Denník N

Tretina jedla na svete skončí v koši, najhorší sú Američania, na osobu vyhodia dve kilá denne

Potraviny - ilustračné foto – TASR
Potraviny – ilustračné foto – TASR

Najčastejšie sa vyhadzuje ovocie a zelenina – najmä pre svoj nepekný tvar.

Deje sa to relatívne často. V hoteli si štvorčlenná rodina naberie poriadnu večeru. Pre každého aspoň dve prílohy, tri druhy mäsa a dva šaláty k tomu.

Keď po ich odchode zbiera čašník taniere, jedna miska šalátu zostane takmer nedotknutá, väčšina príloh nedojedená a na niekoľkých tanieroch sú ešte veľké kúsky mäsa.

To, že plytvanie jedlom je veľkým problémom západného sveta, ukázala aj najnovšia správa OSN. Podľa nej končí každý rok v koši viac ako 1,3 miliardy ton potravín, čo je tretina svetovej produkcie. Len štvrtina z týchto zbytočne vyhodených potravín by mohla vo svete nakŕmiť až 870 miliónov ľudí.

V plytvaní vedú USA

Jedlom sa pritom najviac plytvá v Európe a Severnej Amerike. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo každý človek vyhodí ročne približne 105 kilogramov.

Prvenstvo v plytvaní jedlom patrí USA, kde ročne skončí v koši až 760 kilogramov jedla na osobu. Podľa Natural Resources Defence Council nechávajú hostia v amerických reštauráciách v priemere až šestinu nedotknutého jedla na tanieri. Väčšinu z toho si nechcú ani zabaliť a zobrať so sebou domov.

V Európe sa do koša vyhodí v priemere 180 kilogramov potravín na osobu, čo by mohlo nakŕmiť až 200 miliónov ľudí.

Medzi európskymi krajinami jedlom najviac plytvajú Holanďania, ktorí do koša vyhodia viac ako 540 kilogramov potravín na osobu.

Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ skončilo ôsme od konca, keďže Slováci (podľa odhadov z roku 2010) ročne nevyužijú okolo sto kilogramov jedla.

Ešte šetrnejšie zaobchádzajú s potravinami Rumuni, Slovinci, Bulhari alebo Gréci, ktorí vyhodia do koša okolo 70 kilogramov jedla ročne.

V koši končí zelenina aj ovocie

Najviac sa plytvá ovocím a zeleninou, z ktorých sa vyhodí takmer polovica (45 percent). Väčšinou končia v koši zdeformované plody ovocia a zeleniny, ktoré obchody neumiestnia ani na svoje pulty a regály.

Proti takémuto plytvaniu spustili pred dvoma rokmi kampaň niektoré české supermarkety. „Mrkva nemusí byť krásna, aby z nej bola skvelá sviečková. Dajte šancu zelenine, ktorá je viac poctivá než krásna,“ uvádzali slogany kampane, ktorá chcela zákazníkov na nepekné ovocie a zeleninu nalákať zľavami.

Podobný predaj škaredého ovocia a zeleniny so zľavou rozbehol v roku 2014 aj francúzsky reťazec Intermarché.

Francúzsky parlament pritom pred troma rokmi prijal zákon proti plytvaniu potravín, na základe ktorého majú veľké obchody jedlo darovať na charitu alebo na krmivo pre zvieratá.

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa výrazne plytvá aj mäsom. V koši končí až 20 percent svetovej produkcie mäsa a do morí a oceánov sa vyhadzuje osem percent rýb, z ktorých je väčšina mŕtva alebo výrazne poškodená.

Dôvodom vyhadzovania potravín je aj to, že až 53 percent obyvateľov EÚ správne nerozumie údaju „minimálna trvanlivosť do…“. Podľa Výskumného strediska Európskeho parlamentu si spotrebitelia vo väčšine prípadov chybne myslia, že po dátume minimálnej trvanlivosti už konzumácia danej potraviny nie je bezpečná.

Minimálna trvanlivosť na trvanlivých potravinách, ako je múka alebo cestoviny, však odkazuje len na to, dokedy si potravina udrží svoje najlepšie vlastnosti, napríklad chuť alebo konzistenciu. Po uplynutí tohto dátumu však nie je pokazená a môže sa konzumovať. Nejde totiž o dátum spotreby, ktorý je napríklad na mliečnych výrobkoch. Aj tento údaj si chybne vysvetľuje až 60 percent spotrebiteľov.

Najviac plytvajú domácnosti

S jedlom naopak výrazne šetria v južnej a juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike. V odpade skončí len približne osem kilogramov potravín na osobu, čo je 13-krát menej ako je priemer všetkých vyhodených potravín.

Ku znehodnoteniu potravín v rozvojových krajinách pritom dochádza už na začiatku potravinového reťazca, a teda pri spracovaní. Spôsobujú ho predovšetkým technické obmedzia, keď sa pre zlé cesty alebo chýbajúce chladenie veľké množstvo jedla pokazí skôr, ako sa dostane na trh.

Najväčším vinníkom v plytvaní potravín pritom nie sú obchody ani reštaurácie, ale domácnosti. Podľa odhadov tam skončí v koši až 53 percent z celkového množstva nevyužitých potravín.

Plytvanie jedlom a jeho odpad pritom znamenajú veľkú záťaž pre prírodné zdroje, vrátane vody alebo pôdy. Ich spracovanie vedie k úniku skleníkových plynov, čo prispieva k globálnemu otepľovaniu a ku zmene klímy.

Podľa odborníkov by proti plytvaniu potravín mohlo pomôcť obmedzenie ich objemu.

„Je jedno ako veľmi je naše poľnohospodárstvo ekologické a udržateľné. Ak sa potraviny nezjedia, ale vyhodia, potom to proste nie je udržateľné a rozhodne to nie je dobré z pohľadu spotrebovania prírodných zdrojov,“ uviedla Dana Gunderová z Natural Resources Defence Council.

Na plytvanie jedlom pritom upozorňujú aktivisti aj filmári.

Selina Juulová začala v Dánsku blogovať o plytvaní jedlom a dnes spolupracuje so supermarketmi, ktoré napríklad prestali ponúkať množstevné zľavy na potraviny, ale len na jednotlivé produkty. Zákazníkov tiež začali upozorňovať nápismi, aby jedlom neplytvali.

Vo viacerých európskych krajinách zbierajú dobrovoľníci nevyužité jedlo a ponúkajú ho bezdomovcom alebo charitám.

Vlani tiež vznikol film s názvom Príbeh o plytvaní jedlom, ktorý ukazuje, že takmer 50 percent nášho jedla končí ako odpad.

Na Slovensku bojuje proti plytvaniu jedlom občianske združenie Free Food – Dajme jedlu druhú šancu, ktoré tiež upozorňuje, že kým u nás ľudia vyhadzujú jedlo do koša, na svete stále žijú takí, čo nemajú čo jesť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie