Denník N

Postavil desiatky domov a zmenil tvár hlavného mesta, ale takmer sme naňho zabudli

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Rodinný dom Weil, Bratislava, Mišíkova 1. 1936 – 1937. Foto: Olja Triaška Stefanović

Friedrich Weinwurm bol najvýznamnejším predstaviteľom avantgardnej architektúry na Slovensku, mestský bohém a ľavicový intelektuál, ktorého práve predstavuje Slovenská národná galéria.

V roku 1925 nebolo v Bratislave veľa architektov, ktorí by si tu otvorili vlastný ateliér. Vlastne, neboli takmer žiadni. Domáca architektonická scéna sa ešte len formovala. Dnes za jej zakladateľov považujeme Dušana Jurkoviča a Emila Belluša, no fakt je ten, že ešte tu bol aj ktosi ďalší.

Nezaložil síce školu ani akadémiu vied ako oni a dokonca si ani nepostavil vlastný dom, ale jeho ateliér sa stal na pár rokov jedným z najvyťaženejších. V priebehu dvoch desaťročí sa mu podarilo to, o čom mnohí jeho avantgardní súputnici v Prahe neraz iba snívali – ako prvý priniesol do slovenského prostredia myšlienky modernej architektúry ľavicovej avantgardy a novej vecnosti, no jeho návrhy nekončili iba v zásuvkách.

„Friedrich Weinwurm zahltil Bratislavu takým počtom budov, že ovplyvnil výraz celého mesta priam neuveriteľným spôsobom. Vo svojom prostredí bol absolútne kľúčovým a nenahraditeľným a stal sa mienkotvorným – svojimi názormi a estetikou totiž dokázal presvedčiť a strhnúť svojich kolegov, ale aj verejnosť,“ hovorí Henrieta Moravčíková, historička architektúry.

Pred pár rokmi dokončila niekoľkoročný náročný výskum o mužovi, ktorý prišiel do Bratislavy ako outsider po štúdiách v Nemecku, zmenil jej tvár, a potom sa takmer bez stopy niekedy v roku 1942 stratil. Výpravnú monografiu predstavujúcu tvorbu Weinwurma, ktorá vyšla v roku 2014, dnes dopĺňa výstava v Slovenskej národnej galérii.

V čase debát o developerských projektoch, je výstava o architektúre a architektoch, ktorí rozmýšľali nad tým, či by sa nemohli svojím pôsobením aspoň pokúsiť zmeniť svet k lepšiemu, viac než osviežujúca.

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Obytný súbor Nová doba, Bratislava, Vajnorská ulica 50 – 96. 1932 – 1942. Foto: Olja Triaška Stefanović

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Obytný súbor Nová doba, Bratislava, Vajnorská ulica 50 – 96. Pôdorys typického podlažia. 1932 – 1942. Zdroj: ÚHA 15124 – 25, Archív hl. mesta Bratislavy

Do architektúry sa musí dať vstúpiť

Z Weinwurmovej pozostalosti sa nezachovalo takmer nič – ak teda nerátame jeho prácu. Domy a v nich premietnuté názory na to, ako vytvoriť čo možno najlepší priestor pre život človeka, ale to nám vlastne celkom stačí. Nie sú tu žiadne osobné predmety, žiadna rysovacia doska ani obľúbená fajka architekta, obľúbeného mestského bonvivána, ktorý striedal adresy podnájmov. Takto je to dobre. Urobili by z jeho príbehu iba epizódu písanú v minulom čase, a to by bola škoda.

Sledovaním fotiek, modelov a výkresov človek zrejme na výstave neobsiahne všetky Weinwurmove východiská, tie totiž do veľkej miery vychádzajú z kontextu vtedajšej meniacej sa scény. K dispozícii je však okrem staršej monografie aj katalóg zodpovedajúci aspoň kľúčové otázky. Tam sú, okrem iného, aj tri Weinwurmove teoretické texty, ktoré v jednotlivých miestnostiach výstavy znejú hlasom Michala Hvoreckého. Ak ste ich vo výstave nechali plynúť iba ako podmaz, oplatí sa aj začítať. Hrozí však, že aj tí najodolnejší cynici môžu podľahnúť akejsi zvláštnej melanchólii za časmi, keď vety o tom, ako dobre bývať, nevznikali iba ako predmet objednávky developerských projektov pre reklamné agentúry.

„Dnes vieme mnohé veci trochu relativizovať. Weinwurm je v našich dejinách, okrem iného, aj ukážkou toho, že sa človek nemusí spreneveriť vlastným etickým hodnotám. Práve to v jeho prípade považujem za dôležité, a tak by ho mohli čítať aj dnešní architekti. Zdá sa mi, že je dobré vedieť si sám pred sebou povedať, čo ešte urobím a čo už nie,“ hovorí Moravčíková.

Bezpochyby najpôsobivejším prvkom výstavy 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie