Denník N

V bukových pralesoch ďalej rúbu, Svetový fond na ochranu prírody kritizuje slovenskú vládu

Dôkaz, že v pralesoch stále ťažia: Viliam Bartuš z Vlka s vyrúbaným stromom v lokalite Rožok. Foto – VLK
Dôkaz, že v pralesoch stále ťažia: Viliam Bartuš z Vlka s vyrúbaným stromom v lokalite Rožok. Foto – VLK

Slovensku hrozí, že pralesy na východe Slovenska vyradia z ochrany UNESCO. Kritizuje nás aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Stáročia tam nezasahoval človek, buky tam majú priemer aj okolo dvoch metrov. A pred drevorubačmi už dávno nie sú chránené.

Karpatské bukové pralesy sú pre vládu priorita, tvrdilo to ministerstvo životného prostredia ešte v decembri minulého roka. Organizácia UNESCO, v ktorej zozname sú bukové pralesy na východe Slovenska zapísané ako prírodné dedičstvo, ešte vlani vyzvala slovenskú vládu, aby povedala, kde sú presné hranice týchto pralesov, a zastavila v nich ťažbu.

Jednotlivé opatrenia na záchranu pralesov mala vláda predložiť do začiatku februára. Situáciu skontroloval Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a s výsledkom nie je spokojný.

„Budúcnosť karpatských bukových pralesov zostáva nejasná. Štát stále nezabezpečil dostatočnú ochranu,“ konštatuje v správe organizácia, ktorá je vplyvnou medzinárodnou mimovládkou presadzujúcou ochranu prírody.

Ťažba dreva je stále nekontrolovaná

Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát, to je desať oblastí, štyri z nich ležia na území Slovenska. Sú to lokality Rožok, Stužica – Bukovské vrchy, Havešová a Vihorlat. Zasahujú do Národného parku Poloniny a chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa dostali v roku 2007.

Pralesy, to sú nenarušené lesy, v ktorých ľudia neťažili drevo, žijú vlastným životom, ide o nenarušený vrchol ekosystému.

V júli minulého roka UNESCO vyzvalo slovenskú vládu, aby vymedzila presné hranice chránenej oblasti, zastavila v nej ťažbu dreva a lov zveri. V opačnom prípade môžu pralesy zo zoznamu vyškrtnúť.

Slovenská vláda vo februári vypracovala opatrenia, ako chce pralesy zachrániť. Svetový fond na ochranu prírody považuje tieto opatrenia za príliš všeobecné, nekonkrétne a nedostatočné. „Inými slovami, nezabezpečujú ochranu lesov v území,“ upozorňuje Miroslava Plassmann, riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody na Slovensku.

„Najvážnejšou výhradou Svetového fondu je, že správa neuvádza presné vymedzenie lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu zodpovedných za naplnenie záväzkov v oblasti ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. Správa síce hovorí o troch navrhovaných rezerváciách – Černiny, Nežabec a Pramenisko Cirochy, neuvádza však ich výmeru a návrhy neboli predložené slovenskej vláde na schválenie,“ píše Plassmann.

VLK: Ďalej tam rúbu stromy

Výhrady má aj Lesoochranárske zoskupenie VLK. Peter Sabo zo zoskupenia tvrdí, že vláda nepredložila riešenia na najdôležitejšie problémy. „Tak ako doteraz od roku 2007, znovu ostávajú štátne orgány iba pri sľuboch a ospravedlneniach, prečo sa to nedá. VLK preto naďalej trvá na svojej požiadavke, aby bola slovenská časť tejto UNESCO lokality vymazaná zo zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.“

Sabo hovorí, že v Národnom parku Poloniny padajú naďalej stromy. „Vzhľadom na nejasnosť hraníc a chýbajúcu výmeru sa rúbe drevo aj na územiach, ktoré spadajú do lokality UNESCO.“

Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák naďalej opakuje, že bukové pralesy sú pre nich priorita. Zároveň dodáva, že UNESCO ešte na správu ministerstva nereagovalo, preto nechce komentovať ani správu Svetového fondu.

Nevedia sa dohodnúť s vlastníkmi pozemkov

Správa Svetového fondu kritizuje vládu aj za to, že stále nenavrhla presnú formu kompenzácie súkromných vlastníkov, ktorí vlastnia časť pozemkov pod bukovými pralesmi. Svetový fond má tiež podozrenie, že v lokalite sa naďalej nekontrolovateľne ťaží drevo.

Ferenčák priznáva, že výkup pozemkov je komplikovaný. „Musíme nájsť dohodu s pomerne veľkým množstvom štátnych aj neštátnych vlastníkov. Komplikované boli obzvlášť rokovania s neštátnymi vlastníkmi. Plne rešpektujeme práva vlastníkov a vždy je naším cieľom ponúknuť im adekvátne kompenzácie. Len za minulý rok na celom Slovensku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a škody spôsobené chránenými živočíchmi predstavovali sumu takmer 4,5 milióna eur.“

Sabo z organizácie VLK tvrdí, že väčšina území bukových pralesov leží na štátnych pozemkoch a ministerstvo nevie zabezpečiť dohodu medzi jednotlivými rezortmi.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ochrana prírody

Slovensko

Teraz najčítanejšie