Kandidát na šéfa KDH Vašečka je silný konzervatívec, no necháva si to najmä pre svoje spoločenstvá

Chcel zákaz nahoty v médiách, píše o tom, ako by mal vyzerať sex kresťana, a má za sebou podporu časti kresťanských spoločenstiev. Kto je bývalý poslanec OĽaNO Richard Vašečka, ktorý prekvapivo kandiduje na predsedu KDH?

Do parlamentu sa dostal v roku 2012 ako jeden z lídrov „charizmatických kresťanských spoločenstiev“ – teda niekoľkých desiatok spolkov, ktoré sa na Slovensku vytvorili nezávisle od cirkvi, ale často s ňou úzko spolupracujú. V parlamente vtedy nového 38-ročného poslanca Richarda Vašečku, ktorý sa na kandidátke označil ako stredoškolský učiteľ, lektor kresťanských spoločenstiev, vnímali ako súčasť trojice silných konzervatívcov z hnutia Igora Matoviča. Do trojice okrem Vašečku patrili aj súčasný europoslanec – evanjelizátor Branislav Škripek a šéf hospicu Štefan Kuffa.

Sám Vašečka sa zaraďuje medzi obrátených kresťanov – teda ľudí, ktorí k pravej viere prišli vlastným rozhodnutím, v neskoršom veku a často po tom, ako pocítili osobný kontakt s Bohom. V jeho prípade išlo o mládežnícku duchovnú akciu počas gymnázia. „Tam sa ma veľmi dotklo jasné svedectvo mojich rovesníkov o Božej láske. Cítil som, že ich slová o tom, že Boh ma miluje a osobne sa o mňa zaujíma, sú úprimné a pravdivé. Vtedy som prvýkrát uveril a spoznal, že Boh ma osobne miluje.“

Hoci bolo Vašečku z trojice najmenej vidieť, zviditeľnil sa so Škripekom, s Kuffom a Erikou Jurinovou, keď spolu žiadali zákaz nahoty v bulvárnej tlači cez zmenu zákonov. Škripek to nazval bojom proti „samoúčelnému vyvolávaniu vzrušenia“.

Má za sebou kresťanské spoločenstvá

Richard Vašečka sa aj v roku 2016 do parlamentu dostal so silnou podporou kresťanských spoločenstiev cez iniciatívu Naša voľba. Tentoraz spolu s troma poslancami OĽaNO, ktorí ich zastupujú. Ide o Mareka Krajčího, Eduarda Hegera a Jozefa Lukáča. V OĽaNO ich kolegovia prezývali „K4“. Vašečka získal 25 297 preferenčných hlasov, čo bol ôsmy najväčší počet z kandidátky, a do parlamentu sa prekrúžkoval zo 145. miesta.

Kým OĽaNO vďaka tejto štvorici získalo veľkú časť hlasov od spoločenstiev, KDH zrejme aj tieto hlasy chýbali k tomu, aby sa dostalo do parlamentu. V KDH vravia, že hlasov od tejto skupiny voličov môže byť dohromady okolo 50- až 60-tisíc. Aj preto sa časť ľudí v KDH domnieva, že by príchod Vašečku a s ním i voličov spoločenstiev bol pre hnutie veľkým prínosom. Dúfajú tiež, že by sa k nemu mohla pridať aj časť konzervatívnych poslancov OĽaNO.

Richard Vašečka je v parlamente už takmer šesť rokov. Kým na začiatku nepatril k nápadným poslancom, postupne sa vypracoval. Už druhé volebné obdobie sa špecializoval hlavne na otázky obrany a bezpečnosti a doteraz bol aj šéfom poslaneckého klubu OĽaNO.

Nálepka silného konzervatívca sa s ním už tak nespája a jeho kolegovia z politiky ho skôr považujú za racionálneho človeka, s ktorým sa dá na praktických veciach dohodnúť a svoje názory nepresadzuje bezhlavo. Aj v posledných mesiacoch sa vyjadroval hlavne k praktickej politike a ku kauzám ako nákup transportérov.

V prostredí kresťanských spoločenstiev sa však Vašečka pohybuje ďalej a vedie žilinské spoločenstvo Nový Jeruzalem. „Pre mňa osobne to znamená Božie povolanie. Som v politike, lebo verím, že ma sem Boh povolal. Nie je to otázka mojich osobných ambícií, ani môjho celoživotného záujmu. To, že som sa dostal na kandidátku, ako som sa na ňu dostal, to, že som bol zvolený za poslanca, je jednoznačne Božie dielo a zásluha, nie moja,“ vravel o práci poslanec Vašečka pre web svojho materského Spoločenstva pri Dóme sv. Martina.

Okrem iného sa špecializuje na témy ako kresťanská rodinná politika, ale aj sexuálny život kresťana. Jeho názory môžu pre niektorých ľudí pôsobiť exoticky. „Sex nie je len vec manželského páru. Je to v prvom rade Božia vec! Sex nie je súkromné potešenie. Sex je napĺňanie Božieho plánu,“ píše napríklad tento otec štyroch detí v článku z roku 2016 s názvom Čo je lepšie ako prerušovaný sex?.

„Očakával som od neho, že rozbehne autentickú, dobrú kresťanskú platformu v OĽaNO. Po šiestich rokoch som nezaregistroval výraznejšiu aktivitu od Riša na klube či v Národnej rade za kresťanskú či prorodinnú agendu. Takže som prekvapený, že som u neho nevidel ambíciu rozbehnúť kresťanskú platformu, ale ide pokresťančovať KDH,“ hovorí o Vašečkovi Igor Matovič.

Líder OĽaNO však Richarda Vašečku nekritizuje, považuje ho za človeka „úplne do pohody“, ktorý je človekom konsenzu, nie je konfliktný, hoci možno niekedy tvrdohlavý. „Je to dobrý človek, ale nemusel by robiť takéto prekvapenia.“

Matovič hovorí, že sa s Vašečkom do sporu dostal len raz – keď sa v novembri v parlamente riešila valorizácia platov. Kým sám bol proti, Vašečka mal podľa Matoviča na zvýšenie miezd poslancov zhruba o tisíc eur mesačne iný názor.

Sám Vašečka tvrdí, že nie je za zvyšovanie platov poslancov a vždy hlasoval za ich zmrazenie. „Vedel som sa stotožniť s názorom, že platy poslancov by mali zostať zmrazené, až pokiaľ sa nedosiahne vyrovnaný rozpočet, čo malo byť, mimochodom, už dávno. Ale po šiestich rokoch mi čoraz viac prekáža politické divadlo, ktoré sa predvádza v predvianočnom čase. Tento rok v réžii vládnej koalície. Prekáža mi to aj preto, že to prispieva k dehonestovaniu parlamentu. Uprednostnil by som systémové riešenie, ktoré by to raz navždy vyriešilo.“

Vašečka podľa poslankyne z OĽaNO Veroniky Remišovej nie je človek konfliktov, vyhľadáva v rámci možností konsenzus a spoločné dobro. „Ako predseda poslaneckého klubu mal dobré vzťahy s kolegami naprieč politickým spektrom.“ Menili sa postupne jeho konzervatívne postoje? „Myslím, že po šiestich rokoch v parlamente si uvedomuje, že politika je umenie možného a keďže žijeme v demokracii, nie všetky vnútorné postoje a zásady sa vždy dajú pretaviť do zákonov,“ odpovedá Remišová.

Jeho vystúpenie z klubu OĽaNO, prijatie do KDH a ohlásenie kandidatúry proti Alojzovi Hlinovi mnohých vrátane Hlinu a Matoviča prekvapili.

Ako sa zaraďuje sám Vašečka? „Nie som ultrakonzervatívec, ale som normálny veriaci kresťan, ktorý berie vážne to, k čomu sa hlási. Politicky som kresťanský demokrat, ekonomicky sa cítim napravo s dôrazom na podporu rodiny a ochranu sociálne slabých,“ hovorí.

Ako to myslel s Tisom a holokaustom?

V minulotýždňovom rozhovore pre Denník N povedal, že „v žiadnom prípade nemôžem schvaľovať, že na Slovensku boli deportácie Židov, ale som za vyvážený pohľad“. Jeho bývalí kolegovia vravia, že u neho nikdy nepočuli obhajovať Slovenský štát a že asi išlo len o zle formulovanú odpoveď.

Prečítajte si

Vnútorný boj v KDH a vnútorný boj Ľuboša Blahu. A Milan Uhrík, odborník na šport

„Jasne vieme povedať, čo bolo zlé, napríklad maďarizácia, komunistická totalita či deportácie našich židovských spoluobčanov. Každoročne sa zúčastňujem podujatia Spravodliví medzi národmi, kde s dojatím sledujem, ako štát Izrael oceňuje našich občanov, ktorí s nasadením vlastného života prenasledovaným Židom pomohli. A nezabúdam ani na odboj proti fašizmu a SNP,“ odpísal ako vysvetlenie citátu. „Komunisti sa snažili obdobie Slovenského štátu použiť ako ospravedlnenie na prenasledovanie Cirkvi počas totality. Dnešní neonacisti Tisa velebia. To je absolútne neprijateľné. Komunistická aj fašistická interpretácia – obe sú ideologicky deformované.“