Denník N

Myši zbavili nádoru, no od myší k pacientom je ešte dlhá cesta

Ide o veľmi zaujímavé výsledky, ale až keď sa podarí výsledky z laboratória potvrdiť aj v štúdiách s pacientmi, budeme môcť hovoriť o skutočne sľubnej liečebnej metóde.

Autor je lekár

Bulvár aj seriózne médiá sa predbiehali v senzačných titulkoch. Vynašli vakcínu, ktorá vylieči rakovinu, písali. Vraj stačí jedna, možno dve injekcie, a rakovina zmizne.

Bolo by to naozaj úžasné. Áno, podľa práce, ktorá vyšla koncom januára v časopise Science Translational Medicine, sa vedcom podarilo novým imunoterapeutickým prístupom vyliečiť niektoré druhy rakoviny myší.

Konkrétne vyliečili 97 zo 100 myší s malígnym (zhubným) lymfómom. Lymfóm nie je rakovina v pravom slova zmysle a ide o malígne ochorenie lymfatického systému. Podobne vedci dokázali navodiť remisiu (ústup) nádorov prsnej žľazy. A úspešne testovali aj iné nádory.

Iste, je to veľmi zaujímavá správa, lenže od myší ku skutočným pacientom je ešte dlhá cesta. Rovnako je veľký rozdiel medzi nádormi experimentálnymi a spontánnymi.

Uznávaný autor

Hlavným autorom práce je Ronald Levy zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii. Levy je v imunoterapii nádorov uznávaným expertom. Jeho publikácie siahajú do raných čias imunoterapie, skoro 4 dekády dozadu.

Bol priekopníkom na poli výskumu monoklonálnych protilátok, ktoré sú dnes v modernej onkológii bežnou súčasťou liečby. Aj touto prácou Levy potvrdil svoj rozmer dôkladného vedca. Nič nenechal na náhodu. Výsledkom je seriózna práca podoprená mnohými vnútornými kontrolami aj poznatkami z odbornej literatúry.

Prečo toľko rozruchu okolo novej štúdie? Povedané jednou vetou, vedci aplikovali do nádoru imunomodulačný kokteil a nádor vymizol. A vymizli aj vzdialené nádory na iných častiach tela, metastázy. Zázračný liek? Na také hodnotenie je ešte priskoro.

Prirodzená a získaná imunita

Pre lepšie pochopenie novej metódy si potrebujeme aspoň zhruba priblížiť spôsob, akým funguje imunitný systém. Ochranu organizmu proti nepriateľskej invázii zvonku alebo zvnútra zabezpečujú dve samostatné, ale veľmi úzko spolupracujúce zložky imunitnej odpovede, vrodená a získaná.

Vrodená alebo prirodzená imunita predstavuje nešpecifickú zápalovú reakciu na všetko cudzie. Nastupuje ihneď, v priebehu hodín. Spustiť ju môže baktéria, ale aj zadretá trieska pod kožou, či šijací materiál po chirurgickom zákroku. Je to primitívnejšia časť obrannej reakcie. Ako delostrelecká paľba smerom k nepriateľovi a bez jasnej definície cieľa.

Pri zápalovej reakcii sa uvoľňujú mediátory mobilizujúce druhú, špecifickú líniu obrany. Reaguje pomalšie, ale určený cieľ zasahuje presne. Využíva pritom buď špecifické protilátky, alebo vyprodukuje nové biele krvinky schopné napadnúť len jeden cieľ. Za špecifickú imunitu je zodpovedný lymfatický systém.

Rakovinové bunky zneužívajú kontrolný mechanizmus

Bunky lymfatického systému majú obrovský ničiaci potenciál. Musia byť preto pod prísnou vnútornou kontrolou. Majú v sebe zabudovaný mechanizmus, ktorý im bráni napádať vlastné bunky.

Keď sa stretnú so zdravými bunkami organizmu, rozpoznajú značku „telu vlastný“, nedotknú sa ich a ustúpia z bojiska. Keď kontrola zlyhá, bunky lymfatického systému môžu napádať ktorýkoľvek orgán v tele, ako napríklad pľúca, štítnu žľazu, kĺby alebo obličky. Vznikajú autoimunitné ochorenia. Rakovinové bunky vedia kontrolný mechanizmus zneužiť. Schovajú sa pod značku „telu vlastný“ a likvidácii uniknú.

Analógia s ministerstvami

Keby sme organizáciu bezpečnosti v organizme preniesli na fungovanie bezpečnosti v štáte, asi by sa dala použiť nasledovná analógia. Narušiteľa najprv zaregistruje lokálna polícia. Tá síce dokáže riešiť krádeže a lokálne vraždy, ale keď zistí, že ide o niečo vážnejšie, zapojí do akcie ministerstvo vnútra a zmobilizuje ministerstvo obrany.

To zareaguje a vyšle na miesto činu svojich ľudí. Keď zistia, že narušitelia majú uniformy so značkou „vlastné“, a teda sú to naši ľudia, nahlásia štábu, že sa nič nedeje.

Generáli sa dohodnú, že nie je potrebná mobilizácia. Vtedy nastúpi druhý signál, ktorý odhalí podvod a presvedčí generálov, že je potrebné začať bojovať. Túto úlohu spĺňa druhá zložka vakcíny. Štáb zareaguje správne a použije riadené strely, ktoré nepriateľa rozpoznajú a zlikvidujú. Nielen v mieste prvého poplachu, ale aj v satelitných mestách, kam sa už nepriateľ stihol infiltrovať.

Zničili nádory

V novej štúdii autori použili veľmi originálny prístup. Využili kombináciu dvoch imunomodulačných látok, ktorá sa dá označiť ako vakcína, hoci len veľmi nepresne. Prvá zložka „vakcíny“ je napodobnenina bakteriálneho antigénu a stimuluje nešpecifický systém prirodzenej imunity.

Druhá zložka je imunomodulačná protilátka, ktorá aktivuje špecifickú vetvu imunity, ale zároveň potláča bunky, čo reakciu tlmia. Reguluje protinádorovú obranu.

Autorom sa takto podarilo mobilizovať obidve vetvy imunitného systému do koordinovanej, špecifickej protinádorovej reakcie. Imunitný systém myší po aplikácii experimentálnej vakcíny nielenže zničil nádor v mieste vpichu, ale ustúpili aj nádory na vzdialených miestach. Nový druh imunoterapie vedci overili na viacerých typoch nádorov a výsledok bol rovnaký.

Zaujímavá hypotéza

Ide o veľmi zaujímavé výsledky, ale až keď sa podarí výsledky z laboratória potvrdiť aj v štúdiách s pacientmi, budeme môcť hovoriť o skutočne sľubnej liečebnej metóde.

Zatiaľ môžeme opatrne vravieť o veľmi zaujímavej hypotéze a o pozitívnych výsledkoch v experimentálnom systéme. Ako dlho budú onkologickí pacienti musieť čakať?  Verme, že to nebude veľmi dlho.

Dostupné z: DOI: 10.1126/scitranslmed.aan4488

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie