Denník N

Developeri chcú v Bratislave stavať pri chránenom lese, vo viniciach a na brehu Zlatých pieskov

Zlaté piesky v Bratislave. Foto – TASR
Zlaté piesky v Bratislave. Foto – TASR

Bratislavský magistrát pripravoval aktualizáciu územného plánu, v ktorom sú aj sporné výstavby pri lese v Dúbravke, vo vinohradoch v Novom Meste a na brehu Zlatých pieskov.

Bol 6. jún 2013, primátor Milan Ftáčnik už tretí rok šéfoval Bratislave, no jasnú väčšinu v zastupiteľstve mala pravica.

Bratislavu práve vtedy vytápalo, zdvihnutá hladina Dunaja zatopila viaceré časti mesta a úplne odrezala Devín, ktorý museli evakuovať. Voda stále stúpala a nebolo jasné, či mobilné zábrany v Starom Meste nápor rieky vydržia.

Iba asi 300 metrov od nábrežia sa v to chaotické ráno zišli mestskí poslanci v Primaciálnom paláci a nenechali sa krízovou situáciou vyrušiť. Pred sebou mali hneď na úvod rokovania hlasovanie o mimoriadne dôležitom bode, ktoré s napätím sledovali najmä developeri – mesto vyberalo lokality, kde budú môcť stavať a za akých podmienok.

Išlo o zásadné rozhodnutie, ktoré malo úplne zmeniť pravidlá výstavby, a výsledkom je, že dnes sú developeri o kúsok bližšie k zastavaniu blízko chráneného lesa, vinohradov a aj brehu Zlatých pieskov.

Čoskoro má padnúť definitívne rozhodnutie o tom, či sa na týchto miestach naozaj bude stavať.

Boli vyjednávači, ale poslanci si nepamätajú

Išlo o doplnky územného plánu s názvom Zmeny a doplnky 04. Návrh zmien vtedy pripravila poslanecká komisia pod vedením Radovana Jenčíka z SDKÚ, no nie je úplne jasné, ako sa medzi množstvo aj nekonfliktných návrhov dostali aj tieto tri lokality. Poslanci si už nespomínajú.

„Každý klub mal svojich vyjednávačov a svoje prioritné pozemky. Dohoda bola, že niekto tam dostane svojich päť parciel, ďalší osem, niekto iný tri a tak ďalej,“ hovorí dnes mestský poslanec Ján Hrčka, ktorý hlasoval proti.

Okrem neho sa proti postavilo už iba pár lokálnych politikov a nápad nakoniec odhlasovalo 30 ľudí, čo bola jasná väčšina. Primátor Ivo Nesrovnal, vtedy poslanec a šéf najsilnejšieho klubu SDKÚ – Most-Híd, v Zrkadlovej sieni chýbal.

Poslancov ubezpečili, že ak aj zahlasujú za prvý návrh celého balíka, neskôr sa budú môcť ku každému zámeru vyjadriť zvlášť. Pravdu mali tí, ktorí tomu neuverili: dnes už mesto hlasovanie rozdeliť nechce. Rozhodovať majú tak, že buď prijmú všetko, alebo nič.

Zastavané vinohrady v Bratislave. Foto N – Peter Kováč

Dokument, ktorý odhlasovali poslanci, nebol sám osebe zlý – mesto sa potrebuje vyvíjať a meniť účel lokalít, dovoliť stavať aj tam, kde to v minulosti nešlo. No problém bol, že do balíka zmien sa s desiatkami iných, aj dobrých projektov dostali aj také sporné lokality, že sa Zmeny a doplnky 04 môžu stať synonymom najinvazívnejších developerských zásahov do súčasnej Bratislavy.

Zo všetkých negatívnych zásahov najviac vytŕčajú tri v rôznych mestských častiach. Spoločné majú najmä to, že nadradený štátny Okresný úrad Bratislava s plánmi stavebníkov najskôr nesúhlasil, no neskôr vo všetkých prípadoch názor dodatočne zmenil v ich prospech.

1. Lesný pozemok na zástavbu

Iba kúsok za Dúbravkou sa rozprestiera chránený les Karpát, ktorý pokračuje ponad Bratislavu. Zhruba 300 metrov na západ od zastavanej časti a v tesnom dotyku s chránenými územiami Natura 2000 a CHKO Malé Karpaty sa rozhodol stavať developer Green Stone Properties.

Starosta Dúbravky Martin Zaťovič (SDKÚ) je proti zastavaniu zelených plôch pri lese.

Ak by prešla zmena lesného pozemku na malopodlažnú výstavbu, developer by mohol v lokalite Lamenica vybudovať bytovky s výškou najviac štyroch podlaží. Okresný úrad najskôr namietal, že takýto rozsah výstavby úplne izoluje a obmedzí migráciu živočíchov a príde k zániku fauny masívu Devínskych Karpát, potom názor zmenil.

Jeden z konateľov spoločnosti Martin Hrbáň vysvetľuje, že pôvodná štúdia obsahovala aj pozemky, ktoré zasahovali do chránenej oblasti, ale neskôr ich vyňali.

Hrbáň tvrdí, že chcú vytvoriť pokojnú obytnú zónu v prírodnom prostredí a navrhujú tam postaviť desať rodinných domov. „Jednou z podmienok, ktorú nám stanovil Okresný úrad Bratislava, je tá, že veľkosť pozemkov na zástavbu bude 1200 – 2000 metrov štvorcových bez možnosti oplotenia. Čiže žiadne bytové domy ani masová zástavba sa na pozemkoch neplánuje,“ hovorí Hrbáň.

Pozemky v Dúbravke pri chránenej oblasti. Foto N – Tomáš Benedikovič

2. Zastavané vinohrady

Druhý projekt, ktorý úrady najskôr odmietli, je výstavba v spustnutých vinohradoch Nového Mesta, kde chce stavať firma Invest-Ground. V minulosti ju ovládalo J&T, potom sa jej zbavili a v súčasnosti patrí pod investičný fond Compact Property Fund bez jasného majiteľa.

Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý (nezávislý) opakovane apeloval na primátora Nesrovnala, aby výstavba vo vinohradoch neprešla.

Mesto požiadavku stále odbíjalo s tým, že sa to už nedá zastaviť, a zodpovednosť posúvalo na predošlé vedenie, no koncom minulého roka ustúpili.

„V novembri 2017 nám magistrát napísal, že zohľadnil pripomienky mestskej časti,“ povedal Kusý.

Tlačový odbor magistrátu reagoval na otázky iba stručne, vyjadria sa až po ukončení prípravných procesov k zmene územného plánu.

3. Na Zlatých pieskoch

Zatiaľ najbližšie má k reálnej výstavbe investícia na Zlatých pieskoch, kde chce rakúsky developer Soravia Real Estate Development stavať na opustenom brehu mimo hlavnej pláže jazera.

Mestská časť výraznejšie neprotestuje, tvrdí, že s majiteľmi komunikovali a investor znížil rozsah bývania v prospech športu a oproti pôvodnému návrhu ponúkol aj nájomné bývanie pre mladé rodiny.

Rakúsky developer Soravia hovorí, že asi päť hektárov chce zastavať bytmi a na troch hektároch budú športové ihriská. Zatiaľ plánujú postupne postaviť 160 bytov, z väčšej časti má ísť o nájomné byty pre mladé rodiny s mesačným nájmom zhruba 260 eur mesačne za 60 metrov štvorcových. Na brehu by mala vzniknúť aj nová promenáda.

Developer si pochvaľuje spoluprácu so starostom Ružinova Dušanom Pekárom (KDH) aj s primátorom Nesrovnalom.

Breh Zlatých pieskov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ozvali sa úradníci

Z trojice projektov mala plánovaná výstavba na Zlatých pieskoch najmenší dosah na prírodu, podľa analýzy magistrátu a odborníkov z roku 2015 bol negatívny najmä zásah do biocentra a riziko znečistenia vôd. V štúdii EIA je už návrh, ako tieto vplyvy znížiť.

Projekty v Dúbravke a v Novom Meste sa podľa analýzy mali zo zmeny územného plánu rovno vyhodiť – narušenie prírody je neakceptovateľné. Bytovky v lese sú v dotyku s biocentrom a v rozpore s územným plánom kraja, vinice zasa zasahujú do ochranného pásma prírodnej pamiatky Rösslerov lom a do územia pri CHKO.

Magistrát napriek týmto zásadným pripomienkam z konca roka 2015 nechal v materiáli aj problémové lokality. Koncom minulého roka sa proti tomu postavili úradníci, ktorých magistrát nechal pracovať na územnom pláne podľa pôvodného návrhu.

Denník N má k dispozícii list z októbra minulého roku, v ktorom žiadajú svojho riaditeľa zo sekcie územného plánovania o vyradenie všetkých troch lokalít.

Úradníci upozorňujú, že Okresný úrad Bratislava síce dodatočne odobril výstavbu v Novom Meste a na Zlatých pieskoch, no urobil tak po zákonnej lehote a žiadal doriešenie problémov, ktoré doriešené neboli.

Pri zastavaní vinohradov napríklad nie je ani jasné, ako by sa vyriešila doprava okolo Račianskej ulice, ktorá by bez zásadnej zmeny nezvládla ďalšie zvýšenie intenzity.

Oddelenie životného prostredia Okresného úradu Bratislava tvrdí, že v záverečnom stanovisku ku všetkým lokalitám odporúčali zmeny prijať, no len po splnení podmienok. Nové Mesto podľa úradu nemalo k zmene vinohradov pripomienku, Ružinov odkázal, že akceptuje rozvoj Zlatých pieskov, a Dúbravka sa k výstavbe vedľa lesa nevyjadrila. Nikto navyše podľa Okresného úradu neodporúčal neprijať celý balík zmien.

Schvaľovanie územného plánu bude podľa Okresného úradu zložitý proces a mesto bude rozhodovať medzi často rôznymi až protichodnými pripomienkami.

Spustnuté vinohrady, kde chcú stavať. Foto N – Peter Kováč

Ftáčnik: Chceli tam ešte tri lokality, inak by nič neprešlo

Ako si na schvaľovanie tohto balíka zmien spomína predchádzajúci primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru)?

„Pýtal som sa poslancov, ako sa pozerajú na návrh, ktorý pripravili úradníci magistrátu. Odpoveď bola, že súhlasia, ale chcú tam ešte tieto tri veci a bez toho to neprejde. Čo by ste vtedy urobili?“

Bývalý primátor a neúspešný kandidát na župana sa spoliehal, že aspoň štátne úrady sa postavia proti. „Ak však niekto obíde všetky štátne orgány a všetky mu dajú kladné stanovisko, to už je solídny výkon.“ Ftáčnik preto za rozhodnutím poslancov aj štátnych úradov vidí lobizmus.

Ak by mesto nakoniec Zmeny a doplnky 04 predložilo zastupiteľstvu, bude to už na definitívne schválenie. Mesto neprezradilo, kedy ich chce predložiť. Je veľká šanca, že zmeny v pôvodnej podobe odmietne.

Ešte v roku 2016 mestskí poslanci prijali uznesenie, ktorým chceli dať zoznam bokom a v budúcnosti už naozaj skúmať každý podnet osobitne. Nesrovnal ho nepodpísal z dôvodu nevýhodnosti pre mesto. No blížia sa aj novembrové komunálne voľby a nepopulárne ústupky developerom by viacerým poslancom mohli poškodiť kampaň.

Výstavba v Bratislave

Teraz najčítanejšie