Denník N

Župan Jaroslav Baška zo Smeru: Cudzinci, ktorí zdieľajú naše hodnoty a chcú pracovať, sú tu vítaní

Jaroslav Baška. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Baška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Páčilo by sa mi, keby bol prezidentský kandidát Smeru diplomat, je škoda, že do toho minister zahraničných vecí Lajčák nechce ísť, vraví poslanec Smeru a trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Jaroslav Baška (42) je druhé funkčné obdobie trenčianskym županom, v novembrových voľbách uspel ako jediný člen Smeru. Je poslancom parlamentu, v minulosti bol ministrom obrany. V rozhovore hovorí:

  • o prezidentskom kandidátovi Smeru,
  • aj o atmosfére v strane po odstúpení Mareka Maďariča,
  • o tom, či Smer ešte dokáže uspieť v regiónoch,
  • o príprave na útlm baníctva na hornej Nitre,
  • a aj o postoji k cudzincom zo Srbska či z Ukrajiny.

 

Keďže je nitriansky župan Milan Belica podporovaný Smerom nestraník, dnes ste posledným županom, ktorý je členom Smeru. Ako sa cítite, keď sa stretnete s ostatnými, už prevažne opozičnými županmi? Nie je vám smutno za kolegami zo strany?

Nebral by som to tak politicky, na úrovni krajov je to trochu iné ako vo veľkej politike. Nových županov beriem skôr ako svojich kolegov, ktorým viem ponúknuť svoje skúsenosti. Je, samozrejme, na nich, či o nich budú chcieť počúvať. Keď som posledné roky fungoval na župe, hovoril som, aby sme nerobili politiku, ale aby sme spoločne predkladali dobré návrhy. Áno, nie vždy sme si s poslancami vyšli, boli aj rozdielne názory, no ja som to vždy akceptoval.

A stretli ste sa už so županmi, ktorí reprezentujú opozíciu?

Ozval sa mi trnavský župan, pán Viskupič, aj žilinská županka, pani Jurinová. Chceli sa rozprávať o cyklotrasách, keďže náš Trenčiansky kraj je medzi ich župami. K takýmto veciam sa určite budeme stretávať.

V Trenčianskom kraji ste zvíťazili s jasnou prevahou, Smer tam stále dominuje. Prečo je vo vašom kraji strana stále úspešná a inde slabne?

Určite je to čiastočne dané aj štruktúrou voličskej základne, je pravda, že náš kraj je baštou Smeru. Ale dovolím si tvrdiť, že za mojím výsledkom je aj štvorročná práca na čele kraja. V rebríčku transparentnosti sme boli poslední, teraz sme prví. Znížili sme zadlženosť, prijali sme nové prísne smernice o verejnom obstarávaní, znížili sme počet zamestnancov takmer o tridsať. No a snažil som sa chodiť medzi ľudí, ja som kraj prešiel celý niekoľkokrát, a to nielen na bicykli počas dvadsaťpäťdňovej kampane.

Zo župných volieb sa tak trochu stalo referendum o Smere. Myslíte si, že ľudia pri vás racionálne vyhodnocovali, ako ste posunuli kraj v rebríčku transparentnosti?

Nemyslím si, že župné voľby boli referendom o Smere. Pozrite sa napríklad na Banskobystrický kraj…

… ten bol veľmi špecifický.

Bol, no aj tak myslím, že nešlo o referendum o Smere, ale šlo o prácu, ktorú župani odviedli.

Ako úspešný regionálny kandidát Smeru – čo musí strana urobiť, aby uspela v jesenných komunálnych voľbách?

Vybrať kandidátov, ktorí dokážu uspieť. V parlamentných voľbách je to skôr o straníckej značke. V regionálnych voľbách ešte značka strany za menom prináša nejaké výhody. Ale v komunálnych voľbách, tam je to už najmä o osobnostiach. Preto aj v našom kraji hľadáme v prvom rade ľudí, ktorí niečo znamenajú. Majú dobré meno a môžu byť zvoliteľní.

Dokáže Smer ešte pritiahnuť nových ľudí? Nie ste už vnímaní ako strana, ktorej skratka za menom skôr škodí?

Myslím si, že nie. Aj v posledných komunálnych voľbách Smer po nezávislých získal najviac starostov a primátorov. To o niečom svedčí.

Župu povediete nasledujúcich päť rokov. Skúste povedať jednu merateľnú vec, ktorou sa budete môcť v roku 2022 pochváliť, keď budete skladať účty.

Opravené cesty.

Merateľne. Koľko?

Kilometre vám neviem povedať, to závisí aj od toho, ako prebehnú obstarávania, alebo ako budeme úspešní v druhom kole čerpania eurofondov.

Tak vyberte niečo iné.

Poviem to inak, vyberiem svoje priority. Okrem dopravy to bude najmä zdravotníctvo, ktoré kraj trápi najviac, a vzdelávanie. Boli sme najúspešnejším krajom v zapájaní žiakov do systému duálneho vzdelávania, v tom chceme pokračovať.

Jaroslav Baška. Foto N – Tomáš Benedikovič

K tomu zdravotníctvu. Tesne pred voľbami ste otvárali opravenú časť bojnickej nemocnice. Váš kraj je zriaďovateľom troch nemocníc, z toho dvoch všeobecných. Obe sú na spodku rebríčka INEKO, Bojnice dokonca úplne posledné. Čo s tým chcete robiť?

Chceme, aby ani Bojnice, ani Považská Bystrica neboli na spodku rebríčka, ale aby boli niekde v strede. Zadal som úlohu svojim manažérom, aby sa výsledku v tomto rebríčku venovali. To hodnotenie je zložené z niekoľkých častí, od spokojnosti pacientov cez kvalitu poskytovanej starostlivosti po finančné zdravie. Obe naše nemocnice ťahá dole práve hospodárenie, v iných kategóriách sme boli skôr v strede. Nemocnice sa naďalej zadlžujú, čo je spôsobené viacerými okolnosťami. Snažíme sa to zmeniť, napríklad sme teraz centrálne obstarávali lieky na dva roky. Ušetrili sme 400-tisíc eur len na liekoch.

Nasledujúce roky vás čaká politicky pomerne náročná úloha – pripraviť región na postupné zatváranie hnedouhoľných baní. Minulý týždeň ste o tom hovorili aj na tlačovke s vicepremiérom Petrom Pellegrinim a eurokomisárom Marošom Šefčovičom. Ako odpovedáte na otázku, kedy k zatvoreniu baní príde?

V prvom rade, my nehovoríme o tom, že ideme zatvoriť bane. Chceme pripraviť región na to, keď útlm baníctva nastane. Preto nehovoríme o žiadnych termínoch. Ak by sme hornú Nitru nezačali pripravovať na útlm, hrozilo by, že tam vznikne hladová dolina. Pre mňa bude táto transformácia úspešná vtedy, keď si posledný baník, ktorý opustí baňu, nájde zamestnanie. Chceme začať pripravovať pár nosných projektov, ktoré zamestnanosť v regióne udržia.

Aj keď o termínoch nehovoríte, predpokladám, že v hlave nejaké máte.

Existuje uznesenie vlády o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré definuje podporu ťažbe uhlia do roku 2030. Okrem toho sa hovorí o tom, že novácka elektráreň by mala skončiť v roku 2021, lebo v tom istom roku začnú platiť prísnejšie emisné limity. No nikde nie je napísané, že bane nemôžu pokračovať aj po zatvorení elektrárne. Existujú zaujímavé projekty, ktoré by ich mohli držať ďalej. Treba napríklad myslieť aj na to, že elektráreň dnes vyhrieva Nováky aj Prievidzu. Mňa zaujíma najmä to, aby na hornej Nitre zostala zamestnanosť a prišli tam noví investori.

Ako si predstavujete hornú Nitru o päť, desať rokov? Kde budú ľudia robiť?

Časť ľudí by mohla pracovať v cestovnom ruchu. Sú tam kúpele, Bojnický zámok, zoologická záhrada. Bojnice ročne navštívi 500-tisíc ľudí, tam je veľký potenciál. No musíme tam pritiahnuť aj firmy, či už z automobilového, alebo zo strojárskeho priemyslu. Baníctvo musíme niečím nahradiť.

Keď sa človek pozrie na komunikáciu predstaviteľov Smeru, zdalo by sa, že jedna časť – vy, pán Šefčovič či Peter Pellegrini – racionálne hovorí o útlme baníctva a reálne pracuje na pláne, čo bude potom. Premiér Fico však na vašu pondelkovú tlačovku reagoval slovami: „Ja neviem nič o zatváraní baní, to je nejaký nezmysel, akékoľvek slová o zatváraní baní ja odmietam.“ Máte v Smere rozdielny pohľad na to, čo s baňami na hornej Nitre?

Nie. Ani my nehovoríme o zatváraní baní, my sa pripravujeme – a nevieme, kedy to príde – na útlm ťažby. Vieme len, že v súčasnosti to je ohraničené rokom 2030.

Libor Melioris, analytik vládneho Inštitútu finančnej politiky, situáciu už pred dvomi rokmi pomenoval takto: „Štát posiela viac než 2200 eur mesačne každému baníkovi. Riaditeľ bane Čičmanec peniaze prevezme a baníkom vyplatí superhrubé mzdy približne 1200 eur. Na ruku dostane baník približne 650 eur. Uzavretím baní a nováckej elektrárne by sme splnili medzinárodné dohody o emisiách skleníkových plynov na desiatky rokov dopredu a ešte by sme mohli zarobiť na obchode s povolenkami.“ Nie je čas priznať si, že hnedouhoľné bane sú na zavretie už teraz?

To sa nedá urobiť zo dňa na deň. V Hornonitrianskych baniach pracuje viac ako tritisíc ľudí, časť z nich priamo v baniach. Nájsť prácu pre tritisíc ľudí, ktorí majú rodiny a deti, sa nedá z roka na rok. Musíme urobiť všetko pre to, aby sociálny dôsledok na región bol čo najnižší.

No podľa týchto čísel to vychádza tak, že keby štát ľuďom na hornej Nitre dával platy, ktoré majú dnes, a oni len boli doma, tak to vyjde lacnejšie, ako je výška súčasných dotácií pre toto odvetvie.

Nemyslím si, že je to tak. V tej sume máte odvody a dane, ktoré štát dostane naspäť.

Nie je to teda tak, že každý racionálne vie, že by najlepšie bolo bane zatvoriť hneď, no politicky to nejde, lebo je tu aj nejaké emocionálne lipnutie na baníctve a na tom, čo kedysi znamenalo?

Vôbec to nie je o emóciách, je to len o tom, ako zabezpečiť prácu pre ľudí, ktorí dnes v baniach pracujú. Nechcem, aby sa ľudia z hornej Nitry museli sťahovať niekam inam. To je veľká výzva.

Zaujímavé je, že väčšina západoslovenských županov rieši skôr opak, teda nedostatok pracovnej sily. Vy to máte na hornej Nitre naopak.

Je to tak, zároveň však platí, že na Považí máme aj my nedostatok pracovnej sily. Trenčiansky kraj je zložený z regiónov, ktoré sú odlišné. Horná Nitra je, žiaľ, chudobnejšia ako Považie. Tam sa stretávame s tým, že niektoré firmy už musia voziť ľudí zo zahraničia.

Ako sa pozeráte na zamestnávanie cudzincov z krajín mimo EÚ?

Môj názor je jednoznačný. Ak očakávame v ďalších rokoch rast HDP okolo štyroch percent, je zrejmé, že ho nedokážeme zabezpečiť bez toho, aby sem prišli ľudia zo zahraničia. Treba nastaviť jasné pravidlá, kto sem môže prísť a za akých podmienok, lebo naše firmy na Považí už inak ľudí nájsť nevedia. Hovorili sme napríklad s Continentalom v Púchove, s veľkou firmou, ktorá zamestnáva viac ľudí ako bane. Boli robiť nábory na východnom Slovensku, sľubovali ubytovanie, uhrádzanie ciest na východ. Ľudia záujem nemali.

Svojím spôsobom nie je asi ani dobré, aby pokračovalo vyľudňovanie východného Slovenska. Otázka je, či by štát nemal mať premyslenejšiu migračnú politiku, ktorá by pripravila Slovákov v mestách na príchod cudzincov, Srbov či Ukrajincov, a naopak, cudzincov na život na Slovensku.

Súhlasím s tým, že u nás nemôžu vznikať segregované komunity na okrajoch miest, kde by ľudia z týchto krajín žili. Ak sú to ľudia, ktorí majú záujem pracovať, tvoriť naše HDP, a nie kradnúť, tak ich treba integrovať do bežného života.

Jaroslav Baška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lenže vláda vašej strany sa o to zatiaľ veľmi nestará. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter na otázku denníka SME, ako bude integrovať ľudí zo Srbska a z Ukrajiny, povedal: „Ja neintegrujem, vytváram pravidlá a podmienky na to, aby sa tu zamestnali.“ A dodal, že veď vydali manuál o pracovných povinnostiach.

Myslím si, že takáto politika by nemala byť záležitosťou len jedného ministerstva. Chápem, že môže ísť o trochu iné kultúry, a bez toho, aby som strašil, môžu znamenať aj nejaké bezpečnostné riziko. No myslím si, že ľudia, ktorí chcú pracovať a chcú sa správať slušne, sú na Slovensku vítaní.

Toto by podpísal aj premiér Fico: v komentári pre Hospodárske noviny dokázal v jednom odseku písať o robotníkoch z Balkánu aj o tom, že nechce zo Slovenska predmestie Bruselu.

Nemyslím si, že je predseda vlády proti zamestnávaniu cudzincov z krajín ako Srbsko a podobne. Veď vláda už v minulosti schválila výnimku, napríklad pre trnavský PSA Peugeot Citroen, na zamestnávanie ľudí zo Srbska.

Prečo potom používa slovník o bruselských predmestiach, ktorým našich ľudí len zbytočne straší?

Osobne si myslím, že tu mal premiér na mysli ekonomických migrantov, ktorí sa snažili zneužiť nepokoje na Blízkom východe, v Sýrii alebo v Líbyi, aby sa dostali do Európy. Medzi týmito ľuďmi je veľa takých, ktorí by boli bezpečnostným rizikom. Nemôžeme si dovoliť prijať na Slovensko ľudí, ktorí by tu robili zle. No tí, ktorí majú záujem zdieľať naše hodnoty a chcú tu pracovať a pomôcť tak nášmu HDP, sú tu vítaní.

Niektorí župani nominovaní opozíciou sa po zvolení vzdali poslaneckých mandátov. Vy nie. Dajú sa obe funkcie stíhať?

Dajú. Existujú ľudia, ktorí majú aj dve-tri zamestnania, a stíhajú to. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že robím v soboty a nedele, a že som si obe funkcie odmakal. Aj na úkor rodiny a voľného času. Výhoda toho, keď starosta alebo župan sedia v parlamente, je v tom, že praktické skúsenosti z funkcie v regiónoch vedia dostať do zákonov. Tak sa nám podarilo pripraviť napríklad zmeny v spôsobe vyvlastnenia pri budovaní cyklotrás. Tieto zmeny využijú aj žilinská županka a trnavský župan, ktorí sa mandátov vzdali.

No tento návrh, ktorý spomínate, je jedným z mála, s ktorými ste v tomto volebnom období prišli. Pri pohľade na vašu prácu v parlamente vidno, že od marca 2016 máte jeden návrh zákona, spoločný s kolegami, dva pozmeňujúce návrhy k zákonom. Nie je to málo?

Som koaličný poslanec. Naše zákony sú zväčša vládne. Spojenie funkcií má ešte jednu výhodu – župa na mojom plate ušetrí 50-tisíc eur ročne, lebo funkciu župana vykonávam za minimálnu mzdu. V Smere sme vždy vraveli o tom, že pre poslanca je výhodou, ak je zároveň starostom, alebo má ešte funkciu v regióne.

Patríte k poslancom Smeru, ktorí si prenajímajú kanceláriu od straníckej firmy Agentúra Smer. Máte ju v Trenčíne. Keďže zväčša úradujete na župe – chodíte do nej?

Chodím. Navyše, na župe nemôžem ani nechcem riešiť politické veci. Úrad je financovaný z verejných zdrojov, stranícka centrála musí byť oddelená.

Ako často vás človek v poslaneckej kancelárii nájde?

Často.

To je dosť všeobecné.

Nevypisujem si dochádzku, okrem toho, kancelária slúži aj kolegom.

Nejde o skryté financovanie Smeru, ak si poslanec prenajíma kanceláriu od straníckej firmy?

Nevidím v tom problém, je to priestor ako každý iný. Nerobíme to tak, ako to v minulosti chcela spraviť SaS, teda odkúpiť Liberálny dom za príspevky pre poslancov.

Lenže SaS si vtedy priznala chybu a nespravila to, poslanci Smeru prenájom od Agentúry Smer majú.

My nič nekupujeme. Platíme služby, ako keby to bola akákoľvek iná firma.

Aká je atmosféra v Smere po župných voľbách a decembrovom sneme, na ktorom stranu dovnútra kritizoval minister kultúry Marek Maďarič?

Normálna, strana funguje. Došlo k nejakým zmenám, napríklad na postoch krajských predsedov. Smer žije normálnym životom a otázky, ktoré s tým súvisia, si rieši predsedníctvo a užšie vedenie.

Vy ste krátko po župných voľbách povedali: „Vedenie strany to nejakým spôsobom vyhodnotí, prehodnotí, teraz je predčasné robiť závery, určite strana prijme opatrenia.“ Preukázal Smer dostatočnú mieru sebareflexie výmenou niekoľkých krajských predsedov a tým, že bude mať nového generálneho manažéra? Marek Maďarič hovorí, že nie.

To je Marekov názor. Nejaké zmeny sa uskutočnili, k ďalším možno príde. Každá strana si rieši vnútorné problémy samostatne. Myslím si, že sebareflexia bola dostatočne preukázaná, napríklad na postoch krajských predsedov. A nakoniec, došlo k zmenám aj na postoch podpredsedov, prišiel Richard Raši za Mareka Maďariča. Teraz ešte čakáme nového generálneho manažéra.

Bude Viktor Stromček novým generálnym manažérom Smeru?

To je na rozhodnutí predsedu strany. Poznám Viktora Stromčeka ako šikovného človeka, ktorý má, ako sa hovorí, vrtuľu v zadku. Má skúsenosti z ministerstva, ja ho poznám ešte dlhšie obdobie. Ak si ho predseda vyberie – a je to len na ňom –, tak sa nerozhodne zle.

Kedy by mal podľa vás Smer oznámiť meno svojho prezidentského kandidáta? Kedy by to bolo strategicky najlepšie?

Tento rok.

To je teda veľmi široký pojem.

Malo by to byť, samozrejme, čo najskôr, keďže prvé kolo prezidentských volieb bude zrejme v marci budúceho roka. Pomaly bude najvyšší čas.

Máte už kandidáta? Premiér menoval dvoch, Maroša Šefčoviča a Miroslava Lajčáka. Kým pán Šefčovič sa ku kandidatúre zatiaľ stavia rezervovane, Miroslav Lajčák ju rovno odmietol. Je to škoda?

Je to škoda, no pán minister Lajčák sa rozhodol sám. Ale bol by dobrým prezidentom.

Kto by bol ešte okrem neho dobrým prezidentom?

Je to na rozhodnutí strany, budeme o tom debatovať. Súhlasím však s tým, že by sme mali oznámiť meno kandidáta čoskoro.

Povedzte svoj osobný názor. Koho by ste vy rád volili?

Súhlasím s tým, že Maroš Šefčovič by bol vhodným kandidátom. No ja som sa s ním o tom nerozprával. Hovorím to ako človek, ktorý má nejaký pohľad. On aj Miro Lajčák sú diplomati, ktorí nie sú konfliktní a vedia ľudí spájať. Ak by som ja osobne niekde hľadal kandidáta, tak práve medzi ľuďmi, ktorí majú skúsenosť z diplomacie. No musí ísť aj o človeka, ktorý bude pre ľudí známy. Do volieb je len rok.

Minister Maďarič o súčasnom prezidentovi Andrejovi Kiskovi povedal, že je celkovo dobrou hlavou štátu. Čo si o prezidentovi myslíte vy?

(Dlhšia pauza) Nezačal zle. Ale s odstupom času sa naňho pozerám inak. Existujú otázky o financovaní jeho kampane a o jeho daňových problémoch. Nad všetkým týmto sa aj ja, aj voliči tejto krajiny zamýšľame. Tieto problémy pánovi prezidentovi nepomohli, nepomáhajú a ani v budúcnosti nepomôžu.

Jaroslav Baška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Boli ste ministrom obrany. Prebieha nákup transportérov súčasným vedením ministerstva, teda nominantmi SNS, čisto a transparentne?

Všetky informácie, ktoré nám, zväčša vo vyhradenom režime, pán minister obrany Gajdoš na branno-bezpečnostnom výbore poskytol, považujem za dostatočné. Nákup treba sledovať, ale treba myslieť aj na to, že zatiaľ nemáme podpísané žiadne zmluvy. Ozbrojené sily zadali požiadavky a teraz dodávatelia pripravujú ponuku. Až potom príde ku skutočnému výberu. Nejde o jednoduchý proces, a súhlasím s tým, že ho treba sledovať a vyhodnotiť. Ale dnes ešte nie je definitívne určené, s kým sa podpíše sériová výroba.

Veríte kolegom z SNS, ktorí vedú rezort obrany, že bude všetko v poriadku?

Zatiaľ áno.

No môže mať verejnosť dojem transparentnosti, keď vieme, že minister Gajdoš už párkrát o nákupe zavádzal? V júli 2017 hovoril, že existujú rôzne možnosti, ako kupovať transportéry, pritom mal už od mája podpísané memorandum s Fínmi – a priznal ho až v novembri.

Memorandum neznamená finálnu dohodu, nikde nie je napísané, že na konci dňa príde k podpisu zmluvy. To závisí aj od vojskových skúšok a podrobných technických parametrov. Verím, že minister Gajdoš nás ako členov branno-bezpečnostného výboru bude informovať. Nakoniec, ako poslanci máme právo, aby sme prišli na ministerstvo a informovali sa.

Máte skúsenosť z veľkej politiky aj regionálnej. Ak by ste si museli vybrať, kde by vás to bavilo viac?

Je pravda, že som si vyskúšal všetko, začínal som ako 27-ročný starosta obce Dohňany. Vždy ma bavilo pracovať s ľuďmi. Starosta, ale aj župan, je s ľuďmi každodenne, na ministerstve už to tak nie je. Keby som si mal vybrať, tak komunál a regióny ma bavia viac.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie