Denník N

Ako mohlo niečo takéto vôbec vzniknúť? Skutočný príbeh najhoršieho filmu všetkých čias

Foto - Continental
Foto – Continental

Mala to byť romantická dráma, ale vyšla z toho čierna komédia s prvkami softporna.

Film The Room je pokladaný za najhoršiu snímku všetkých čias, a keby ste chceli vedieť, prečo je to tak, prečítajte si magazín Vulture, ktorý to formuluje takto: „Existuje mnoho filmov zlých v určitom smere. Je však iba jeden film, ktorý je zlý vo všetkých ohľadoch.“

Znalci odporúčajú pustiť si ho po prvýkrát, ak ste sami a v tichom prostredí, pretože ak navštívite hlučné polnočné premietanie s fanúšikmi, ktorí dej poznajú odpredu-dozadu, prekrikujú postavy a vo vypätých chvíľach hádžu na plátno hrste plastových lyžíc, môže vám podstata fenoménu uniknúť – varuje časopis Vox.

A že to fenomén nepochybne je.

Začalo sa to losangeleskou premiérou v júni 2003, kde prvé publikum váhalo, či sa má rozplakať, utiecť alebo vybuchnúť smiechom – a začalo sa smiať. Snímku si na pobavenie zvykli púšťať hollywoodske celebrity a postupne rituál preskočil do sveta. Režisér Tommy Wiseau sa sám stal celebritou, o pozadí opusu vznikla kniha, divadelná i počítačová hra, na YouTube sa zostrihy najhorších scén tešia miliónovým videniam.

Celé to korunoval herec a filmár James Franco novým filmom o filme, ktorý sa volá Disaster Artist a práve je v našich kinách. Za verné stvárnenie Wiseaua Franco čerstvo získal cenu Zlatý glóbus, čo znie trochu paradoxne, ale iba dokazuje, že špičkovo zahrať zlého herca vôbec nie je jednoduchá vec.

Komédia aj softporno

The Room mal byť romantickou drámou, ale vyšla z toho čierna komédia s prvkami softporna.

Zápletka s ľúbostným trojuholníkom je nielen banálna, ale priam srší kúzelnou hlúposťou. Neskutočne zlí herci prednášajú neuveriteľné repliky. Na scénu prichádzajú a odchádzajú v nemožných momentoch a situáciách, nútene sa zdravia. Anglický pozdrav „Hi!“ zaznie viac ako stokrát.

Navzájom sa upokojujú replikou: „Nerob si starosti.“ Keď jedna z postáv povie, že má rakovinu, dostane radu, nech si nerobí starosti, čím je motív vybavený a ďalej sa nerozvíja. Jednu z postáv v polovici deja bez vysvetlenia nahradí úplne iný herec. Podobne sa nevysvetlí, prečo sa jedenapolhodinový film volá The Room.

V úlohe bankára Johnnyho mu dominuje Tommy Wiseau, režisér, producent, scenárista a hlavný herec v jednej osobe. Muž s hrivou čiernych vlasov, ktorý sa neustále maniakálne smeje.

V najslávnejšej scénke, ktorú YouTube pozná ako „Neudrel som ju/I Didn’t Hit Her“, vtrhne Wiseau na strechu domu vydýchať krivé obvinenie, že udrel snúbenicu, a vykoná hneď niekoľko nepochopiteľných vecí naraz: s čudným prízvukom malátne opakuje, že nikoho neudrel, zúrivo odhadzuje plastovú fľašu, ktorú mal ktovie prečo v ruke, zadíva sa do kamery. Následne sa prepne a akoby nič pozdraví kamaráta, ktorý ho na streche čaká.

Amatérska tvorba je plná príkladov toho, ako diletanta bez talentu a základných znalostí remesla absencia zábran a sebareflexie dohnala k bizarným výsledkom. The Room však nie je dielom osamelého blázna a vytŕča spracovaním. Technicky to totiž vôbec nie je také zlé.

Produkcia za šesť miliónov dolárov zahŕňala drahú profesionálnu techniku, regulérne kastingy a početný štáb. Postprodukcia trvala pol roka, čo je dlhšie ako pri Transformers. Neuveriteľné na tomto filme nie je to, ako veľmi je zlý, ale to, že Wiseaua nikto nestopol. Egotripu jedného muža asistovali desiatky ľudí.

Ako mohlo niečo také vôbec vzniknúť?

Nový James Dean

„Dlho sme sa pokúšali zistiť, odkiaľ pochádza, ale nikdy sme sa to nedozvedeli,“ hovorí o tajomnom autorovi filmu predstaviteľka osudovej ženy Lisy Juliette Danielle. A na tom sa doteraz nič nezmenilo.

Nikto nevie, ako sa Tommy Wiseau skutočne volá, koľko má rokov ani odkiaľ pochádza. Hoci všade tvrdí, že je Američan z New Orleans, čudesný prízvuk a fakt, že nepozná ani jednu ulicu svojho údajného rodného mesta, tomu príliš nenasvedčujú.

Zaujímavú stopu ponúka dokument Room Full of Spoons (2016). Podľa jeho verzie je Tommy Wiseau pôvodom Poliak. Narodil sa „niekedy po smrti Stalina“ v Poznani, sníval sen o Amerike, krajine neobmedzených možností. Neskôr emigroval do Francúzska, kde si prešiel šikanou zamestnávateľov, policajným násilím, dokonca bol na ulici a živil sa aj ako prostitút.

Potom získal americké víza a začal nový život. Skutočne žil istý čas so strýkom a s tetou v New Orleans, legálne si zmenil meno na Tommy Wiseau a rozprávkovo zbohatol na biznise s koženými bundami.

Napriek dokonalej absencii hereckého talentu nikdy neprestal snívať sen o kariére vo filme. Osamelý afektovaný nešťastník sa pokladal za nového Jamesa Deana, roky sa potĺkal po L. A., obťažoval producentov, vymetal herecké kurzy a kastingy.

Písal sa rok 1998, keď na jednom takom kurze stretol Grega Sestera. Spájala ich ničím nepodložená vášeň k herectvu. Začalo sa nerozlučné kamarátstvo dvoch mužov, ktorí sa potrebovali, aby si navzájom dodávali guráž. Dlhovlasý egomaniak Wiseau bol v dvojici manipulátorom, kým mladší Sestero bol jeho submisívnym obdivovateľom.

Keď Wiseau pochopil, že v Hollywoode neprerazí, rozhodol sa spraviť vlastný film. Presnejšie, pôvodne napísal 600-stranový román, ktorý prepísal ako divadelnú hru a až potom z neho spravil filmový scenár. „Inšpiroval ma život,“ vysvetľoval.

Rozhodol, že ho bude režírovať, produkovať a seba obsadí do hlavnej roly. Príbeh priateľstva dvoch mužov, do ktorého vstúpi žena, nesie autobiografické prvky a pripomína jeho vzťah so Sesterom.

Osobné záchody

Nakrúcanie približuje kniha z roku 2011, z ktorej vychádza aj film Disaster Artist, uveďme preto len niekoľko historiek na dokreslenie atmosféry. Wiseau si objednal profesionálny servis a techniku od firmy, ktorá zacítila príležitosť: nechala ho stvárať, čo chce, a všetko to naúčtovala.

Keď mu dali rozhodnúť, či použiť 35-milimetrový alebo HD formát, rozhodol sa veľkoryso nakrúcať na obidve kamery, čím sa postaral o svetový unikát.

Prchký Wiseau sa bol schopný rozčúliť pre akúkoľvek maličkosť, ale sám na nakrúcanie meškal celé hodiny. Na pľaci mal osobné toalety, ktoré nesmel nikto používať. Štábu v horúčavách odmietal vodu a klimatizáciu, až viacerí skolabovali z tepla. Polovicu štábu uprostred nakrúcania vymenil. Po rokoch sa odlišujú výpovede zúčastnených, či a do akej miery si uvedomovali, čoho boli súčasťou.

Niektorí spomínajú, že štáb miestami nevydržal a vybuchol do smiechu, čo Wiseasua vytáčalo: dožadoval sa vysvetlenia, čo im je smiešne. Slávna scéna zo strechy, ktorá má len sedem sekúnd, sa nakrúcala 32-krát za 3 hodiny. Ak sa do filmu dostala tá najlepšia, ťažko si predstaviť, aké boli tie zvyšné verzie.

Výsledkom je film, ktorý je nielen „taký zlý, až je dobrý“, ale má v sebe čosi znepokojujúce, lynchovské. „Postavy sú lapené v surreálnom svete, kde ľudské správanie nenesie nijaké tradične chápané znaky a reč sa mení na dadaistický nonsens,“ opisuje recenzent z Vox.

Tommy Wiseau a James Franco na Zlatých glóbusoch.

Ako vzniká kult

Tommy Wiseau zorganizoval veľkolepú premiéru s červeným kobercom a požičanou limuzínou, dokonca si päť rokov platil bilbord na hollywoodskom bulvári Highland Avenue, ktorý ho stál päťtisíc dolárov mesačne. Šokujúci úspech filmu však už nebol v jeho moci.

Podľa časopisu The Verge je The Room dokonalou prípadovou štúdiou toho, ako vzniká kult v ére internetu. Nebol to zabudnutý klenot, ktorý musel dlho čakať na uznanie. Slávu získal okamžite práve vďaka internetu, ktorý bol v čase jeho vzniku dostatočne rozšírený.

Článok v magazíne tento proces sleduje krok po kroku. Na premiére 27. júna 2003 sa publikum začalo smiať a Wiseau šikovne otočil, keď divákom poďakoval za reakciu, pretože to od začiatku plánoval ako komédiu.

Podstatné bolo, že v publiku sedel muž menom Michael Rousselet. Známy hollywoodsky scenárista bol nadšený a volal kamarátom, že to musia vidieť. Sám film videl trikrát a na poslednom premietaní už bolo sto ľudí. Film za 6 miliónov sa hral dva týždne, utŕžil 1800 dolárov, čo sa zdalo ako fiasko – ale nebolo.

Koncom roka Wiseau dostáva tisícky mailov s prosbami, aby sa film vrátil do kín. Do ďalšieho roka fungujú pravidelné polnočné projekcie snímky na Leammle Sunset v Los Angeles a fanúšik na webe IMdB vyzýva „prijať The Room ako nové náboženstvo“.

Zo snímky je obľúbená zábava na večierkoch v Hollywoode, ale nebyť internetu, možno by zostala lokálnou záležitosťou. Vtipné gify a zostrihy na YouTube ju však rozšírili na sieti, kde sa začal skloňovať výraz „najhorší film na svete“ a okolo Wiseaua začal vznikať kult.

V decembri 2005 vychádza The Room na DVD, potom nákaza skočí cez New York do Londýna, kde film slávnostne uvedú v Prince Charles Cinema v Soho. Na jar 2010 film premietajú v newyorskom Ziegfeld Theatre s kapacitou 1 200 miest, ktorá je vypredaná. Tommy Wiseau v čiernom obleku a neodmysliteľnými čiernymi okuliarmi si užíva slávu.

Kto to celé režíroval

Dodnes nevieme, kto naozaj je Tommy Wiseau, ale môžeme si staviť na to, že milióny, ktoré vrazil do filmu, sa mu odvtedy vrátili. Polovážne hovorí, že vďaka nemu v USA klesla miera kriminality: mladí, čo by sa inak flákali po uliciach a brali drogy, pozerajú The Room a zabávajú sa na ňom. V šou Jimmyho Kimmela povedal, že film Disaster Artist sa mu páčil, videl ho už trikrát. Podľa neho je na 99 percent pravdivý.

Niečo iné tvrdí bývalý člen štábu. V pripravovanej knihe s názvom Yes, I Directed The Room (The Room som režíroval ja) muž menom Sandy Schklair píše, že Wiseau sa síce vyskytoval na pľaci, ale o réžii nemal ani poňatia a on to musel odpracovať zaňho.

„Jediný dôvod, prečo sme z toho zlátali niečo pozerateľné, bola moja schopnosť premeniť Tommyho vízie na niečo menej mimozemské,“ píše.

Možnože dejiny ešte nepovedali posledné slovo.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie