prečo v štatistikách samovrážd prevládajú muži nad ženami. A to už dlhodobo. Podľa Pataráka to súvisí s tým, že ak sa rozhodne pre samovraždu muž, urobí to po naozaj dlhom zvažovaní a volí často smrteľnejšie prostriedky. Rieši tak absolútne zúfalstvo a beznádej. Naozaj túži zomrieť, a preto aj samovraždu dokoná.